Centrum úcty Božieho milosrdenstva hostilo hlavu Katolíckej cirkvi až štyrikrát. Svätý Otec Ján Pavol II. putoval do Lagievnikov až dvakrát: 7. júna 1997 a 17. augusta 2002; pápež Benedikt XVI. sem putoval 27. mája 2006 a Sv. Otec František ho navštívil počas SDM v júli 2016. Každá z týchto pútí zanechala trvalé stopy nielen v dejinách lagievnického sanktuária, ale aj v dejinách Cirkvi, pretože ukazovala „Boží dar pre naše časy“, ktorým je posolstvo Božieho milosrdenstva sprostredkované sv. Faustínou, ktorá nám pripomenula biblickú pravdu o Božej milosrdnej láske ku každému človeku.
Počas 15 rokov zažilo sanktuárium v Lagievnikoch až štyri pápežské púte. Prečo?
Dôvodom pápežských pútí a pútí miliónov ľudí na toto miesto určite nie je jeho vonkajšia príťažlivosť, ale veľký dar, ktorý tu Boh odovzdal – dar posolstva o jeho milosrdnej láske ku každému človeku, ktorý nám odovzdal prostredníctvom dnes už svätej sestry Faustíny. Tu žila a zomrela, tu spočívajú jej telesné pozostatky, a preto sa odtiaľto šíri aj jej životné dielo: posolstvo Božieho milosrdenstva. Tento dar pomerne rýchlo objavil Karol Wojtyła, ešte ako zamestnanec závodu Solvay, ktorý susedí s lagievnickým kláštorom. Prichádzal totiž často do našej kaplnky a modlil sa pred obrazom Milosrdného Ježiša. Potom už ako kňaz slávil slávnostné bohoslužby k Božiemu milosrdenstvu, ktoré inicioval krakovský spovedník sestry Faustíny, páter Jozef Andrasz, SJ. Ako biskup viedol na diecéznej úrovni informačný proces sestry Faustíny a ako pápež ju blahorečil a svätorečil. Na konci svojho života v knihe „Pamäť a identita“ napísal, že posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré sprostredkovala, umožnilo ľuďom prežiť krutú druhú svetovú vojnu. Poukázal na to, že jediná pravda schopná vyrovnať zlo sveta je pravda o Božom milosrdenstve. O tomto posolstve hovoril v kontexte dvoch totalít: fašizmu a komunizmu, ktoré zažila Európa v 20. storočí. Avšak táto pravda o milosrdnom Bohu platí pre každé zlo, ktoré je v človeku a vo svete. Väčšie ako zlo je Božie milosrdenstvo. „Denníček“ sestry Faustíny, v ktorom bolo na žiadosť Ježiša toto posolstvo zaznamenané, nazval Svätý Otec Ján Pavol II. „evanjeliom milosrdenstva napísanom v perspektíve 20. storočia“. Ako nástupca sv. Petra dvakrát navštívil Lagievniky, aby ukázal svetu tento Boží dar, pretože – ako povedal Ježiš sestre Faustíne – „ľudstvo nenájde pokoj, kým sa s dôverou neobráti na Božie milosrdenstvo.“ Svätý Otec vedel, že jedinou záchranou, útočišťom a liekom pre súčasného človeka a svet je dôveryplné obrátenie sa k Božiemu milosrdenstvu.
Prvá púť Svätého Otca Jána Pavla II. sa konala 7. júna 1997. Môžete nám priblížiť jej okolnosti a odkaz?
Prvá pápežská púť do sanktuária v Lagievnikoch mala komorný charakter. Bola sobota večer. Po dlhom čakaní, ktorý sme využili na modlitbu, Svätý Otec prišiel do kláštornej kaplnky, kde je milostivý obraz Milosrdného Ježiša a hrob sv. sestry Faustíny. Na stretnutí sa zúčastnili hlavne sestry z našej kongregácie, ktoré boli v kaplnke, a pred kaplnkou sa s ním stretli dievčatá z Reedukačného centra pre mládež (ktoré vedieme), členovia a dobrovoľníci združenia „Faustínum“, dobrodinci i ľudia spriatelení s našou kongregáciou. Hoci išlo hlavne o stretnutie so sestrami, slová, ktoré hovoril pápež, boli adresované všetkým.
