Neverila som na zázraky
Svedectvo Maureen Diganovej
Som si istá, že po mojom svedectve sa niektorí z vás, ak nie všetci, budú pýtať: Prečo ona a nie ja alebo niektorý z mojich príbuzných? Tak si sama sebe kladiem otázku: Prečo ja a nie môj niekoľko rokov chorý syn?
Vo veku 15 rokov som dostala ochorenie pod názvom lymfedém. Medzi 15. a 20. rokom života som absolvovala 50 operácií a zákrokov. Desať rokov som sa pravidelne vracala do nemocnice. Hospitalizácie trvali od 1 týždňa do 12 mesiacov. Vo veku 19 rokov som podstúpila operáciu chrbtice a dva roky som bola ochrnutá od bedier nadol. Keď som mala 20 rokov, urobili mi prvú amputáciu. Choroba vo zvyšnej časti nohy však bola taká závažná, že mi museli amputovať nohu až do bedra.
Bob, môj manžel, človek veľkej viery a modlitby, cítil, že by mal priviesť svoju rodinu, mňa a môjho chorého syna, do Poľska. Dorazil na Eden Hill v Stockbridge (dnes Národné sanktuárium Božieho Milosrdenstva v USA) a porozprával sa s o. Serafinom Michalenkom. Pýtal sa, či by nás mohol sprevádzať na ceste do Poľska. O. Serafin, ktorý sa zaoberal záležitosťami sestry Faustíny v USA, získal povolenie od svojich predstavených, a tak sme sa vybrali na náročnú cestu do Krakova.
28. marca 1981 som v Krakove pristúpila ku spovedi. Bola to asi prvá dobrá spoveď po mnohých, mnohých rokoch. Cítila som sa bližšie k Pánovi Ježišovi a sestre Faustíne, ale možno až nie tak blízko. Večer, 28. marca, sme sa modlili pri hrobe sestry Faustíny najmä za uzdravenie. Stále som ešte nedôverovala a povedala som sestre Faustíne: Dobre, sestra Faustína, niečo s tým urob. A bolesť ustúpila a opuch sa stratil. Myslela som si, že to bol príznak nervového zrútenia, lebo som neverila na zázraky. Vyplnila som si topánku vreckovkou, aby si nikto nevšimol, že nemám opuch. Tiež som prestala brať lieky. Od tej chvíle moja choroba úplne zmizla. Navštívila som štyroch rôznych lekárov, ktorí mi povedali, že je to nevyliečiteľná choroba. Nikdy nepodlieha remisii a nezaberajú na ňu žiadne lieky.
Náš Pán si vyberá, koho chce. Ďakujeme mu z celého srdca za moje uzdravenie, ktoré poslúži na blahorečenie sestry Faustíny. Je pravda to, čo čítame v „Denníčku“: Čím väčšia úbohosť, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo.
„Posolstvo milosrdenstva“, 13 (1992).
