Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 19-23).

V istej chvíli Božia prítomnosť prenikla celú moju bytosť. Môj rozum bol zvláštne osvietený pri poznaní jeho podstaty. [Boh] mi dovolil poznať svoj vnútorný život. Videla som v duchu tri božské osoby, ale ich podstata je jedna. On je sám, jeden, jediný, ale v troch osobách. Ani jedna z nich nie je ani menšia, ani väčšia. Ani v kráse, ani vo svätosti niet rozdielu, lebo sú jedno. Sú jedno, úplne jedno. Jeho láska ma pozdvihla k tomuto poznaniu a spojila ma s ním. Keď som bola spojená s jednou [božskou osobou], zároveň som bola spojená aj s druhou a treťou [božskou osobou]. Keď sa spájame s jednou, zároveň sa spájame s tými dvoma osobami – tak isto ako s jednou. Jedna je ich vôľa, jeden Boh, hoci v troch osobách. Keď sa duši dáva jedna z troch osôb, vtedy mocou tejto jednej vôle je spojená s troma osobami a je zaliata šťastím, ktoré plynie z Najsvätejšej Trojice. Týmto šťastím sa sýtia svätí. Šťastie, ktoré vytryskuje z Najsvätejšej Trojice, obšťastňuje všetko, čo je stvorené; vytryskuje život, ktorý oživuje a dáva všetok život, ktorý v ňom má svoj počiatok. V týchto chvíľach moja duša zakúsila takú veľkú slasť, pochádzajúcu od Boha, že to nedokážem vyjadriť (Den. 911).

➡ Pomodlím sa slovami piesne: Duchu Svätý, príď z neba…