Z tohto krátkeho príhovoru pápeža mi utkveli v mysli štyri idey: že posolstvo Božieho milosrdenstva je určené všetkým ľuďom a že milosrdenstvo je najdôležitejšou vecou v živote každého človeka. Človek nič nepotrebuje tak ako Božie milosrdenstvo – tú nežnú, súcitnú lásku, ktorá pozdvihuje človeka k nekonečným výšinám Božej svätosti – hovoril pápež. Druhá idea sa týka pútnikov navštevujúcich sanktuárium v Lagievnikoch. Svätý Otec povedal, že každý sem môže prísť, pozrieť sa na obraz Milosrdného Krista a v hĺbke duše počuť, čo počula naša Blahoslavená: „Neboj sa ničoho, som stále s tebou“ (Den. 613). „A ak odpovie s úprimným srdcom: «Ježišu, dôverujem ti!», nájde úľavu pre všetky starosti a strach.“ Treťou ideou bolo osobné poďakovanie pápeža, ktoré vyjadril pred obrazom Milosrdného Ježiša. Ďakoval za to, že dokázal splniť jeho vôľu a ustanoviť sviatok Božieho milosrdenstva. Vtedy bol ustanovený len pre Poľsko. Ďalej vyznal, že posolstvo Božieho milosrdenstva mu bolo vždy blízke, že ho vzalo odtiaľto na Petrov stolec a že formuje celý jeho pontifikátu. A posledná idea bola adresovaná našej kongregácii. Svätý Otec poukázal na dôležitosť charizmy vtedy blahoslavenej sestry Faustíny a povzbudil nás, aby sme ju realizovali vo všetkých jej dimenziách. „Kristus urobil vašu kongregáciou strážcom tohto miesta, a zároveň vás pozval šíriť apoštolát jeho milosrdenstva. Prosím vás, uskutočňujte túto úlohu. Dnešný človek potrebuje, aby ste hlásali Božie milosrdenstvo; potrebuje vaše milosrdné diela a potrebuje vašu modlitbu o milosrdenstvo. Nezanedbávajte žiadnu z týchto foriem apoštolátu.“
Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil Lagievniky po druhýkrát 17. augusta 2002 s konkrétnym účelom: konsekrovať nový chrám. Baziliku však nielen konsekroval, ale celý svet zveril Božiemu milosrdenstvu. Ako si spomínate na túto druhú púť a odkaz pápeža?
Druhá púť do Lagievnikov mala úplne iný charakter. Svätý Otec prišiel posvätiť novú svätyňu v sanktuáriu. Posledná púť do Poľska – ako si spomínam – sa niesla pod heslom: „Boh je bohatý na milosrdenstvo“. Priniesla toľko krásnych slov o tajomstve Božieho milosrdenstva, o posolstve svätej Faustíny a tiež zasvätenie sveta Božiemu milosrdenstvu, ktoré pápež vyslovil nečakane, ale na veľkú radosť všetkých.
Posvätenie baziliky úzko korešpondovalo s odkazom týkajúcim sa sanktuária v Lagievnikoch. Svätý Otec vtedy povedal, že hoci celý svet a všetok čas patrí Bohu, sú miesta a časy, ktoré si Boh osobitne vybral, aby tam ľudia zakúšali jeho prítomnosť a milosť. Ľudia putujú na tieto miesta, pretože si sú istí, že skutočne stoja pred Bohom, ktorý je tam prítomný. „Som presvedčený,“ povedal Ján Pavol II. o sanktuáriu v Lagievnikoch, „že je to tiež osobitné miesto, ktoré si Boh vybral, aby tu vylieval svoje milosti a udeľoval svoje milosrdenstvo.“
Najúdernejšie boli pravdepodobne slová o „iskre,“ ktorá má pripraviť svet na posledný príchod Krista. Niektorí ľudia si mysleli, že iskra, ktorá sa spomína v „Denníčku“ sestry Faustíny, je buď ona sama alebo Ján Pavol II. Zo slov Svätého Otca však jasne vyplýva, že iskrou je posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré sa z Lagievnikov šíri do celého sveta. Svätý Otec povedal, že chce, aby sa toto posolstvo o milosrdnej Božej láske, ktoré tu bolo ohlásené prostredníctvom sestry Faustíny, dostalo ku všetkým ľuďom na zemi a naplnilo ich srdcia nádejou. Nech sa toto posolstvo šíri z tohto miesta do našej milovanej vlasti a do celého sveta. Nech sa naplní záväzný prísľub Pána Ježiša, že odtiaľto vyjde „iskra, ktorá pripraví svet na jeho druhý príchod“! (por. Den. 1732). Túto iskru Božej milosti treba zapáliť. Oheň milosrdenstva treba odovzdať svetu. V Božom milosrdenstve svet nájde pokoj a človek šťastie! Túto úlohu ohlasovať svetu posolstvo o milosrdnej láske Boha k človeku zveril nielen nám, sestrám z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva, v ktorej svätá Faustína žila a zomrela, ale aj Cirkvi v Krakove a v Poľsku a všetkým pútnikom, ktorí navštevujú toto sanktuárium.
