Je pravda, že vo Svätom písme sa nevyskytujú také Máriine tituly, ako napríklad: Matka milosrdenstva, Matka Božia milosrdenstva, Matka Božieho milosrdenstva alebo milosrdná Matka, ale biblické texty dokonale opisujú tieto tituly a skutočnosť, ktorá sa za nimi skrýva. S podobnou situáciou máme do činenia, keď poukazujeme na Ježiša ako vtelené Milosrdenstvo. V Biblii neexistuje takéto zloženie slov, ale existuje veľa úryvkov, ktoré jasne hovoria o vtelení druhej osoby Najsvätejšej Trojice (Jn 1, 14; Flp 2, 6n) a zdôrazňujú jej milosrdenstvo (uzdravenia: napr. Mt 9, 27n alebo vzkriesenia: napr. chlapec z Naim Lk 7, 13 alebo dielo vykúpenia človeka). Preto nazvať Ježiša vteleným Milosrdenstvom je úplne opodstatnené, lebo v tomto termíne, ktorý navyše používala sv. sestra Faustína, je obsiahnuté jadro Ježišovho života a poslania. Spočívalo v prijatí ľudského tela a zjavení Otca svetu životom, slovom a skutkami. Otec je bohatý na milosrdenstvo. Ježiš je skutočne milosrdenstvom. Nazval sa tak v zjaveniach, ktoré dal sestre Faustíne. Opakovane hovoril: Ja som samotnou láskou a milosrdenstvom (Denníček 1074, 1273, 1486, 1739, 1775, 1780) a tak o ňom hovorila sestra Faustína (Denníček 383, 950, 1264, 1552, 1574, 1751).
Podobne je to s titulmi Márie ako Matky milosrdenstva, Matky Božej milosrdenstva alebo Matky Božieho milosrdenstva, atď. Každý z týchto titulov odhaľuje konkrétne realitu spojenú so životom Márie a jej mimoriadnym poslaním Matky Božieho Syna, ktorá sa aktívne podieľala na diele vykúpenia. Pri posudzovaní tajomstva milosrdenstva v súvislosti s ňou je potrebné zohľadniť dve základné dimenzie: Mária ako Matka vteleného Milosrdenstva, požehnaná Bohom plnosťou milostí (Nepoškvrnená), ktorá rodí Božieho Syna v ľudskom tele (Betlehem) a zúčastňuje sa na diele prejavovania Božieho milosrdenstva svetu až po fiat na Golgote a Mária ako Matka milosrdná voči ľuďom, ktorá im prejavuje milosrdenstvo skutkami, z ktorých prvým a najväčším je dar Božieho Syna svetu (návšteva Alžbety), slovami (Magnifikat) a modlitbou (svadba v Káne alebo modlitba v hornej miestnosti s apoštolmi).
V prvej kapitole Matúšovho evanjelia v popise Ježišovho rodokmeňa evanjelista zaznamenáva, že Mária je Matka Ježiša zvaného Kristus (1, 16). Matúš túto skutočnosť zdôraznil takmer desaťkrát (najmä v kapitolách 2 a 12, 46. 47). Rovnaké tvrdenie je možné nájsť aj v iných evanjeliách (napr. Mk 3, 32. 32; Lk 1, 43; 2,51; Jn 2, 1. 12; 6, 42) ako aj v Skutkoch apoštolov 1, 14. Je preto zrejmé, že Mária je Ježišova matka.
Smelo môžeme povedať, že Mária je Matkou Božou. Evanjelista Ján jednoducho volá Ježiša Bohom: Jednorodený Boh v lone Otca… (1, 18) a priamo popisuje Máriu ako Ježišovu matku (napr. 2, 1). Preto logický záver, ktorý vychádza z týchto dvoch predpokladov, znie: Mária je Matka Božieho Syna.
Ale odkiaľ čerpáme základ, aby sme mohli Máriu nazvať aj Matkou milosrdenstva? Existujú okrem existenčnej skúsenosti veriacich biblické dôvody pre tento titul Márie?
