Slávnosť kanonizácie (svätorečenia) opísala sestra Faustína vo svojom „Denníčku“ mnoho rokov pred touto udalosťou. 23. marca 1937 mala videnie, v ktorom videla, že táto slávnosť sa odohráva súčasne v Ríme a Krakove, hoci nepoznala vynález televízie alebo spojenie cez telemost. Vďaka technickým a civilizačným vynálezom účastníci slávnosti kanonizácie 30. apríla 2000 bez ohľadu na to, či boli v Ríme, alebo v Krakove, ju mohli prežívať spoločne. Splnilo sa tak jej prorocké videnie, ktoré sa týka slávnosti kanonizácie v Ríme a Krakove, ako aj proroctvo týkajúce sa ustanovenia Sviatku Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev. Takto sama sestra Faustína opísala slávnosť.
Náhle ma obklopila Božia prítomnosť a zrazu som sa uvidela v Ríme, v kaplnke Svätého Otca. Zároveň som bola v našej kaplnke. Slávnosť Svätého Otca a celej Cirkvi bola úzko spojená s našou kaplnkou a zvlášť s našou kongregáciou. Bola som prítomná na slávnosti v Ríme a súčasne aj u nás. Slávnosť bola úzko spojená s Rímom, a keď píšem, nemôžem to odlíšiť, ale je to tak, ako som to videla. V našej kaplnke som videla Pána Ježiša vystaveného v monštrancii na veľkom oltári. Kaplnka bola slávnostne ozdobená. V tento deň mohli do nej vstúpiť všetci ľudia, kto len chcel. Zástupy boli také veľké, že som ich nemohla obsiahnuť pohľadom. Všetci sa s veľkou radosťou zúčastnili na tejto slávnosti. Mnohí z nich dostali to, po čom túžili. Taká istá slávnosť bola aj v Ríme, v krásnej svätyni, a Svätý Otec s celým duchovenstvom slávil túto slávnosť. Zrazu som uvidela svätého Petra, stál medzi oltárom a Svätým Otcom. To, čo hovoril svätý Peter, som nepočula, ale poznala som, že Svätý Otec mu rozumel… (…)
Odrazu som uzrela, ako zo svätej hostie vyšli dva lúče, také, aké sú namaľované na obraze, a dopadli na celý svet. Bol to len okamih, ale akoby to trvalo celý deň. Naša kaplnka bola celý deň preľudnená a celý ten deň bol preplnený radosťou.
A zrazu som uvidela živého Pána Ježiša na našom oltári. Vyzeral tak, ako je namaľovaný na obraze. Cítila som však, že sestry a všetok ľud nevideli Pána Ježiša tak, ako ho ja vidím. Ježiš sa pozrel s veľkou láskavosťou a radosťou na Svätého Otca, istých kňazov a celé duchovenstvo, na ľud a na našu kongregáciu.
Vtom som bola náhle uchvátená k Ježišovi a stála som na oltári vedľa Pána Ježiša. Môj duch bol naplnený takým veľkým šťastím, ktoré nedokážem ani pochopiť, ani opísať. Hlboký pokoj a odpočinutie zaplavovali moju dušu. Ježiš sa naklonil ku mne a láskavo mi povedal: „Po čom túžiš, dcéra moja?” Odpovedala som: „Túžim, aby tvoje milosrdenstvo bolo slávené a uctievané.” – Ustanovenie a slávenie tohto sviatku mi už prináša chválu, po čom ešte túžiš? Pozrela som sa na veľké zástupy, ktoré vzdávali úctu Božiemu milosrdenstvu, a povedala som Pánovi: „Ježišu, požehnaj všetkých, ktorí sa zhromaždili, aby vzdali úctu tebe i tvojmu nekonečnému milosrdenstvu.” Ježiš urobil rukou znak kríža. Toto požehnanie sa odrazilo na dušiach zábleskom svetla. Môj duch utonul v jeho láske, cítim, akoby som sa rozplynula v Bohu a stratila sa v ňom. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavoval hlboký pokoj a môj rozum pochopil mnohé veci, ktoré boli predtým pre mňa nepochopiteľné (Denníček 1044-1048).
TELEMOST
Proroctvo sestry Faustíny týkajúce sa jej kanonizácie sa splnilo. V ňom napísala, že táto slávnosť sa konala v Ríme za účasti Svätého Otca a v kláštore v Krakove – Lagievnikoch. Bola to slávnosť celej Cirkvi, na ktorej sa zúčastnila, a davy boli také veľké, že ich nemohla pohľadom obsiahnuť. Toto proroctvo sa splnilo nielen v zmysle duchovného spojenia medzi pútnikmi zhromaždenými na námestí sv. Petra v Ríme a v Sanktuáriu v Krakove – Lagievnikoch, ale aj v doslovnom slova zmysle vďaka spojeniu cez telemost. Obraz a zvuk sa prenášali oboma smermi na veľkých obrazovkách, a preto boli Lagievniky prítomné na námestí sv. Petra a na námestí sv. Petra bolo prítomné Sanktuárium v Lagievnikoch. Živú účasť na slávnosti kanonizácie umožnili pútnikom brožúrky vytlačené na túto príležitosť s textami modlitieb, piesní a zodpovedajúcim komentárom.
