V stredu 14. februára začíname štyridsaťdňový pôst. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.  Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. 

Dnes je Popolcová streda. Počas svätej omše som na krátku chvíľu pocítila vo svojich údoch Ježišovo utrpenie. Pôstne obdobie – to je zvláštny čas na prácu kňazov, treba im pomáhať pri záchrane duší (Den. 931).

Malé pôstne umŕtvenia. Nemôžem sa cvičiť vo veľkých umŕtvovaniach ako predtým, napriek tomu, že veľmi chcem a vrúcne po tom túžim, lebo som pod prísnym lekárskym dozorom. V menších veciach sa však môžem cvičiť: po prvé – spať bez vankúša, trochu cítiť hlad, každý deň sa pomodliť korunku, ktorú ma naučil Pán, s rozpaženými rukami, niekedy sa pomodliť s rozpaženými rukami určitý čas aj vlastnými slovami. Úmysel: vyprosovať Božie milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov a pre kňazov moc obracať srdcia hriešnikov (Den. 934).