Mária sa pod titulom Matky Božieho milosrdenstva uctieva v kongregácii od začiatku. Jej úcta sa v priebehu rokov prehĺbila, predovšetkým vďaka zjaveniam sv. sestry Faustíny, ktoré zapísala vo svojom Denníčku a vďaka teológii o Matke milosrdenstva, ktorú sv. Ján Pavol II. zaradil do encykliky „Dives in misericordia“. Ozveny a doslovné citácie z týchto diel sa nachádzajú v posledných konštitúciách z roku 1985, v modlitbovej knihe kongregácie, v textoch piesní a v prežívaní úcty k Božej Matke medzi súčasnými generáciami sestier. Mária je v kongregácii uctievaná predovšetkým ako Nepoškvrnená Matka Syna Božieho – Vteleného milosrdenstva, ktorá sa naplno podieľala na jeho spásonosnom diele, a preto pozná najlepšie milosrdenstvo Božie, vie, koľko stálo a aké je veľké. Zároveň je matkou všetkých ľudí, voči ktorým prejavuje milosrdenstvo a vedie ich k Spasiteľovým zdrojom milosrdenstva. Je to najdokonalejší model kresťanského života, všetkých čností a aj najúčinnejšia pomoc pri získavaní milostí od Boha bohatého na milosrdenstvo. Ona sama bola najplnšie obdarená milosťou, ohlasuje Božie milosrdenstvo z generácie na generáciu a neustále ho vyprosuje pre svet.
Mária bola spočiatku uctievaná v kongregácii hlavne ako tá, ktorá je matkou, opatrovníčkou, najdokonalejším vzorom čností a spoľahlivou pomocou pri hľadaní osobnej svätosti sestier a pri plodnej apoštolskej práci. Spiritualitu kongregácie charakterizovala predovšetkým horlivosť, ktorá udržiavala každú členku v neustálej pripravenosti robiť a trpieť všetko, aby mohla účinnejšia pomôcť pri návrate na cestu čnosti kajúcnym dušiam, ktoré im zveril božský Majster (Konštitúcie 1909, s. 6). Sestry mali čerpať z tohto ducha horlivosti a tiež z uvažovania o veľkých pravdách viery, najmä o tajomstve Božieho milosrdenstva a z uvažovania o čnostiach a pocitoch ich Matky a Strážkyne, Matky milosrdenstva, ktorej trpezlivosť, sladkosť a viac ako materská ľútosť pre hriešnikov sa budú snažiť napodobňovať (ako je uvedené vyššie). Apoštolát milosrdenstva s dievčatami a ženami, ktoré potrebujú hlbokú morálnu obnovu, sa uskutočnil pod ochranou Matky milosrdenstva, našej nádeje, našej pomoci, nášho najkrajšieho a najdokonalejšieho modelu (Konštitúcie 1909, s. 46).
Úcta k Matke Božieho milosrdenstva sa prejavila v modlitbách, slávnostnom slávení sviatkov a predovšetkým v napodobňovaní jej čností, ktoré boli potrebné pri uskutočňovaní kresťanskej dokonalosti a apoštolskej práce. Rehoľná regula určovala modlitby, ktoré sa modlili sestry. Medzi nimi boli tie, ktoré sa v Cirkvi široko praktizovali, ako napríklad „Anjelský pozdrav“, „Hodinky“, „Ruženec“, „Loretánske litánie“, „Magnifikat“, „Pod tvoju ochranu“, „Zdravas, hviezda morská“, „korunka k Matke Božej ustavičnej pomoci“, „Modlitba za šťastnú smrť“, „Modlitba čestnej stráže Najsvätejšej Panny“ alebo „Novéna Nepoškvrneného počatia“ a tie, v ktorých sa osobitne prejavilo milosrdenstvo Márie. Medzi tie ostatné patria predovšetkým: „Korunka k Matke Božieho milosrdenstva“, antifóna „Zdravas Kráľovná, Matka Milosrdenstva“ ako aj modlitba sv. Bernarda, ktorá sa začína slovami: Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária… Už v ranných modlitbách sa sestry obrátili k Bohu prostredníctvom Najsvätejšej Panny Márie, Matky milosrdenstva a sv. Jozefa. (pozri: Zbierka modlitieb používaných v Kongregácii sestier Matky Božieho Milosrdenstva, Krakov 1931).
