Obraz Milosrdného Ježiša je najznámejším obrazom Ježiša ukrižovaného i zmŕtvychvstalého. Je to zároveň neobyčajný obraz nielen kvôli tomu, že je najväčšmi rozšírený, ale predovšetkým preto, že jeho spoluautorom je sám Pán Ježiš, ktorý sa práve v takej podobe ukázal sv. sestre Faustíne v cele kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Plocku (Poľsko) dňa 22. februára 1931. Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som sa hľadela na Pána, moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou. Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete“ (Den. 47).
Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva (Den. 49). Vzhľad tohto obrazu veľmi úzko súvisí s liturgiou tejto nedele. Cirkev číta v tento deň Evanjelium podľa Jána o zjavení zmŕtvychvstalého Krista vo večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia (Jn 20, 19 – 29). Tento obraz teda predstavuje zmŕtvychvstalého Spasiteľa, ktorý prináša ľuďom pokoj odpustením hriechov za cenu svojho umučenia a smrti na kríži. Lúče krvi a vody, prúdiace zo srdca prebodnutého kopijou (ktoré na obraze nie je vidieť), ako aj jazvy po ranách ukrižovania pripomínajú udalosti Veľkého piatka.
Prvý obraz Milosrdného Ježiša bol namaľovaný až v roku 1934 vo Vilniuse. Tam Sestra Faustína stretla kňaza a profesora Michala Sopočka, ktorý jej ako duchovný poradca mal pomôcť v realizácii misie milosrdenstva. Obraz Milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milosrdenstva, čo je správne, pretože práve vo veľkonočnom Kristovom tajomstve sa najvýraznejšie zjavila láska Boha k človeku. Obraz nielenže predstavuje Božie milosrdenstvo, ale zároveň plní aj úlohu znamenia, ktoré má pripomínať povinnosť kresťanskej dôvery voči Bohu a činnej lásky k blížnemu. Pod obrazom sú podľa Kristovej vôle umiestnené slová: Ježišu, dôverujem ti. K takto chápanej úcte k obrazu, ktorá je založená na postoji kresťanskej dôvery a milosrdenstva, pripojil Pán Ježiš zvláštne prisľúbenia: večnú spásu, veľké pokroky na ceste kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti a všetky iné milosti, o ktoré ho budú ľudia s dôverou prosiť.
Skica obrazu
Bolo by vhodné na tomto mieste obrátiť pozornosť na správny nákres toho obrazu, ktorý ukázal Pán Ježiš vo videní, ktorú mala sestra Faustína 22. februára 1931 a doplnil ho svojimi vysvetleniami v neskorších zjaveniach vo Vilniuse. Vtedy Pán Ježiš povedal: Môj pohľad z tohto obrazu je taký ako pohľad z kríža (Den. 326). Niektorí – medzi nimi aj o. M. Sopočko – interpretovali tieto slová doslovne: ako z kríža, teda zhora dole. Iní tvrdia, že ide o milosrdný pohľad, lebo práve na kríži sa najplnšie prejavilo Božie milosrdenstvo.
Na otázku, čo znamenajú lúče a nápis pod obrazom, Pán Ježiš vysvetlil, že lúče znamenajú krv a vodu, ktoré vyšli z jeho Srdca prebodnutého na kríži kopijou (porov. Den 299). Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne.
Avšak v nápise pod postavou majú byť umiestnené slová: Ježišu, dôverujem ti (porov. Den. 327), lebo patria k podstatným prvkom tohto obrazu. Raz sa ma spovedník opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem mu na budúci týždeň. Keď som odišla zo spovednice, prechádzala som okolo Najsvätejšej sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, kde má byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi o tom prvý raz hovoril, že tie tri slová musia byť umiestnené viditeľne. Sú to tieto slová: „Ježišu, dôverujem ti.” Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formulka, ale nedáva priamy príkaz, že to musia byť tri slová (Den. 327).
Keď máme takéto presné pokyny, vieme už, ako maľovať obraz Milosrdného Ježiša, ale napriek tomu sa ukázalo mnoho nesprávnych obrazov. Najčastejšie sú vynechávané slová umiestnené v nápise: Ježišu, dôverujem ti. Občas sa môžeme stretnúť s obrazom, na ktorom je domaľované srdce alebo koruna na hlave, ktoré zvýrazňujú, že lúče vyšli zo srdca a Ježiš predstavený na obraze je Kráľom milosrdenstva. V početných reprodukciách bol nápis: Ježišu, dôverujem ti umiestnený priamo pod Kristovou tvárou a na týchto obrazoch bola namaľovaná iba časť jeho postavy.
Okrem maľovaných obrazov sa môžeme stretnúť aj s rezbami, basreliéfmi, alebo obrazmi vykonávanými rôznou modernou technikou. Pre kult však majú slúžiť obrazy, pretože Pán Ježiš poukázal na taký druh svojho portrétu, keď hovoril: Namaľuj obraz, podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti (Den. 47).
