Vstupom do kláštora sestra Faustína začala uskutočňovať svoje už rozoznané rehoľné povolanie v Kongregácii Matky Božieho Milosrdenstva. Vstup do tejto kongregácie jej ukazoval nové úlohy súvisiace s jej charizmou. Každý rehoľný inštitút má svoju vlastnú, presne vytýčenú charizmu, ktorú mu odovzdali jeho zakladatelia. Pán Ježiš povolal sestru Faustínu do kongregácie, ktorej charizma spočívala v spolupráci s Bohom v diele záchrany morálne zanedbaných dievčat a žien. Dal jej však oveľa väčší dar – dar hlásania svetu tajomstva Božieho milosrdenstva: Posielam ťa, k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu (Den. 1588). Si sekretárkou môjho milosrdenstva. Vybral som si ťa do tohto úradu v tomto i v budúcom živote (Den. 1605) (…) aby si umožnila, ale aj dávala dušiam poznať moje veľké milosrdenstvo, ktoré mám pre ne, a povzbudzovala ich k dôvere v priepasť môjho milosrdenstva (Den. 1567). Píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko (Den. 965).
Základom jej duchovnosti je najkrajšie tajomstvo našej viery, hovoriace o milosrdnej láske Boha ku každému človeku. Sestra Faustína, držiac sa reguly, rehoľných stanov a pravidiel, často rozjímala o tom, čo Boh urobil pre človeka pri jeho stvorení, koľko vytrpel Boží Syn pre našu spásu, aké veľké poklady nám zanechal vo svätej Cirkvi a čo nám pripravil vo večnej blaženosti. Ohlasovala posolstvo o Božom milosrdenstve svedectvom života, skutkami, slovami a modlitbou. Odovzdala nám tiež nové formy úcty k Božiemu milosrdenstvu.
V spiritualite sestry Faustíny môžeme spoznávať tajomstvo Božieho milosrdenstva, učiť sa kontemplovať Boha v každodennom živote, cvičiť sa v postoji dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Ide o hlboko evanjeliovú duchovnosť, a pritom takú jednoduchú, že ju možno využiť v každom povolaní a prostredí. Preto dnes priťahuje také veľké množstvo ľudí. Ako povedal Sv. Otec Ján Pavol II.: Cirkev sa od začiatku svojej existencie odvoláva na tajomstvo kríža a zmŕtvychvstania, učí o Božom milosrdenstve, ktoré je zárukou nádeje a zdrojom spásy človeka. Zdá sa však, že dnes je obzvlášť povolaná ohlasovať toto posolstvo svetu. Nemôže opustiť toto poslanie, pretože ju sám Boh volá, aby to urobila prostredníctvom svedectva sv. Faustíny.