Sviatok patrónky kongregácie sa od začiatku slávil 5. augusta, pretože v ten deň Cirkev uctievala Máriu, Božiu Matku. Tento dátum súvisí s dogmou o Božom Máriinom materstve (Theotokos ) a výročím zasvätenia Baziliky Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) v Ríme, najstaršieho kostola zasväteného Panne Márii na Západe. Podľa tradície sa Mária v roku 352 zjavila pápežovi Liberiusovi a rímskemu patricijovi Jánovi, ktorý nariadil výstavbu chrámu na mieste, ktoré sama označí. V noci zo 4. na 5. augusta za horúceho počasia padol na Eskvilínskom vŕšku sneh a tam postavili malý chrám, ktorý sa mohol časom zničiť. Pápež Sixtus III., ktorý chcel oslavovať koniec veľmi búrlivého koncilu v Efeze (431), na ktorom bola vyhlásená dogma o Máriinom božskom materstve (Theotokos), sa rozhodol tento chrám dôkladne prestavať. Spomienka na dogmu Theotokos sa prvýkrát oslavovala v samotnej bazilike, ale neskôr juh pápeži rozšírili do Ríma a potom do celej Cirkvi. Liturgický kalendár Cirkvi dnes obsahuje spomienku Panny Márie Snežnej, pripomínajúcu zázrak spojený so vznikom baziliky.
Na podnet generálnej predstavenej m. Michaely Moraczewskej 5. augusta 1937 predstavené na kongrese vo Varšave a 15. augusta sestry vo všetkých kláštoroch zvolili Matku Božieho milosrdenstva za nebeskú generálnu predstavenú kongregácie. V ten deň sestra Faustína napísala: Ku koncu tohto úkonu, ktorý sa konal na počesť Panny Márie, som videla preblahoslavenú Pannu, ktorá mi povedala: „Ó, aký milý mi je hold vašej lásky.“ A v tej chvíli privinula k sebe matku generálnu Michaelu, ľavou rukou mňa a všetky sestry boli pri jej nohách prikryté jej plášťom (Denníček 1244). Potom Matka Božia prostredníctvom sestry Faustíny dala veľké prisľúbenie: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Denníček 1244). Tento úkon sa každý rok 5. augusta obnovuje v jeho doplnenej podobe. Matke milosrdenstva sestry opäť zverujú kormidlo kongregácie, jej duchovný a materiálny rozvoj, všetky predstavené, svätosť života každej sestry a osôb zverených do apoštolskej starostlivosti kongregácie. Sestry prosia Máriu, aby im pomohla stať sa živým znamením Božieho milosrdenstva pôsobiaceho vo svete a svoju nádej vkladajú do jej materinského milosrdenstva, v ktorom chcú vždy nájsť oporu, najmä v okamihoch utrpenia, v nepriaznivých okolnostiach života a v hodine smrti. Vzdávame ti úctu, Matka milosrdenstva – na konci hovoria – naša najsvätejšia matka generálna. Vládni nám, staraj sa o nás a veď nás k Bohu. Amen.
Milosrdenstvo Márie je úzko spojené s tajomstvom Božieho milosrdenstva. Mária je v prvom rade tou, ktorá porodila Božieho Syna, Vtelené milosrdenstvo – ako píše sestra Faustína priamo (Denníček 1745) a zúčastňuje sa na Kristovom spásonosnom diele (Konštitúcie, články 3 a 8). Ona je tiež tá, ktorá zažila milosrdenstvo zvláštnym a jedinečným spôsobom a zároveň jedinečným spôsobom zaplatila svoj podiel na zjavení Božieho milosrdenstva obetovaním svojho srdca. Mária najplnšie pozná tajomstvo Božieho milosrdenstva. Vie, koľko stálo a vie, aké je veľké. V tomto zmysle ju tiež nazývame Matkou milosrdenstva – Matkou Božieho milosrdenstva – čítame slová Jána Pavla II. v 11. článku Konštitúcií. Najplnšie sa Mária stala Matkou milosrdenstva pod krížom (čl. 39), kde sa vďaka poslušnosti jej Syna až na smrť uskutočnila spása sveta. V tomto milosrdnom pláne Boha Otca sa Mária aktívne zúčastňovala po celý svoj život, od chvíle vtelenia až po obetovanie jediného Syna, ktoré urobila na Golgote. Mária je v konečnom dôsledku Matkou duší oddaných Bohu (čl. 51), najdokonalejším vzorom svätosti, najúčinnejšou pomocou pri vyprosovaní milostí Božieho milosrdenstva. Konštitúcie na mnohých miestach hovoria o Márii ako vzore podriadenia sa Duchu Svätému, poslušnosti Otcovej vôli, čistoty, chudoby, dôvery, skromnosti… Jedným slovom – milosrdenstva a svätosti (porov. články 13, 17, 19, 24, 39, 51, 247). Osobná svätosť sestier – podľa článku 321 Konštitúcií – je realizovaná v kongregácii podľa vzoru Márie, Matky milosrdenstva, a pod jej ochranou. Mária nie je len vzorom, ale aj pomocou. V nej sestry majú hľadať ochranu, podporu a posilnenie v každej situácii, a to najmä vo chvíľach ťažkostí a utrpenia, aby sa rovnako ako ona a s ňou dávali k dispozícii nadovšetko milovanému Bohu, hľadali jeho vôľu a jeho slávu (čl. 13). Prostredníctvom Márie, Matky milosrdenstva, sa sestry so živou vierou spájajú s Kristovým životom a jeho poslaním spasiť svet (čl. 3).
