Ron, niekto sa za teba prihovoril
Svedectvo o. Ronalda Pytela
16. novembra 1999 lekári pozvaní Kongregáciou pre kauzy svätých hlasovali, že okamžité uzdravenie mojej veľmi poškodenej ľavej komory srdca nie je lekársky vysvetliteľné. Vatikánska komisia teológov 9. decembra potvrdila, že to bol zázrak pripisovaný orodovaniu blahoslavenej sestry Faustíny Kowalskej. Potom zasadala komisia kardinálov a 20. decembra bol promulgovaný dekrét o zázraku v prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II.
Volám sa Ronald Pytel, pochádzam z Poľska, moji starí rodičia sa narodili v Poľsku. Som farárom pri kostole Panny Márie Ružencovej v Baltimore v štáte Maryland (USA). Naša farnosť je diecéznym sanktuáriom Božieho milosrdenstva. S úctou k Božiemu milosrdenstvu som sa stretol v detstve. Už ako mladý chlapec som na základnej škole videl obraz Krista s podpisom: Ježišu, dôverujem ti. Pred 26 rokmi som bol vysvätený a neskôr som si začal uctievať Božie milosrdenstvo. Od roku blahorečenia sestry Faustíny sa v našom kostole každú druhú nedeľu v mesiaci konajú slávnostné pobožnosti k úcte Božieho milosrdenstva v angličtine a každú tretiu nedeľu v mesiaci v poľštine. Okrem toho každý štvrtok sa modlí novéna k Božiemu milosrdenstvu. Naša farnosť podporuje úctu k Božiemu milosrdenstvu prostredníctvom duchovných cvičení, prednášok a pútí. Keď som ochorel, moje prosby i prosby farníkov smerovali k Božiemu milosrdenstvu na príhovor bl. sestry Faustíny.
V roku 1995 som ochorel. Cítil som sa zle celú zimu a jar. Príznaky ochorenia poukazovali na prechladnutie a alergiu, potom bronchitídu. Po výstupe na prvé poschodie som nemohol chytiť dych a stále som kašľal. Objednal som sa u lekára, ktorý potvrdil diagnózu: alergická bronchitída. Lekár hneď potvrdil, že srdcový šelest, ktorý som mal od detstva, bol silnejší a poslal ma na Dopplerov test, echokardiogram. Test ukázal, že moja aortálna chlopňa bola zúžená kvôli ukladaniu vápnika a pretekalo ňou iba 20% krvi. Takže som žil so srdcovou nedostatočnosťou.
8. júna 1995 som mal mať naliehavú návštevu u lekára Nicholasa Fortuina, známeho kardiológa v slávnej nemocnici Johnsa Hopkinsa v Baltimore. Po preštudovaní môjho echokardiogramu potvrdil diagnózu zúženia aortálnej chlopne. Predpísal lieky a poslal ma domov, aby som zostal ležať v posteli až do dátumu chirurgického zákroku v nemocnici Johnsa Hopkinsa 14. júna 1995. Cestou do nemocnice mi môj najlepší priateľ o. Larry Gesy povedal: Neboj sa, Ron, to všetko má čo do činenia s Božím milosrdenstvom. Aj keď som s nadchádzajúcou operáciou nebol spokojný, moje srdce bolo pokojné. Čítal som „Denníček“ sestry Faustíny, modlil som sa každý deň slovami korunky Božieho milosrdenstva.
Po operácii sa Dr. Peter Green – chirurg – stretol s o. Larrym Gesym a povedal mu, že moje srdce bolo poškodené pre zúženú tepnu, ktorá neumožňuje voľné prúdenie krvi. Keby sa operácia nevykonala, môj život by bol v nebezpečenstve smrti. Po ďalších vyšetreniach mu Dr. N. Fortuin povedal, že nedokáže predpovedať, ako bude vyzerať môj život. Je isté, že nebudem normálne fungovať. S vážnou obavou povedal, že nikto mi nemôže dať záruku na život a šanca na dlhší život je vážne ohrozená. Jeho celá diagnóza nebola optimistická. Ľavá komora bola vážne poškodená. Môj priateľ ma s touto diagnózou postupne zoznámil.
