Ikonografia Matky Božieho milosrdenstva nie je jednoliata, má rôzne podoby, ktoré závisia nielen od doby, ale aj od častí Európy a miesta, kde sa uctieva Máriino milosrdenstvo. Na Západe bol od 13. storočia veľmi populárny obraz Mater Misericordiae s ochranným plášťom, pod ktorým sa skrývali predstavitelia cirkevnej hierarchie, rôznych miest, reholí (predovšetkým cisterciánskych kláštorov), františkánskych bratstiev a iných komunít. Jej obrazy bolo možné nájsť v kostoloch, na zástavách, v kláštoroch, pečatiach alebo drevorezbách. Tento ikonografický koncept Mater Misericordiae prežíval v zjednodušenej podobe až do 18. storočia.
Na Východe bola myšlienka Mater Misericordiae známa ako Pokrov alebo Pokrova so šatkou alebo ochranným plášťom, ktorým chránila tých, čo sa utiekali pod jej ochranu. Mária ho držala sama v rukách alebo anjeli ho rozprestreli nad mestom alebo komunitou, ktorú chránila. Ikonografia a liturgia Pokrovu Bohorodičky bola spojená s videním sv. Andreja Šialeného v kostole v Blacherne: v skupine svätých sa mu zjavila Mária a po modlitbe pred oltárom roztiahla plášť ako znak starostlivosti o ľudí. V tomto kostole sa uchovával jej plášť ako vzácna relikvia. Pri uctievaní tejto relikvie vznikla myšlienka ochrany Božej Matky, ktorá prežila dodnes.
Postupom času sa k úcte Mater Misericordiae na Západe pridávali nové motívy – Mária ako ochrana pred Božím hnevom, ktorá tiež zmenila ikonografiu. Mária už bola zobrazená bez ochranného plášťa, ale ako tá, ktorá láme šípy Božieho hnevu. Spočiatku boli na pozadí jej postavy viditeľné miesta, ktorých sa mal dotknúť Boží hnev, potom ostala len postava Márie, ktorá v rukách láme šípy Božieho hnevu. Tento ikonografický typ v maľbách a sochách Máriinho milosrdenstva v 17. storočí rozširovali piaristi. V Poľsku je známy pod menom Matky Božej milostivej, ktorá bola od roku 1664 varšavskou samosprávou uznaná za patrónku mesta.
Od 17. storočia je Matka Božieho milosrdenstva uctievaná aj v obraze z Ostrej Bramy. Predstavuje Máriu vo chvíli zvestovania, ako prijíma do svojho lona Božieho Syna – vtelené Milosrdenstvo alebo hovorí „fiat“ pod krížom, čo je naznačené gestom rúk na jej hrudi. Obraz sa preslávil milosťami a živou úctou k Máriinmu milosrdenstvu, a preto bol v roku 1927 korunovaný a kaplnka vo vilniuskej Ostrej Brame sa stala najslávnejším sanktuáriom Matky Božieho milosrdenstva v tejto časti Európy, a to nielen pre katolíkov.
Mater Misericordiae
Medzi najznámejšie obrazy na Západe patrili obrazy Mater Misericordiae, ktoré boli spojené s úctou k Márii ochrankyni, ktorá chránila každého, kto ju vzýval o pomoc. Znakom Máriinho milosrdenstva bol plášť, pod ktorým sa skrývali všetci, ktorí hľadali jej ochranu: pápeži, kardináli, rehoľné rády, mestá, rôzne spoločenstvá… Plášť v ikonografii patrí k najstarším symbolom ochrany a moci a na obrazy Mater Misericordiae sa dostal pod vplyvom legiend o zázrakoch, ktoré Mária vykonala, keď zakryla ochranným plášťom ľudí, mestá a národy… Prvá z týchto legiend pochádza z 5. storočia a hovorí o zázračnej záchrane židovského chlapca, rebela, ktorého otec hodil do ohnivej pece za spreneverenie sa náboženstvu. Mária ho prikryla svojím plášťom a tak prežil. Potom sa objavili príbehy o záchrane mesta Konštantínopol, ktoré Mária svojím plášťom prikryla počas útoku Avarov v roku 626. Ďalšie legendy hovorili o záchrane mesta Avignon alebo kláštora v Le Mont Saint Michel pred vlnami Atlantiku. Nie je známe, ktorá z týchto legiend mala rozhodujúci vplyv na formovanie myšlienky Mater Misericordiae a jej ikonografiu. Spočiatku bola v ikonografii Matka milosrdenstva zobrazená s Dieťaťom v náručí, potom bez Dieťaťa so široko rozprestretým ochranným plášťom, pod ktorým sa skrývali všetci, ktorí dúfajú v jej milosrdenstvo. Tento typ ikonografie od 13. storočia šírili františkáni (najmä vo svojich bratstvách) a cisterciáni, ktorí obraz Mater Misericordiae, ktorá chráni plášťom rehoľníkov, majú dodnes v pečati rehole.
