Keď sa procesia pohla, uvidela som Ježiša vo svetle väčšom ako žiara slnka. Ježiš pozrel na mňa s láskou a povedal: – Srdce môjho srdca, naplň sa radosťou. V tej istej chvíli môj duch utonul v ňom… Keď som prišla k sebe, kráčala som spolu so sestrami v procesii a moja duša bola celá ponorená doňho…

Vzkriesenie. Počas svätej omše na Veľkonočnú nedeľu som uvidela Pána v celej jeho kráse a jase. Povedal mi: – Dcéra moja, pokoj s tebou! Požehnal ma a zmizol. Moju dušu naplnila neopísateľná radosť a veselosť. To posilnilo moje srdce do boja i utrpenia.

Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať (Den. 1667-1670).