Sväté písmo jasne poukazuje na Ježišovo milosrdenstvo (napr. Lk 7, 11-17; 18, 35-43) a nazýva ho milosrdenstvom (2 Kor 1, 3). Zámerne sa zastavíme nad biblickým úryvkom 2 Kor 1, 3, lebo jeho pochopenie je kľúčové pre titul Márie ako Matky milosrdenstva. Zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy.
Berúc do úvahy pôvodný text (napísaný v dialekte gréckeho jazyka koiné) daného úryvku, ako aj jeho gramatický zápis, semitský štýl a analýzu kontextu, v ktorom boli tieto slová napísané, je možné bezpečne vyvodiť záver, že tou všetkou útechou a milosrdenstvom je Ježiš Kristus. Preto, ak je Mária Ježišova matka a Ježiš je milosrdenstvo, potom je Mária Matkou milosrdenstva a to hlboko ponímaného milosrdenstva čiže toho, ktorý preukázal svoju najväčšiu nádheru v diele vykúpenia ľudstva z otroctva hriechu a smrti. Pravda o Božom milosrdenstve sa najúplnejšie zjavila v Ježišovi a skrze Ježiša. Je – ako hovorí sv. Faustína – vteleným Milosrdenstvom a jeho Matka je teda Matka milosrdenstva.
Titul Márie ako Matky milosrdenstva nemôžeme obmedziť len na čisto verbálny aspekt alebo len na biologický, prirodzený rozmer: Mária, pretože porodila Ježiša – Milosrdenstvo, je prirodzene jeho Matkou čiže Matkou milosrdenstva. Analyzovaný titul má širší významový rozsah. Nazývajúc Máriu Matkou milosrdenstva poukazujeme na skutočnosť, že skrze ňu prežívame tajomstvo milosrdenstva spojené s jej Synom. Ako Ježišova matka sa Mária stáva najspoľahlivejším svedkom toho, že Syn slovami a skutkami zjavuje tajomstvo Božieho milosrdenstva. Dá sa povedať, že Mária je prvou misionárkou milosrdenstva, Matkou všetkých tých, ktorí hlásajú jej Syna – Milosrdenstvo (Jn 19, 26). Vonkajším prejavom je chválospev Márie na počesť Božieho milosrdenstva (pozri pieseň „Magnifikat“, najmä Lk 1, 50. 54) v súvislosti s počatím Mesiáša zasľúbeného od vekov – Ježiša (toto meno znamená: Jahve zachraňuje a dielo spásy je zjavením a dôkazom milosrdnej Božej lásky). Môžeme teda povedať, že Mária je Matka milosrdenstva, lebo žije tajomstvom Boha, ktorý je Milosrdenstvom. Premýšľa o ňom, uvažuje o jeho slovách a skutkoch vo svojom srdci (Lk 2, 19). Nesie vtelené Milosrdenstvo nielen vtedy, keď ide k svojej príbuznej Alžbete (Lk 1, 42n), ale dáva ho celému svetu.
Mária dosahuje vrchol tejto krásy a ťažkostí materstva milosrdenstva stojac pod krížom. Je Matkou milosrdenstva nielen na základe pokrvných zväzkov, ale tiež skrze spoluutrpenie so svojím Synom, ktorý vo svojom umučení najplnšie odhaľuje celú silu Božej milosrdnej lásky. Mária sa najúplnejšie zo všetkých ľudí zúčastňuje na tomto diele zjavenia a realizácie Božieho milosrdenstva vo svete. Mária sa istým spôsobom duchovne delí o osud svojho Syna a zároveň sa stáva najdokonalejším Ježišovým učeníkom v jeho „škole milosrdenstva“.
