V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom (Denníček 1588). Boh vybral sestru Faustínu, aby pripomína svetu tajomstvo jeho milosrdenstva. Historický kontext, v ktorom ju Boh poslal s prorockým poslaním milosrdenstva, nie je bezvýznamný. V 20. storočí sa objavili a rozvíjali ideológie zla ako nacizmus a komunizmus. Bol a je to čas neuveriteľného rozvoju civilizácie a technológie, ako aj hlbokého morálneho úpadku, odchodu človeka od Boha a života, akoby keby „Boh nebol“. V tejto súvislosti je zrejmé, že poslať proroka v takých časoch a nanovo pripomínať pravdy o milosrdnej Božej láske k človeku sa javí ako veľký dar, ktorý je pre ľudí „znamením doby“, „svetlom“, ktoré má osvetľovať ľudské cesty v treťom tisícročí a vzbudzovať nádej v ich srdciach.
V tichu kláštora najprv sestra Faustína podľa reguly rádu uvažovala o tom, čo Boh urobil pre človeka pri jeho stvorení, koľko Syn Boží trpel pre jeho vykúpenie, čo pre neho zanechal vo svätej Cirkvi a čo pre neho pripravil v nebeskej sláve. Toto poznávanie Božej milosrdnej lásky založené na meditácii Božieho slova, liturgii Cirkvi, modlitbe a každodennom hľadaní jej prejavov vo vlastnom živote bolo posilnené darom vliatej kontemplácie, vďaka ktorej hlboko prenikla do tohto tajomstva našej viery, aby ju ohlasovala s novou silou súčasnému svetu. Na príkaz Ježiša a spovedníkov viedla denník, do ktorého si zapisovala všetko, čo jej dal Boh poznať a čo jej povedal o svojom milosrdenstve v mystických zážitkoch. Toto jej dielo – ako uviedol Svätý Otec Ján Pavol II. – sa javí ako zvláštne evanjelium milosrdenstva napísané v perspektíve 20. storočia.
Toto dielo je jedinečné nielen preto, že bolo vytvorené na základe mystického prežívania tajomstva Božieho milosrdenstva, ale aj preto, že obsahuje pôvodné myšlienky súvisiace s týmto tajomstvom viery. V Denníčku nie sú žiadne citácie ani komentáre k textom Svätého písma, ale je v ňom vyjadrená pravda o Božom a ľudskom milosrdenstve – ako poznamenal biskup Kazimierz Romaniuk. Preto sa môže považovať za ďalší zdroj (…) pre teológiu a dôrazne ju obohatiť. Každého v Denníčku zasiahne fascinácia Božou milosrdnou láskou: Otca, Syna a Ducha Svätého; fascinácia milosrdenstvom, ktoré je najväčším atribútom Stvoriteľa a Vykupiteľa a túžba niesť ho do sveta. Sestra Faustína milosrdenstvo veľmi stručne definuje a zároveň nezvyčajne hlboko zdôrazňuje jeho podstatu, keď píše: „Milosrdenstvo je kvetom lásky. Boh je láska a milosrdenstvo je jeho skutkom, v láske sa rodí, v milosrdenstve sa prejavuje (Denníček 651).
- Milosrdenstvo je atribútom Trojjediného Boha
Božie milosrdenstvo v spisoch sv. sestry Faustíny je atribútom celej Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého, nielen vteleného Syna. Milosrdenstvo Božie, prameň vytryskujúci z tajomstva Najsvätejšej Trojice – píše priamo v litániách (Denníček 949). V iných modlitbách môžeme nájsť tieto formulácie: Buď zvelebený, vo Svätej Trojici jediný, milosrdný Bože (Denníček 1742); Buď zvelebená, ó, Najsvätejšia Trojica… Nech je obdivovaná a oslavovaná veľkosť tvojho milosrdenstva, ó, Bože (Denníček 5); Svätá Hostia, v ktorej je obsiahnuté milosrdenstvo Otca, Syna i Ducha Svätého k nám (Denníček 356).
Toto Božie milosrdenstvo vo svojom sémantickom význame zodpovedá biblickým termínom hesed zo Starého zákona a eleos z Nového zákona. Je to verná láska, dobrota a milosrdenstvo Božie. Má vlastnosti otcovskej lásky: verná láska, ktorá robí z ľudí synov (Denníček 1745, 1819) a stará sa o všetky stvorenia (Denníček 244, 288, 361, 438, 522, 525, 1692). Spadá do rámca nielen biblických pojmov: hesed a eleos, ale aj rahamim, keď hovoríme o najhlbšom motíve Božej lásky, o jeho materinskej láske. V rozhovoroch s Ježišom sestra Faustína mnohokrát počula o „vnútri milosrdenstva“: Moje vnútro je preplnené milosrdenstvom (Denníček 1784); Všetko, čo jestvuje, vyšlo zvnútra môjho milosrdenstva (Denníček 699). Stvorenie je obsiahnuté vo vnútri Božieho milosrdenstva hlbšie ako dieťa v lone (Denníček 421, 1076). Teš sa, všetko stvorenie – napísala – lebo si bližšie Bohu v jeho nekonečnom milosrdenstve ako nemluvňa srdcu matky (Denníček 423). Ježiš hovoril o materinskom milosrdenstve a prisľúbil všetkým apoštolom Božie milosrdenstvo: Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa (Denníček 1075).
