Slávnosť kanonizácie (svätorečenia) opísala sestra Faustína vo svojom „Denníčku“ mnoho rokov pred touto udalosťou. 23. marca 1937 mala videnie, v ktorom videla, že táto slávnosť sa odohráva súčasne v Ríme a Krakove, hoci nepoznala vynález televízie alebo spojenie cez telemost. Vďaka technickým a civilizačným vynálezom účastníci slávnosti kanonizácie 30. apríla 2000 bez ohľadu na to, či boli v Ríme, alebo v Krakove, ju mohli prežívať spoločne. Splnilo sa tak jej prorocké videnie, ktoré sa týka slávnosti kanonizácie v Ríme a Krakove, ako aj proroctvo týkajúce sa ustanovenia Sviatku Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev. Takto sama sestra Faustína opísala slávnosť.
Náhle ma obklopila Božia prítomnosť a zrazu som sa uvidela v Ríme, v kaplnke Svätého Otca. Zároveň som bola v našej kaplnke. Slávnosť Svätého Otca a celej Cirkvi bola úzko spojená s našou kaplnkou a zvlášť s našou kongregáciou. Bola som prítomná na slávnosti v Ríme a súčasne aj u nás. Slávnosť bola úzko spojená s Rímom, a keď píšem, nemôžem to odlíšiť, ale je to tak, ako som to videla. V našej kaplnke som videla Pána Ježiša vystaveného v monštrancii na veľkom oltári. Kaplnka bola slávnostne ozdobená. V tento deň mohli do nej vstúpiť všetci ľudia, kto len chcel. Zástupy boli také veľké, že som ich nemohla obsiahnuť pohľadom. Všetci sa s veľkou radosťou zúčastnili na tejto slávnosti. Mnohí z nich dostali to, po čom túžili. Taká istá slávnosť bola aj v Ríme, v krásnej svätyni, a Svätý Otec s celým duchovenstvom slávil túto slávnosť. Zrazu som uvidela svätého Petra, stál medzi oltárom a Svätým Otcom. To, čo hovoril svätý Peter, som nepočula, ale poznala som, že Svätý Otec mu rozumel… (…)
Odrazu som uzrela, ako zo svätej hostie vyšli dva lúče, také, aké sú namaľované na obraze, a dopadli na celý svet. Bol to len okamih, ale akoby to trvalo celý deň. Naša kaplnka bola celý deň preľudnená a celý ten deň bol preplnený radosťou.
A zrazu som uvidela živého Pána Ježiša na našom oltári. Vyzeral tak, ako je namaľovaný na obraze. Cítila som však, že sestry a všetok ľud nevideli Pána Ježiša tak, ako ho ja vidím. Ježiš sa pozrel s veľkou láskavosťou a radosťou na Svätého Otca, istých kňazov a celé duchovenstvo, na ľud a na našu kongregáciu.
Vtom som bola náhle uchvátená k Ježišovi a stála som na oltári vedľa Pána Ježiša. Môj duch bol naplnený takým veľkým šťastím, ktoré nedokážem ani pochopiť, ani opísať. Hlboký pokoj a odpočinutie zaplavovali moju dušu. Ježiš sa naklonil ku mne a láskavo mi povedal: „Po čom túžiš, dcéra moja?” Odpovedala som: „Túžim, aby tvoje milosrdenstvo bolo slávené a uctievané.” – Ustanovenie a slávenie tohto sviatku mi už prináša chválu, po čom ešte túžiš? Pozrela som sa na veľké zástupy, ktoré vzdávali úctu Božiemu milosrdenstvu, a povedala som Pánovi: „Ježišu, požehnaj všetkých, ktorí sa zhromaždili, aby vzdali úctu tebe i tvojmu nekonečnému milosrdenstvu.” Ježiš urobil rukou znak kríža. Toto požehnanie sa odrazilo na dušiach zábleskom svetla. Môj duch utonul v jeho láske, cítim, akoby som sa rozplynula v Bohu a stratila sa v ňom. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavoval hlboký pokoj a môj rozum pochopil mnohé veci, ktoré boli predtým pre mňa nepochopiteľné (Denníček 1044-1048). viac