Okamih vyhlásenia sestry Faustíny za svätú Cirkvi bol s nadšením prijatý. Dav pútnikov z celého Poľska a mnohých krajín sveta vyjadril svoju radosť a vďaku potleskom a spevom v Sanktuáriu v Krakove. Na relikviári sestry Faustíny odhalili nápis: Svätá. V ten deň bolo potrebné stáť v dlhom rade, aby ste sa dostali k slávnemu obrazu Milosrdného Ježiša a k relikviám sestry Faustíny. Poriadková služba neumožnila dlhšiu modlitbu, aby aj ostatní, ktorí čakali pred kaplnkou, mohli aspoň na chvíľu vojsť, pozrieť sa na obraz Milosrdného Ježiša a uctiť si relikvie sv. Faustíny. Dlhé chvíle čakania na túto chvíľu boli vyplnené modlitbou.
Ďalšia veľká radosť nastala pri vyhlásení Sviatku Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev. Svätý Otec Ján Pavol II. o tom hovoril vo svojej homílii a pútnici v Krakove a Ríme odpovedali búrlivým potleskom. Modlili sa za to mnoho rokov a teraz v Jubilejnom roku sa táto túžba Pána Ježiša naplnila. Od toho roku oslavuje celá Cirkev prvú nedeľu po Veľkej noci ako Nedeľu Božieho milosrdenstva.
Pútnici, ktorí sa zúčastnili na svätorečení – zhromaždení v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove – prežívali túto slávnosť tak, ako keby boli na nej priamo účastní v Ríme; mali skutočne dojem, že sa naživo zúčastňujú na tejto slávnosti, ktorú vedie Svätý Otec. Nešlo o priestor, vzdialenosť, miesto alebo čas. Tiež sa necítili unavení, hoci na horúcom slnku stáli mnoho hodín, pretože radosť z darov bola väčšia ako ľudská slabosť.
Biskup Kazimierz Nycz z Krakova po spoločnej modlitbe Regina coeli so Svätým Otcom a jeho požehnaní poďakoval Svätému Otcovi za dar kanonizácie sestry Faustíny, za ustanovenie Sviatku Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev a za požehnanie pre stavbu Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch a pútnici sa poďakovali slovami piesne: Krakov ťa miluje, Krakov ťa pozdravuje, Krakov ti ďakuje – potom: Poľsko ťa miluje, Poľsko ťa pozdravuje, Poľsko ti ďakuje. Svätý Otec bol veľmi dojatý. Pútnikom zhromaždeným v Lagievnikoch povedal: Božia prozreteľnosť spojila život svätej Faustíny s Vilniusom, Varšavou, Plockom a Krakovom. Zverujem Bohu všetkých obyvateľov týchto miest, ako aj všetkých krajanov a ctiteľov Božieho milosrdenstva. Tieto slová pápeža vyvolali ďalšie ovácie a spievanie radostného Aleluja prevzali aj pútnici na námestí sv. Petra.
Bezprostredne po skončení slávnosti kanonizácie sa začala ďakovná svätá omša s viac ako 140 kňazmi, ktorej predsedal biskup Kazimierz Nycz. Liturgii svätých omší od kanonizácie až do večerných hodín predsedali krakovskí biskupi a na koncelebrácii sa zúčastnilo mnoho diecéznych a rehoľných kňazov.
Do Sanktuária v Krakove – Lagievnikoch prišlo viac ako 150 000 pútnikov z celého Poľska a mnohých krajín sveta, okrem iného z Českej republiky, Slovenska, Ukrajiny, Nemecka, Lichtenštajnského kniežatstva, ako aj z USA a Filipín. Počas celého dňa im slúžilo viac ako 200 kňazov, františkánskych klerikov, jezuitov, kapucínov, michalitov, saletínov, spevácke zbory (vrátane Organum a Marianski), viac ako 100 sestier Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva ako aj sestry z iných kongregácií, ako aj PKP, polícia, mestská stráž, MPK, zdravotnícke služby (maltská mládež, mestská zdravotná služba a milosrdní bratia) a poriadkové služby, medzi ktoré patrila aj mládež stredných škôl. Z hľadiska médií slávnosť zabezpečovalo niekoľko desiatok novinárov a fotoreportérov. Poľská televízia vysielala nielen priebeh slávnosti kanonizácie, ale aj modlitbu v hodine milosrdenstva.
Organizátori a pútnici napriek únave vyžarovali radosť, pretože sa pravdepodobne splnili aj ďalšie prorocké slová sestry Faustíny, ktoré hovorili o tom, že mnohí zúčastnení na tejto slávnosti dostali to, čo chceli.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
————————————–
„Posolstvo milosrdenstva“, 35 (2000), s. 8-9.