5. októbra 1995 sme mali celodennú adoráciu pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou, počas ktorej sme sa modlili korunku Božieho milosrdenstva, ruženec a ďalšie modlitby. Deň sa skončil svätou omšou. To všetko bolo v rámci prípravy na príchod Svätého Otca do Baltimore 8. októbra 1995. Pri svätej omši som bol hlavným celebrantom. Počas homílie som hovoril o dôvere v Boha a o tom, ako sa ma Boh dotkol svojím milosrdenstvom. V ten večer sa za moje uzdravenie modlila skupina ľudí. Prosili sme bl. sestru Faustínu o orodovanie. Uctil som si jej relikvie. Počas modlitby som spočinul v Duchu Svätom. Ležal som na podlahe asi 15 minút. Bol som úplne pri vedomí, ale nemohol som sa pohnúť. Cítil som sa ako ochrnutý človek a moji farníci sa modlili nado mnou.
Neskôr večer som si uvedomil, že som si zabudol vziať liek. Vzal som ho okolo polnoci a pripravil som sa ísť spať. Vtedy som pri hlbšom nádychu pocítil bolesť v oblasti srdca. Dovtedy som nemal takéto bolesti, len bolesť z rany po operácii. Bolo to pre mňa niečo nové, čo som nepoznal. Pomyslel som si, že som musel byť počas dňa príliš aktívny. Po nejakom čase som si uvedomil, že po užívaní lieku na srdce bolesť zosilnela. Nasledujúci deň som liek nebral a bolesť zmizla.
Zavolal som doktorovi Fortuinovi, aby som mu povedal o tomto probléme. Cítil som, že môj liek na srdce spôsobuje bolesť. Dr. Fortuin mi povedal, že je to najlepší liek na moju chorobu srdca a že moje telo tolerovalo tento liek dva mesiace bez vedľajších účinkov. Povedal mi, že keď moje telo reaguje takýmto spôsobom, mám brať striedavo jeden deň polovičnú dávku a na druhý deň celú dávku. Mám mu o týždeň zavolať. Cítil som sa lepšie, keď som užil polovičnú dávku. Bolesť bola menej intenzívna a prešla rýchlejšie. Zavolal som doktorovi Fortuinovi a informoval som ho o výsledku môjho pozorovania. Povedal mi, aby som s liekom pokračoval v polovičnej dávke až do návštevy o 9 dní.
9. novembra som bol u doktora Fortuina. Po úvodnom vyšetrení sa urobil Dopplerov kardiogram. Lekár preskúmal výsledky testov a zavolal ma do svojej kancelárie. Díval sa na mňa v tichosti, ktorá sa zdala nekonečnou a napokon prehovoril: – Ron, niekto sa za teba prihovoril. Pýtal som sa: – Čo to znamená? Odpovedal: – Tvoje srdce je zdravé. Opýtal som sa prekvapený: – Čo? A zopakoval: – Tvoje srdce je zdravé. – Dr. Green navrhol, aby sme zopakovali echokardiogram a zistili či je ľavá komora posilnená. Dr. Fortuin povedal: – Nie, nie… hovoríme o úplne normálnom srdci. Môj odhad nebol príliš optimistický, pokiaľ ide o tvoj zdravotný stav. Neviem vysvetliť, čo sa stalo. Pokračoval: Nemáš žiadne obmedzenia a nemusíš brať žiadne lieky. Uvidíme sa o rok na kontrole. Spýtal som sa prekvapený: – O rok? Odpovedal: – Áno, o rok. Tvoje srdce je úplne zdravé. Po odchode z ordinácie som zavolal o. Larrymu Gesymu a povedal som mu o tom, čo som počul od Dr. Fortuina. Odpovedal: – Máme zázrak, za ktorý sme sa modlili.
V novembri 1996 bola v arcidiecéze Baltimore ustanovená oficiálna komisia, ktorá mala posúdiť prísažné názory lekárov a svedectvá svedkov, ktoré hovoria o zmenách v mojom zdravotnom stave. Po ukončení procesu v diecéze prišiel o. Serafin Michalenko, vicepostulátor kauzy sestry Faustíny do USA, prevzal zapečatené dokumenty baltimorského súdu, ktoré sme v decembri 1996 priviezli do Ríma. Dokumenty obsahovali viac ako 800 strán lekárskych záznamov a asi 500 strán prísažných materiálov.
Viem, že bl. sestra Faustína sa za mňa prihovárala u Ježiša a jeho láska sa ma dotkla a uzdravila. Je to také jednoduché.
——————————
In: „Posolstvo milosrdenstva“, 34 (2000), s. 6-7.