O štyri roky neskôr Jána Pavla II. nasledoval jeho nástupca na Petrovom stolci – Svätý Otec Benedikt XVI. Bola to tretia pápežská púť do Lagievnikov.
Bolo to 27. mája 2006. Pápež navštívil kláštornú kaplnku, baziliku a kaplnku ustavičnej adorácie. Pomodlil sa pred milostivým obrazom Milosrdného Ježiša a pri hrobe svätej sestry Faustíny. Prijal relikvie apoštolky Božieho milosrdenstva z rúk generálnej predstavenej, matky Gracjany Szewc. Požehnal našu kongregáciu a jej poslanie prinášať svetu posolstvo milosrdenstva. Potom sa pešo vydal do baziliky, kde sa stretol s chorými a ich ošetrovateľmi. Pozdravil aj kňazov, ktorí v tomto sanktuáriu vykonávajú pastoračnú činnosť, sestry Matky Božieho Milosrdenstva, členov združenia „Faustínum“ a všetkých prítomných. Vo svojom príhovore adresovanom chorým povedal: Vy, drahí chorí, poznačení utrpením na tele a na duši, ste najviac spojení s Kristovým krížom a zároveň ste najvýrečnejšími svedkami Božieho milosrdenstva. Vďaka vám a vášmu utrpeniu sa Boh láskyplne skláňa k ľudstvu. Vy, ktorí vo svojom srdci šepkáte: „Ježiš, dôverujem ti,“ nás učíte, že niet inej, hlbšej viery, niet inej, živšej nádeje, niet inej, vrúcnejšej lásky ako tá, ktorú má človek, ktorý sa v nešťastí odovzdáva do Božích rúk. Potom sa vybral do kaplnky ustavičnej adorácie na osobnú modlitbu. Po nej sa zapísal do Pamätnej knihy a zanechal odkaz pre všetkých pútnikov, ktorí navštívia naše sanktuárium: Nech Boh, ktorý je Láska, naplní srdcia tých, ktorí sem prichádzajú, darmi svojho milosrdenstva, posilní ich svojou silou, aby vytrvali v pravej viere a v súčasnom svete prinášali plody pravdy, lásky a pokoja.
Čo Vám utkvelo v pamäti z týchto pápežských pútí do lagievnického sanktuária?
Určite nielen spomienka na tieto udalosti, ale predovšetkým mimoriadne hlboké učenie o Bohu, ktorý je bohatý na milosrdenstvo. Najviac asi dôraz, s akým pápeži hovorili o tomto Božom dare pre naše časy, ktorým je posolstvo milosrdenstva, ktoré odovzdala svätá sestra Faustína. Vieme, že v deň kanonizácie sestry Faustíny, 30. apríla 2000, Svätý Otec Ján Pavol II. odovzdal celej Cirkvi toto posolstvo do tretieho tisícročia viery. Čerpáme nielen z bohatých príhovorov, ktoré odzneli počas pútí do Lagievnikov, beatifikačných a kanonizačných slávností, ale aj z celého učenia Svätého Otca, týkajúceho sa najmä tajomstva Božieho a ľudského milosrdenstva. Mimoriadnym pokladom je encyklika „Dives in Misericordia“, ktorá sa ako prvá v dejinách Cirkvi celostne venuje tejto téme. Obsahovo je veľmi podobná „Denníčku“ svätej sestry Faustíny do takej miery, že by sa dalo povedať, že Svätý Otec použil zásadný odkaz „Denníčka“ ako podklad pre napísanie pápežského dokumentu – oficiálneho, úradného učenia Cirkvi.