Božie milosrdenstvo v spisoch sestry Faustíny je: „nepredstaviteľné“, „nepochopiteľné“, „nevýslovné“, „nevyčerpateľné“, „nekonečné“, „neprekonateľné“, „udivuje ľudskú a anjelskú myseľ“. O veľkosti Božieho milosrdenstva svedčia aj výrazy „všemohúce“, „mocné“ a „bez hraníc“. Sv. sestra Faustína na vyjadrenie veľkosti tajomstva Božieho milosrdenstva okrem slovných opisov používala aj rôzne obrazy, analógie a metafory. Často hovorila o „priepasti“, „oceáne milosrdenstva“, „mori milosrdenstva“ alebo „hĺbke milosrdenstva“. Keď chcela zdôrazniť životnú silu milosrdenstva, použila metaforu „zdroj“, „prameň“ alebo „prúd“. Použila tiež metaforu „ohňa“ a „plameňov“ na vyjadrenie tepla Božej lásky k človeku a človeka k Bohu. Ježiš s ňou hovoril o horiacich „plameňoch milosrdenstva“ (Denníček 50, 177, 1190, 1520).
Sestra Faustína nazývala milosrdenstvo „najväčšou vlastnosťou Boha“ (Denníček 949), o čom najprv počula od Ježiša: Povedz – povedal jej – že milosrdenstvo je najväčšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom (Denníček 301). O. prof. Ignacy Różycki vysvetľuje, že milosrdenstvo ako vlastnosť Boha v dogmatickom zmysle sa rovná jeho ostatným vlastnostiam, ale keď ide o prejavy jeho činnosti vo svete, milosrdenstvo je skutočne väčšie ako iné vlastnosti Boha, pretože účinky tejto činnosti sú najväčšie. O takomto rozlišovaní v pojme milosrdenstva ako atribútu Boha a ako jeho činnosti svedčia aj lapidárne formulácie sv. sestry Faustíny, ako napríklad: Milosrdenstvo je kvetom lásky. Boh je láska a milosrdenstvo je jeho skutkom, v láske sa rodí, v milosrdenstve sa prejavuje (Denníček 651). Jej texty jasne ukazujú toto rozlíšenie milosrdenstva ako atribútu Boha, ktorý sa rovná jeho povahe a milosrdenstvu ako skutku, jeho pôsobeniu voči človeku.
V spisoch sv. sestry Faustíny nie sú žiadne komentáre ani odkazy na biblické texty, objavujú sa však veľmi originálne formulácie, ktoré sú novým svetlom pre teológiu milosrdenstva. K takým pôvodným myšlienkam patrí okrem iného vlastný opis Boha, ktorý je „sama Láska a Milosrdenstvo samo“ (Denníček 1074, 1273, 1486, por. 281) alebo Ježiša, ktorý hovorí o sebe, že je „Kráľom milosrdenstva“ (Denníček 83, 88, 367). Tieto slová sa nikde nenachádzajú v Písme. Sestra Faustína tiež vysvetľuje nevyčerpateľnosť Božieho milosrdenstva a vlastne jeho zväčšovanie, lebo napravuje ľudské utrpenie. Sestra Faustína cituje Ježišove slová: Som sama Láska a Milosrdenstvo samo, neexistuje úbohosť, ktorá by sa mohla merať s mojím milosrdenstvom. Žiadna úbohosť ho nemôže vyčerpať, lebo vo chvíli, keď sa dáva (moje milosrdenstvo), stáva sa väčším (Denníček 1273). Význam týchto slov je nasledujúci: čím väčší je hriech, tým väčšia je potreba milosrdenstva, a tým viac sa rozlieva milosrdenstvo, ktoré sa zväčšuje podľa toho, ako sa dáva.
Svätá sestra Faustína ukazuje milosrdnú Božiu lásku v celej perspektíve dejín sveta a ľudstva, to znamená od okamihu stvorenia anjelov, zeme a ľudí prostredníctvom Vtelenia Božieho Syna a jeho diela spásy, založenia svätej Cirkvi spolu s bohatstvom milostí, ktoré sú potrebné na to, aby človek žil a posväcoval sa pre život v spoločenstve s Bohom v sláve spasených. Preto hoci Denníček nie je teologickým štúdiom tajomstva Božieho milosrdenstva, dáva príležitosť poznávať ho usporiadaným spôsobom podľa kľúča: dielo stvorenia, spásy a slávy. Je to akýsi komentár k Svätému písmu, písaný z pohľadu autorkiných mystických skúseností, a teda veľmi sugestívne vyjadruje túto pravdu viery. Vďaka svojej originalite a mimoriadnej hĺbke poznania tajomstva Božieho milosrdenstva je ďalším zdrojom teológie milosrdenstva.
