V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom (Denníček 1588). Boh vybral sestru Faustínu, aby pripomína svetu tajomstvo jeho milosrdenstva. Historický kontext, v ktorom ju Boh poslal s prorockým poslaním milosrdenstva, nie je bezvýznamný. V 20. storočí sa objavili a rozvíjali ideológie zla ako nacizmus a komunizmus. Bol a je to čas neuveriteľného rozvoju civilizácie a technológie, ako aj hlbokého morálneho úpadku, odchodu človeka od Boha a života, akoby keby „Boh nebol“. V tejto súvislosti je zrejmé, že poslať proroka v takých časoch a nanovo pripomínať pravdy o milosrdnej Božej láske k človeku sa javí ako veľký dar, ktorý je pre ľudí „znamením doby“, „svetlom“, ktoré má osvetľovať ľudské cesty v treťom tisícročí a vzbudzovať nádej v ich srdciach.
V tichu kláštora najprv sestra Faustína podľa reguly rádu uvažovala o tom, čo Boh urobil pre človeka pri jeho stvorení, koľko Syn Boží trpel pre jeho vykúpenie, čo pre neho zanechal vo svätej Cirkvi a čo pre neho pripravil v nebeskej sláve. Toto poznávanie Božej milosrdnej lásky založené na meditácii Božieho slova, liturgii Cirkvi, modlitbe a každodennom hľadaní jej prejavov vo vlastnom živote bolo posilnené darom vliatej kontemplácie, vďaka ktorej hlboko prenikla do tohto tajomstva našej viery, aby ju ohlasovala s novou silou súčasnému svetu. Na príkaz Ježiša a spovedníkov viedla denník, do ktorého si zapisovala všetko, čo jej dal Boh poznať a čo jej povedal o svojom milosrdenstve v mystických zážitkoch. Toto jej dielo – ako uviedol Svätý Otec Ján Pavol II. – sa javí ako zvláštne evanjelium milosrdenstva napísané v perspektíve 20. storočia.
Toto dielo je jedinečné nielen preto, že bolo vytvorené na základe mystického prežívania tajomstva Božieho milosrdenstva, ale aj preto, že obsahuje pôvodné myšlienky súvisiace s týmto tajomstvom viery. V Denníčku nie sú žiadne citácie ani komentáre k textom Svätého písma, ale je v ňom vyjadrená pravda o Božom a ľudskom milosrdenstve – ako poznamenal biskup Kazimierz Romaniuk. Preto sa môže považovať za ďalší zdroj (…) pre teológiu a dôrazne ju obohatiť. Každého v Denníčku zasiahne fascinácia Božou milosrdnou láskou: Otca, Syna a Ducha Svätého; fascinácia milosrdenstvom, ktoré je najväčším atribútom Stvoriteľa a Vykupiteľa a túžba niesť ho do sveta. Sestra Faustína milosrdenstvo veľmi stručne definuje a zároveň nezvyčajne hlboko zdôrazňuje jeho podstatu, keď píše: „Milosrdenstvo je kvetom lásky. Boh je láska a milosrdenstvo je jeho skutkom, v láske sa rodí, v milosrdenstve sa prejavuje (Denníček 651). viac