Aj pápež Benedikt XVI. tvrdí, že milosrdenstvo je centrálnou ideou pre naše časy. Toto posolstvo [Božieho milosrdenstva] je skutočne hlavným posolstvom našej doby: milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia hranica pre zlo celého sveta. V duchovnosti a poslaní svätej sestry Faustíny vidí aj nóvum kresťanského posolstva. Veľkou túžbou tejto svätice – vyznal – bolo postaviť Božie milosrdenstvo do centra kresťanskej viery a života. Vďaka sile svojho duchovného života ukázala nóvum kresťanského posolstva v plnom svetle – a to práve v tejto dobe, ktorá zakúsila krutosť oficiálnych ideológií.
Žijeme v čase, v etape dejín Cirkvi a sveta, v ktorej tajomstvo milosrdnej Božej lásky k človeku zažiarilo novým svetlom. Preto sú tieto časy krásne, hoci sú také ťažké.
Rozhovor so sr. M. Elżbietou Siepak ISMM
Modlitba pápeža Františka pri hrobe sv. Faustíny a sviatosť zmierenia
30. júla 2016 sa v kaplnke so zázračným obrazom Milosrdného Ježiša a hrobom sv. Faustíny modlil v poradí už tretí pápež. Svätý Otec František spomenul meno Apoštolky Božieho milosrdenstva v bule na otvorenie mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva a v liste mladým, ktorí sa pripravovali na Svetové dni mládeže. Povzbudil ich, aby inšpirovaní modlitbou sv. sestry Faustíny nielen praktizovali skutky milosrdenstva, ale uisťoval ich, že na nich čaká milosrdný Ježiš, zviditeľnený a uctievaný veriacimi na obraze v Sanktuáriu v Krakove. Dôveruje vám a počíta s vami! Každému z vás má toho toľko čo povedať… Nebojte sa mu pozrieť do očí plných nekonečnej lásky a nechajte sa objať jeho milosrdným pohľadom pripraveným odpustiť vám všetky hriechy. To je pohľad, ktorý môže zmeniť váš život a vyliečiť rany vašej duše. Pohľad, ktorý uspokojí najhlbšie túžby vašich mladých sŕdc: smäd po láske, pokoji, radosti a skutočnom šťastí. Príďte k nemu a nebojte sa! Príďte mu zo srdca povedať: „Ježišu, dôverujem ti!“ Nechajte sa dotknúť jeho nesmiernym milosrdenstvom, aby ste sa potom svojimi skutkami, slovami a modlitbou stali apoštolmi milosrdenstva vo svete, ktorý je zranený sebectvom, nenávisťou a zúfalstvom.
Pápež po prvýkrát v bazilike v Sanktuáriu v Lagievnikoch slávil kajúcnu pobožnosť a vyslúžil sviatosť zmierenia – vyspovedal osem mladých ľudí v taliančine, španielčine a francúzštine. Táto služba Svätého Otca nám umožnila pozrieť sa na svätú spoveď vo svetle tajomstva Božieho milosrdenstva a pripomenúť si slová, ktoré Ježiš povedal sv. sestre Faustíne: Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti (Den. 1448).
Všetky pápežské púte potvrdzujú, aké dôležité miesto pre život súčasnej Cirkvi má posolstvo, ktoré vyšlo z tohto miesta – posolstvo milosrdenstva, ktoré Boh oznámil prostredníctvom sv. sestry Faustíny. Je to „Boží dar pre naše časy“, ako povedal Svätý Otec Ján Pavol II. Toto posolstvo odovzdal celému svetu pre tretie tisícročie, aby ľudia mohli lepšie spoznať pravú tvár Boha a človeka. Pápež Benedikt XVI. potvrdil, že toto posolstvo je skutočne hlavným posolstvom našej doby: milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia hranica voči zlu v celom svete. Svätý Otec František poukázal na pramene Božieho milosrdenstva, ktorými sú modlitba a sviatosti, predovšetkým sviatosť zmierenia, a na veľkého prostredníka pri vyprosovaní milostí – sv. sestru Faustínu: Nech tá, ktorá bola povolaná vstúpiť do hlbín Božieho milosrdenstva oroduj za nás a vyprosí nám milosť, aby sme žili vo svetle Božieho odpustenia a neochvejnej dôvery v jeho lásku.
Sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
Sanktuáriá/Lagievniky – hlavné mesto úcty k Božiemu milosrdenstvu