- Výzva na ohlasovanie Božieho milosrdenstva
Prorocké posolstvo sv. sestry Faustíny umožňuje hlbšie preniknúť do tajomstva Božieho milosrdenstva, prináša osobitnú úctu k Božiemu milosrdenstvu v nových formách v dejinách Cirkvi a obsahuje výzvu hlásať túto pravdu viery s mocou.
V Denníčku sv. sestry Faustíny sa mnohokrát objavuje naliehavé Ježišovo volanie: Hovor svetu o mojom milosrdenstve, o mojej láske. (…) Rob, čo je v tvojej moci, aby sa šírila úcta k môjmu milosrdenstvu. Ja vykonám to, čo ty nebudeš môcť. Povedz ubolenému ľudstvu, nech sa privinie k môjmu milosrdnému srdcu, a ja ho naplním pokojom. Povedz, dcéra moja, že som Láska a Milosrdenstvo samo (Denníček 1074). Ježiš túto výzvu ohlasovať svetu tajomstvo Božieho milosrdenstva adresoval nielen sestre Faustíne, ale skrze ňu aj kňazom (Denníček 50, 1521) a všetkým veriacim (Denníček 48, 742, 1075, 1225, 1572). Chcel, aby Cirkev nanovo plnila túto úlohu. Boh žiada, – napísala sestra Faustína – aby bola založená kongregácia, ktorá by svetu hlásala Božie milosrdenstvo a vyprosovala ho pre svet (Denníček 436). Táto „kongregácia“ je jedným z veľkých diel v Cirkvi, ktorý tvoria ľudia s rôznymi povolaniami (klauzúrne kongregácie, činné kongregácie a veriaci laici). Snažia sa, aby Božia milosrdná láska bola prítomná vo svete prostredníctvom svedectva života v duchu dôvery k nemu a milosrdenstva voči blížnym, skrze skutky, slová a modlitbu.
Úlohe ohlasovať Božie milosrdenstvo svetu prikladá Pán Ježiš veľký význam, pretože k nej dáva veľké prisľúbenia. Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom (Denníček 1075). Kňazom, ktorí budú hlásať a oslavovať moje milosrdenstvo, dám predivnú moc, pomažem ich slová a pohnem srdcia, ku ktorým budú hovoriť (Denníček 1521). Ohlasovanie tajomstva Božieho milosrdenstva má pomôcť hriešnikom vrátiť sa k životu v milosti a spravodlivým dosiahnuť väčšiu dokonalosť. Podľa Ježišových slov má sv. Faustína tiež pripraviť svet na jeho druhý príchod. Sekretárka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko (Denníček 965). Ježiš povzbudzuje svet, aby využíval jeho milosrdenstvo, kým je čas zľutovania, lebo to nebude schopný urobiť v deň spravodlivosti, v posledný deň. Deň spravodlivosti, deň Božieho hnevu je určený – pripomínala aj Panna Mária – trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o tomto veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania (Denníček 635). Úlohu prorockého posolstva milosrdenstva pripomenul Svätý Otec Ján Pavol II. počas svojej poslednej púte do vlasti. Nech sa splní záväzný prísľub Pána Ježiša – povedal – že by mala vyjsť „iskra, ktorá pripraví svet na jeho posledný príchod“ (porov. Denníček 1732). Túto iskru Božej milosti treba roznecovať. Treba ukazovať svetu oheň milosrdenstva. V Božom milosrdenstve svet nájde pokoj a človek šťastie!
Posolstvo milosrdenstva, ktoré odovzdala sv. sestra Faustína, je súčasťou biblického posolstva, ktoré ukazuje tajomstvo Božieho milosrdenstva, aj súčasťou učenia Cirkvi. V jej spisoch oslovuje hĺbka tohto tajomstva viery, ktoré sa poznávala nielen vierou, ale aj mystickou skúsenosťou, a tak ju priblížila Cirkvi a svetu. Je potrebné zdôrazniť, že sestra Faustína nezužuje tajomstvo Božieho milosrdenstva iba na dielo vykúpenia, na oslobodenie človeka od hriechu, ale vidí ho aj v stvoriteľskej činnosti. Ukazuje ho aj ako atribút Najsvätejšej Trojice, ktorú milosrdenstvo vedie „ad extra“ v každej činnosti. Všetky Božie diela sú korunované milosrdenstvom, každé stvorenie vďačí za svoju existenciu a za milosti láske milosrdného Boha.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
