Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene“ (Lk 19, 28-40).
Z Denníčka svätej Faustíny:
– „Dcéra moja,“ – hovoril Kristus sestre Faustíne – „keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie.
Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 1164, 642).
➡Snažím sa potešovať Ježišovo Srdce strelnými modlitbami plnými vďačnosti za jeho nekonečnú lásku? Poprosím ho o milosť, aby som sa dokázal povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčal v jeho šľapajach.
Záverečná modlitba:
Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!
Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).
