5. októbra sa v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch a vo všetkých kláštoroch Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva slávi liturgický sviatok sv. sestry Faustíny Kowalskej. Deň, v ktorom sa apoštolka Božieho milosrdenstva narodila pre nebo, takto opisuje sr. Eufémia Traczynska: 5. októbra počas večere sa ozval zvonček. Vedeli sme, že sestra Faustína zomiera. Všetko sme nechali tak a koľko nás bolo, všetky sme sa pobrali k nej. V izbe už bol kňaz a zopár sestier. Spoločne sme sa pomodlili. Modlili sme sa dlho: modlitby za zomierajúcich, litánie aj iné modlitby. Tak dlho sme sa modlili, že aj večerná pobožnosť začala trochu neskôr. Sestra Faustína dala nejaké znamenie, matka predstavená sa k nej naklonila a ona povedala, že teraz ešte nezomrie. Keď bude zomierať, dá vedieť. Sestry sa rozišli. (…) Keď som dokončila prácu, šla som do kaplnky a pomodlila som sa k dušiam v očistci, aby ma zobudili, keď bude sestra Faustína zomierať, lebo som veľmi chcela byť pri jej smrti. Bála som sa tak priamo prosiť o to sestru predstavenú, lebo nám, mladým sestrám, tam nebolo dovolené chodiť, aby sme sa nenakazili tuberkulózou. Sestre Amélii dovolili, lebo už bola chorá na tuberkulózu. Išla som spať v zvyčajnom čase a hneď som aj zaspala. Zrazu ma niekto budí: ,,Ak chcete byť pri smrti sestry Faustíny, tak vstaňte!“ Hneď som pochopila, že to bol omyl. Sestra, ktorá prišla zobudiť sestru Améliu, si pomýlila izbu a prišla za mnou. Hneď som zobudila sestru Améliu, obliekla som sa a rýchlo bežala do izby, kde bola sestra Faustína. Po mne prišla sestra Amélia. Bolo to okolo jedenástej v noci. Keď sme tam prišli, sestra Faustína akoby ľahučko pootvorila oči, jemne sa usmiala a potom sklonila hlavu… A už! Sestra Amélia povedala, že už asi nežije, že umrela. Pozrela som sa na sestru Améliu, ale nič som nevravela, modlili sme sa ďalej. Hromničná sviečka stále horela.