S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku (Mt 1, 18-24).

Dcéra moja, ničoho sa neboj, ja som vždy s tebou, aj keď sa ti zdá, akoby ma nebolo. Tvoja poníženosť ma núti zostúpiť z vysokého trónu a úzko sa s tebou spájam (Den. 1109).

Napriek hlbokému pokoju, z ktorého sa teší moja duša, ustavične bojujem. Neraz vediem urputný boj o to, aby som verne kráčala svojou cestou, teda tou, ktorou chce Pán Ježiš, aby som išla. A mojou cestou je vernosť Božej vôli vo všetkom a vždy. Zvlášť vernosť vnútorným vnuknutiam, aby som bola poddajným nástrojom v Božích rukách na uskutočnenie diela jeho nepochopiteľného milosrdenstva (Den. 1173).

➡ Ja som vždy s tebou, aj keď sa ti zdá, akoby ma nebolo. Dnes si budem často opakovať tieto Ježišove slová…