V 16. a 17. storočí sa v mnohých reholiach šírila úcta k Mater Misericordiae. Uctievali ju dominikáni, dominikánky, karmelitáni, karmelitánky, norbertíni a norbertínky, františkáni, cisterciáni… najmä v Taliansku, Nemecku a Francúzsku. V Poľsku bol tento typ ikonografie pomerne zriedkavý (Jasná Hora, Ľvov), lebo brzdou bol veľký pietizmus voči Božej Matke, ktorý nedovoľoval takú dôvernosť, akou je ochrana pod jej plášťom. Na konci 18. a 19. storočia v dôsledku zmien v myslení doby a obmedzenia úlohy náboženstva myšlienka Mater Misericordiae ustúpila do úzadia. V ikonografii sa viac nepoužíval symbol milosrdenstva (ochrany), ktorým bol plášť a v jej rukách ostali zlomené šípy Božieho hnevu a Panna Mária dostala titul Matka Božia milostivá.
Matka Božia milostivá
V 14. storočí morové nákazy zúriace v západnej Európe prispievali k rozvoju úcty k Mater Misericordiae, do ktorej sa zaviedla téma ochrany pred Božím hnevom. Verilo sa, že mor, hlad a vojny, voči ktorým sa ľudia cítili bezmocní, boli prejavom Božieho hnevu, a preto u Márie hľadali záchranu. V ikonografii bol tento motív vyjadrený tromi šípmi (označovali tri katastrofy: mor, hlad a vojnu), ktoré Mária lámala vo svojich rukách alebo prosiacim gestom odkryla svoje prsia a plášťom chránila tých, ktorí hľadali jej pomoc. Postupom času ikonografické kompozície zobrazujúce Mater Misericordiae sa zjednodušili odmietnutím tých detailov, ktoré stratili svoj význam: kolektívne hľadanie ochrany pod Máriiným plášťom a nakoniec samotný plášť. Zostalo len to, čo tvorilo podstatu myšlienky Mater Misericordiae, a síce obraz Márie a šípy Božieho hnevu, ktoré lámala. V tejto podobe sa Matka Božia zjavila pobožnej žene v Taliansku počas zúriaceho moru a požadovala trojdňové kajúcne sprievody, po ktorých mor prestal. Tento typ ikonografie šírili najmä piaristi. Obraz Márie lámajúcej šípy Božieho hnevu získal kostol vo Varšave od apoštolského nuncia. Tento obraz prekypoval milosťami a bol korunovaný. Mária sa na tomto obraze uctieva ako Matka Božia milostivá a chrániaca pre morovou nákazou. V roku 1664 bola mestskou radou zvolená za patrónku Varšavy.
Ostrobramská Matka milosrdenstva
Od začiatku 17. storočia sa vo vilniuskej Ostrej Brame uctieval obraz Márie bez Dieťaťa, so skríženými rukami na prsiach v geste vysloveného „fiat“ pri zvestovaní alebo pod krížom. Na tomto obraze neznámeho umelca bola Mária uctievaná od začiatku ako Matka milosrdenstva. Na bráne bol nápis v poľštine: Matka milosrdenstva, pod tvoju ochranu sa utiekame. Po potlačení januárového povstania ruské orgány nariadili vytvoriť nápis v latinčine; pôvodná verzia bola obnovená po získaní nezávislosti Poľska, ale v roku 1946 sa v Ostrej Brame ten istý text objavil v latinčine. Máriina hlava je obklopená neobvyklou aureolou slnečných lúčov, medzi ktorými sú viditeľné hviezdy a na spodnej časti obrazu veľký kosáčik mesiaca (ako ďakovný dar), ktorý uzatvára celú kompozíciu. Tieto atribúty evokujú slová z Apokalypsy sv. Jána: Na nebi sa ukázalo veľké znamenie. Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd (Zjv 12, 1). Matka Božia z Ostrej Bramy teda nie je iba Matkou Syna Božieho z tajomstva vtelenia, Matkou zúčastňujúcou sa na diele vykúpenia („fiat“ pod krížom), ale tiež oslavovanou ženou, odetou slnkom a s korunou hviezd, ktorá neustále bojuje za putujúcu Cirkev na zemi, ktorá je vystavená rôznym nebezpečenstvám. Jej obrazy sa nachádzajú v mnohých kostoloch, kláštoroch a domoch v Litve a Poľsku.
Pripravila: sr. M. Elżbieta Siepaková ISMM
Na základe knihy: Mieczysław Gębarowicz, Mater Misericordia Pokrow Pokrowa v umení a legende strednej a východnej Európy. PAN Inštitút umenia, Ossolineum 1986.
