Na prvý pohľad sa môže zdať, že úcta k Božiemu milosrdenstvu je len variáciou úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu, že medzi týmito pobožnosťami nie je žiaden významný rozdiel. Tento názor ešte môže potvrdiť zbežné prečítanie Denníčka sestry Faustíny, v ktorom sa často spomína Ježišovo Srdce. Teologická analýza obsahu tohto diela však vedie k jasnému vymedzeniu týchto dvoch pobožností, ktoré sú v Cirkvi také populárne. Takúto analýzu urobil profesor Ignác Różycki a na jej základe poukázal na zásadné rozdiely, ktoré existujú medzi úctou k Ježišovmu Srdcu a k Božiemu milosrdenstvu. Vzťahujú sa na vlastný a vecný predmet, samotnú podstatu pobožností a privilegovaný čas, s ktorým sa viažu konkrétne prisľúbenia.
Vlastným predmetom v úcte k Božiemu milosrdenstvu je milosrdenstvo celej Najsvätejšej Trojice, zatiaľ čo v úcte k Ježišovmu Srdcu je vlastným predmetom vtelený Boží Syn. Vecným predmetom v úcte k Božiemu milosrdenstvu je obraz milosrdného Ježiša podľa videnia sestry Faustíny z 22. februára 1931 v Plocku. Avšak v úcte k Ježišovmu Srdcu je vecným predmetom ľudské, fyzické Ježišovo srdce. Podstata úcty k Božiemu milosrdenstvu spočíva v dôvere, zatiaľ čo podstatou úcty k Ježišovmu Srdcu je zadosťučinenie. Privilegovaný čas v úcte k Božiemu milosrdenstvu je každý deň o tretej hodine popoludní (okamih Ježišovej smrti na kríži) a Sviatok milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci. Avšak v úcte k Ježišovmu Srdcu privilegovaným časom je prvý piatok v mesiaci a Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