Práve prostredníctvom tohto postoja úplného priľnutia svojho srdca k Milosrdenstvu, ktoré sa zjavuje na kríži s celou mocou, sa Mária stáva aj Matkou každého človeka (Jn 19, 27). Preto tento konkrétny Máriin akt prijatia ľudí za svoje deti nevyplýva len zo skutočnosti, že Mária je Ježišovou Matkou a jej Syn naším bratom (lebo nám prinavrátil postavenie Božích detí), a Mária (logicky vzaté) je aj našou Matkou. Jej materstvo voči nám je tiež skryté v opise Márie ako Matky milosrdenstva. Keďže Mária obetovaním svojho srdca úplne zjednotila svoje utrpenie s Kristovým utrpením a aktom vôle (bez toho, aby utiekla od kríža) sa rozhodla, že spolu so Synom vyprosí u Otca odpustenie pre svet. Solidarizuje sa teda so svojím Synom – Milosrdenstvom a zároveň sa nám ukazuje ako milosrdná Matka pripravená odpustiť človeku, ktorý zabíja jej najdrahšieho jediného Syna.
Nazývať Máriu milosrdnou Matkou má svoje hlboké biblické základy aj v tzv. anjelskom pozdrave zaznamenanom v Lukášovom evanjeliu 1, 28: Prišiel k nej anjel a povedal: „Zdravas, milostiplná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami.“ Kľúčové slová v tejto veci sú: MILOSTIPLNÁ, čo v pôvodnom jazyku znie: kecharitomene. Tu si treba uvedomiť, že archanjel Gabriel sa neobracia k Panne z Nazaretu menom, ale skôr slovami: milostiplná, čím jej dáva ako keby nové meno. Toto sa deje v kontexte vtelenia Boha. Máriino Fiat rozhodlo o jej materstve nasýtenom milosrdenstvom. Okrem exegetickej podrobnej analýzy tohto pojmu je však potrebné poznamenať, že pojem kecharitomene obsahuje odkaz na slovo: charis, hovorovo preložené ako milosť. Moderný človek však na toto slovo reaguje dosť negatívne. Skrýva v sebe riziko poníženia a nutnosti uznať svoju nemohúcnosť v určitej oblasti života alebo priznať vinu a slabosť. Na druhej strane grécke charis je ďaleko od takto chápaného slova milosť. Toto slovo znamená, že Boh nás túži obdarovať nežnosťou a láskou; znamená, že Boh je pripravený poďakovať sa človeku za to, že prejavuje dobrotu blížnym! Je to znamenie, že Boh sa o niekoho obzvlášť zaujíma a stará sa o neho (Lk 2, 40), má v niekom zaľúbenie, dal mu osobitné požehnanie; oslobodil ho od zla a hriechu (Jn 1, 17).
Ten, kto bol obdarovaný charis, má zvláštnu schopnosť úplne dôverovať Bohu a svedčiť o jeho dobrote (Sk 4, 33). Do Márie sa akosi sústredilo celé vyliatie Božieho milosrdenstva. Ako nás učí Cirkev, Mária bola uchránená pred hriechom, sústredila sa v nej plnosť milostí, čiže Božej milosrdnej lásky. Mária dostala dar žiť Božím milosrdenstvom. Niesla v sebe všetky jeho milosti. Bola zvlášť schopná deliť sa o dobrotu a lásku. Dokazuje to počas svadby v Káne Galilejskej (Jn 2, 1-12), keď sa prihovára za mladý pár a chráni ho pred hanbou; alebo v hornej miestnosti, keď s apoštolmi prosí o dar Ducha Svätého pre rodiacu sa Cirkev. Vďaka jej dôvere a orodovaniu Ježiš dokáže vyriešiť všetky problémy, urobí zázrak premeny vody na víno a Duch Svätý zostupuje na apoštolov. Mária je preto milosrdnou Matkou predovšetkým z vôle samého Boha. Milosrdná, to znamená povolaná orodovať za človeka. Milosrdná čiže plná dôvery v Boha.
sr. Maria Faustyna Ciborowska ISMM
