Každá škola duchovnosti súvisí nejakým spôsobom s najživotodarnejšími zdrojmi posväcovania, akými sú sväté sviatosti. Sestra Faustína považovala všetky sviatosti, najmä sviatosť zmierenia a Eucharistiu, za veľké dary Božieho milosrdenstva. Sám Ježiš odhalil veľkosť týchto darov. Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva (Denníček 1448).
Sestra Faustína žasla nad láskou milosrdného Boha prítomnou v každej sviatosti. Najviac písala o Ježišovej dobrote, ktorý odchádzajúc z tejto zeme chcel s nami zostať a zanechal sám seba v Oltárnej sviatosti, čím dokorán otvoril svoje milosrdenstvo. Niet úbohosti, ktorá by ťa vyčerpala – zvolala radostne – všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania. Tu je príbytok tvojho milosrdenstva, tu je liek na naše choroby. K tebe, živý prameň milosrdenstva, prichádzajú všetky duše: jedny ako jelene, žízniace po tvojej láske, druhé – aby si obmyli rany po hriechoch, ďalšie – aby načerpali silu, unavené životom (Denníček 1747). Veľkosť tohto daru – ako napísala – si nedokáže predstaviť žiaden ľudský ani anjelský rozum, preto ju budeme plne poznať iba vo večnosti. Keby anjeli mohli závidieť, priznala, závideli by ľuďom sväté prijímanie, v ktorom sa Boh čo najužšie spája so svojím stvorením. Také úzke spojenie nemá ani s anjelmi (porov. Denníček 1804).
Keď si uvedomila veľkosť tohto daru, rodil sa v nej duch hlbokej vďačnosti, ohromného rešpektu k Božej pokornej majestátnosti a veľkej lásky k tomu, kto miloval až do konca, dal svoj život za hriešneho človeka a stal sa pre neho chlebom, ktorý mu dáva večný život. Poznala zbožstvujúcu moc Eucharistie a vedela, ako ju plodne využívať, preto sa jej život úplne premenil v myslení i konaní. Starý človek – hovoriac jazykom svätého Pavla – umieral a nový rástol podľa Kristovho vzoru. Prejavy Božieho milosrdenstva v Eucharistii sú zjavné najmä v rozmeroch, v akých ich prežívala sestra Faustína. Eucharistia bola pre ňu priestorom na osobné stretnutie so živým Bohom, spoluobetovaním s Kristom za spásu sveta a úzkym spojením s ním vo svätom prijímaní.
