Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (Mt 11, 2-11).
Raz, utrápená tými neistotami, som sa Ježiša opýtala: „Ježišu, si môj Boh alebo nejaká vidina? Lebo predstavení mi hovoria, že bývajú rôzne klamy a vidiny. Ak si môj Pán, tak ma, prosím ťa, požehnaj. Vtom Ježiš urobil nado mnou veľký znak kríža a ja som sa prežehnala. Keď som sa ospravedlnila Ježišovi za tú otázku, Ježiš mi povedal, že som ho touto otázkou nezarmútila. Pán mi povedal, že sa mu veľmi páči moja dôvera (Den. 54).
Nesmierne sa však teším, že mi hovoríš o svojich obavách, dcéra moja. Hovor mi o všetkom tak jednoducho a ľudsky, robíš mi tým veľkú radosť. Ja ti rozumiem, lebo som Boh – človek. Tá jednoduchá reč tvojho srdca je mi milšia ako chválospevy zložené na moju oslavu. Vedz, dcéra moja, čím je tvoja reč jednoduchšia, tým viac ma priťahuješ k sebe (Den. 797).
➡ Ježiš ma pozýva k úprimnej a jednoduchej modlitbe. Dokážem mu hovoriť o všetkom ako dieťa?