Preto sa úcta k Matke Božieho milosrdenstva prejavuje najprv napodobňovaním Márie, Matky milosrdenstva, napodobňovaním jej čností a postojom úplnej dôvery k Bohu, vernosti v plnení jeho vôle a obetavej lásky k ľuďom. V liturgii je úcta k Matke Božieho milosrdenstva vyjadrená osobitnou votívnou svätou omšou, ktorú pre kongregáciu schválil kardinál Štefan Wyszyński 3. augusta 1974 a osobitnou slávnosťou, ktorá sa slávi 5. augusta. Predchádza jej novéna modlitieb. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí dokumentom zo 17. februára 2003 schválila vlastný kalendár kongregácie, v ktorom dovolila, aby sa tento deň (5. augusta) slávil ako patronátny sviatok na počesť Matky Božieho milosrdenstva. Slávnostne sa slávia aj ďalšie mariánske sviatky zapísané v liturgickom kalendári Cirkvi a každú sobotu – ak to umožňujú liturgické predpisy – sa slávi liturgia hodín o Panne Márii (Konštitúcie, čl. 264).
Už pri rannom obetovaní dňa sa sestry obracajú k Bohu, Otcovi milosrdenstva, na príhovor Najsvätejšej Panny Márie, ktorú si nám dal za patrónku ako Matku milosrdenstva a prosia, aby sa za nich modlila. V ranných modlitbách sa každý deň v breviári modlí modlitba k Matke Božieho milosrdenstva (Ó, Mária, Matka milosrdenstva a v sobotu a na mariánske sviatky: Nepoškvrnená Matka milosrdenstva ) a invokácia: Matka milosrdenstva – oroduj za nás. O 9.00 hod. ráno sestry spolu s Máriou, Matkou milosrdenstva, vzývajú Ducha Svätého a prosia o milosti pre rozvoj duchovného života kongregácie, apoštolských diel a za nové povolania. Po poludňajšej modlitbe breviára je modlitba za zomierajúcich, v ktorej sestry prosia o ich spásu a odvolávajú sa na bolestnú Ježišovu agóniu na kríži a na utrpenie Márie, Matky milosrdenstva. V čase Ježišovej smrti (o 15.00 hod. – Hodina milosrdenstva) sestry spolu s Máriou vyprosujú milosrdenstvo pre seba a celý svet.
Už mnoho rokov sa každý deň modlí aj „korunka k Matke Božieho milosrdenstva“, ktorá sa začína antifónou „Zdravas, Kráľovná, Matka milosrdenstva.“ Vo výzvach korunky modliaci prosia o ochranu pred nepriateľmi duše, prítomnosť Panny Márie v čase smrti a o to, aby u svojho Syna vyprosila milosrdenstvo. V záverečnej modlitbe vyjadrujú dôveru v jej materinské milosrdenstvo (Otváraš pred nami svoju náruč a vystieraš ruky plné všetkých milostí a darov. Tvoje srdce nás túži obdarovať všetkým, čo potrebujeme…), ktoré má moc vyprosiť to všetko, čo je potrebné: zachovať duše v čistote a nevinnosti, pestovať v nich detskú lásku a odrážať obraz Ježiša, ktorý vedie človeka k cieľu jeho života – k večnému svetlu.
Každý deň sa v kongregácii končí mariánskym zvolaním, počas ktorého sa sestry modlia za pápeža a vlasť. Modlia sa „Pod tvoju ochranu“ a 3-krát „Zdravas Mária“ na poďakovanie Matke milosrdenstva za milosť povolania a prosia, aby v ňom v horlivosti zotrvali až do smrti. V Loretánskych litániách je so súhlasom cirkevných autorít zapísaná výzva: Matka milosrdenstva, oroduj za nás.
Pripravila: sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
