Škola duchovnosti – ako už názov napovedá – označuje určitý štýl kresťanského života a systém jeho formovania, v ktorom všetky prvky duchovnosti, akými sú napríklad: Boží obraz, modlitba, askéza, nábožné úkony, medziľudské vzťahy atď. spolu úzko súvisia. Každá škola duchovnosti má svojho zakladateľa, doktrínu a žiakov, ktorí žijú podľa jej zásad. Školy sa od seba líšia v podstate tromi prvkami: modelom svätosti, navrhovanými prostriedkami na jej získanie a pokynmi pre duchovný život. Do veľkých škôl duchovnosti patria okrem iného: škola augustiniánska, benediktínska, dominikánska, františkánska, karmelitánska alebo ignaciánska. V dnešnej dobe sa k nim pripája škola sv. sestry Faustíny, ktorá vyrastá z jej charizmy a mystických zážitkov.
Škola duchovnosti sv. sestry Faustíny má korene v tajomstve Božieho milosrdenstva, ktoré leží v základe a v jej samotnom centre, je spojivom všetkých prvkov duchovného života. Formuje obraz Boha, sviatostný život, modlitbu, medziľudské vzťahy, askézu, slovom – všetko, čo predstavuje realitu vo vzťahu medzi človekom a Bohom. Preto spoznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva a jeho kontemplácia v každodennom živote, ako aj výsledný postoj dôvery k Bohu a milosrdnej lásky k blížnym, rozlišuje a charakterizuje školu duchovnosti sv. sestry Faustíny. Obraz tejto školy dopĺňajú rysy, akými sú: láska k Cirkvi, láska k Eucharistii a oddanosť Matke Božieho milosrdenstva. Aj tie prvky, ktoré sa vyskytujú v iných duchovných školách, v škole sv. sestry Faustíny majú pre ňu charakteristický kolorit milosrdenstva.
Zakladateľka tejto školy – sv. sestra Faustína – bola formovaná priamo Ježišom. Bol jej Majstrom. Prostredníctvom rôznych mystických zážitkov a slov ju učil, formoval jej duchovnosť, aby cez ňu ukázal model kresťanskej dokonalosti založený výlučne na tajomstve Božieho milosrdenstva. Škola sv. sestry Faustíny je hlboko evanjeliová, pretože sa odvoláva na samotné základy kresťanstva (postoje dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym) a zároveň je univerzálna, lebo je určená a dostupná pre každého človeka bez ohľadu na druh povolania, sociálne alebo iné podmienky. V tejto škole formujú svoj duchovný život súčasní apoštolovia Božieho milosrdenstva, ktorí nesú svetu dar posolstva Božej milosrdnej lásky pre každého človeka.
Keď chceme hovoriť o hlavných prvkoch duchovnosti v škole sv. sestry Faustíny, musíme najprv objasniť samotný koncept duchovnosti. Slovníková definícia hovorí, že duchovnosť je systematická a rozvážna prax modlitbového, zbožného kresťanského života v súlade s predpismi. Jednoducho povedané – duchovnosť zahŕňa všetko, čo tvorí prax náboženského života, tú realitu, v ktorej sa človek stretáva s Bohom. Pri popise kresťanskej duchovnosti sa berú do úvahy všetky prvky vnútorného života, čiže modlitba, askéza, prežívanie tajomstiev viery, liturgie, spôsoby nasledovania Krista, ako aj sociálne, všeobecné a psychologické podmienky.
V dejinách kresťanskej duchovnosti sa hovorí o školách, ak máme do činenia s uceleným súborom metód asketickej práce a metód modlitby vedúcich k zjednoteniu s Bohom. Školy duchovnosti sa zvyčajne spájajú s charizmami takých reholí, akými sú: benediktíni, dominikáni, františkáni, karmelitáni a jezuiti. Okrem škôl v histórii duchovnosti sa tiež hovorí o smeroch, kde sú doktríny o modlitbovom živote a askéze menej ucelené. Historici kresťanskej duchovnosti tiež charakterizujú duchovnosť svätých, jednotlivých epoch v dejinách Cirkvi a dokonca aj národov. Každá epocha má svoju vlastnú atmosféru duchovného života, svoj ideál svätosti, vlastný spôsob prežívania právd viery, askézy, pobožnosti a modlitby.
Dejiny kresťanskej duchovnosti hovoria o veľkom bohatstve a rozmanitosti spôsobov prežívania tajomstva Boha v ľudskom živote, o mnohých spôsoboch, prostredníctvom ktorých sa človek stretáva so svojím Stvoriteľom a Spasiteľom, o rôznych metódach modlitby a askézy, ktoré vedú k zjednoteniu s ním v láske a účasti na jeho poslaní. Napríklad benediktínska škola vnútorného života je založená predovšetkým na liturgii a jej meditácii a heslo ora et labora – modli sa a pracuj – dokonale odráža životný štýl tých, ktorí žijú v tejto duchovnosti. Dominikánska duchovnosť zdôrazňuje obrovskú úlohu poznania alebo sily rozumu vo vnútornom živote, pri kontakte človeka s Bohom, zatiaľ čo františkáni zdôrazňujú prácu ľudskej vôle, o ktorej sa domnievajú, že na ceste k zjednoteniu s Bohom zohráva dôležitejšiu úlohu než rozum. Karmelitánska škola sa zameriava na modlitbu, ktorá má viesť ku kontemplácii Boha, zatiaľ čo ignaciánska duchovnosť sa zameriava na meditáciu, prácu na sebe a racionálnu spoluprácu človeka s Bohom, ktorá je bojom o Božie kráľovstvo na zemi pod Kristovou vlajkou.
Aj dnes, v živote Cirkvi vidíme veľmi bohatú mozaiku rôznych duchovností. Medzi nimi sú staré školy, ktoré vyrástli z benediktínskych, františkánskych, dominikánskych, karmelitánskych a jezuitských chariziem ako aj nové duchovnosti, ktoré do života Cirkvi vnášajú vznikajúce spoločenstvá a hnutia.
V tejto mimoriadne bohatej panoráme duchovnosti súčasnej Cirkvi veľmi dôležité miesto má duchovnosť sv. sestry Faustíny. Historici, ktorí budú popisovať duchovnosť 20. a 21. storočia, budú musieť siahnuť po osobnosti tejto skromnej poľskej rehoľníčky, apoštolky Božieho milosrdenstva, pretože už dnes možno holým okom vidieť jej vplyv na náboženský život našej doby, a to nielen v Poľsku, ale aj vo svete. Keď už hovoríme o duchovnosti sv. sestry Faustíny, máme na mysli predovšetkým jej základné črty, ktorými sú: spoznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva a rozjímanie o ňom v každodennom živote, zdokonaľovanie postoja dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym, láska k Cirkvi a Eucharistii a oddanosť Matke Božieho milosrdenstva.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