Maľovanie trvalo niekoľko mesiacov, a keď bol obraz dokončený sestre Faustína sa nepáčil a s plačom sa v kaplnke žalovala Pánu Ježišovi: Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si? (Den. 313). Ježiš jej odpovedal: Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313). Dňa 26. – 28. apríla 1935, v deň plánovaného sviatku Božieho Milosrdenstva po prvýkrát uzrel svetlo sveta nový obraz ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa sveta, milosrdného Ježiša. To všetko sa odohrávalo v Sanktuáriu Ostrobramskej Matky Božieho milosrdenstva vo Vilniuse. Týchto slávností sa zúčastnila aj sestra Faustína, ktorá na stránkach Denníčka zapísala aj takéto slová: Okolnosti sa zbehli tak zvláštne, že ako si Pán žiadal, tak sa aj stalo. Obraz si po prvý krát verejne uctili zástupy v prvú nedeľu po Veľkej noci. Tri dni bol vystavený vysoko v okne v Ostrej Brame a dostávalo sa mu verejnej úcty. Bolo ho vidieť z veľkej diaľky. V Ostrej Brame sa počas tých troch dní slávilo zakončenie Jubilea vykúpenie sveta – 1900 rokov od umučenia Spasiteľa. Teraz vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žiada Pán (Den. 89).
Teologický význam obrazu
Teologický význam tohto obrazu kň. M. Sopočko spája so želaním Pána Ježiša, aby bol obraz posvätený a verejne uctený na prvú nedeľu po Veľkej noci. V tú nedeľu – od čias Tridenského koncilu – čítame úryvok z evanjelia sv. Jána, ktorý hovorí o zjavení sa Pána Ježiša apoštolom vo večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia. Obraz teda ukazuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý prináša pokoj, odpustenie hriechov a všetky milosti za cenu svojho umučenia a smrti na kríži. Stopy po mučení nosí na svojom tele ako znak totožnosti a ukazuje ich učeníkom. Prúdy krvi a vody plynúce z prebodnutého Srdca, (ktoré na obraze nie je vidieť) ako aj rany na dlaniach a nohách nám pripomínajú udalosti Veľkého piatku. Pre tento obraz sú charakteristické dva lúče: červený a svetlý. Na otázku, aký je ich význam, Pán Ježiš vysvetlil: Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší (Den. 299). Tieto dva lúče teda symbolizujú sviatosti, svätú Cirkev zrodenú z prebodnutého Kristovho boku ako aj dary Ducha Svätého, ktorých biblickým symbolom je voda. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne (Den. 299).
Obraz je vizuálnou syntézou úcty k Božiemu milosrdenstvu, lebo nielenže ukazuje tajomstvo Božieho milosrdenstva, ktoré sa najplnšie prejavilo v živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, ale aj odpoveď človeka, ktorú by mal dať Bohu poznávajúc toto tajomstvo našej viery. Pod postavou je nápis pozostávajúci zo slov: Ježišu, dôverujem ti. Tieto slová poukazujú na prvú, základnú odpoveď človeka na milosrdnú Božiu lásku, ktorou nás Boh miluje ako prvý. Je ňou dôvera.
Dôvera v zápiskoch sv. sestry Faustíny znamená celoživotný postoj človeka voči Bohu. Táto dôvera sa skladá z rady čností, ktoré podmieňujú naše spoľahnutie sa na Boha: viera, nádej, láska a z morálnych čností: pokora a skrúšenosť. Ide tu teda o postoj dieťaťa, ktoré sa bezpodmienečne zveruje milujúcemu otcovi. Postoj dôvery k Bohu, o ktorom sa hovorí v úcte k Božiemu milosrdenstvu, nie je nejakým zbožným pocitom alebo intelektuálnou akceptáciou právd viery, ale konkrétnym postojom. Navonok sa tento postoj zviditeľňuje v plnení Božej vôle zahrnutej v prikázaniach, povinnostiach životného stavu alebo rozoznaných vnuknutiach Ducha Svätého. Človek plný dôvery vie, že Božie vôľa je pre neho samým milosrdenstvom, preto sa ju snaží vo svojom živote s láskou prijímať a plniť.
Obraz, pripomína taktiež základnú kresťanskú povinnosť – činorodú lásku k blížnemu. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec (Lk 6, 36), hovoril Pán Ježiš svojim učeníkom. Teda obraz predstavuje milosrdenstvo Boha a zároveň pripomína výzvu z evanjelia, aby sme sa stávali „na Boží obraz” preukazovaním skutkov milosrdenstva voči blížnym. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne a prostredníctvom nej všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva, že obraz má pripomínať požiadavky jeho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna (Den. 742). Žiadam od teba skutky milosrdenstva, hovoril, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť (Den. 742). Pán Ježiš túži, aby jeho ctitelia vykonali denne aspoň jeden úkon milosrdenstva voči blížnym z lásky k nemu.
Prísľuby
K tomuto obrazu putujú ľudia z celého sveta, aby si vyprosili potrebné milosti pre seba i pre iných. Početné ďakovné predmety umiestnené vo vitrínach na stenách kaplnky svedčia o napĺňaní Kristových prisľúbení. Tieto prisľúbenia sa týkajú tých, ktorí sa s dôverou modlia pred tým obrazom a preukazujú milosrdenstvo blížnym. Tento obraz, povedal Pán Ježiš, má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna (Den. 742). K takto chápanej úcte k obrazu, ktorá je založená na postoji kresťanskej dôvery a milosrdenstva, pripojil Pán Ježiš zvláštne prisľúbenia: večnú spásu, veľké pokroky na ceste kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti a všetky iné milosti, o ktoré ho budú ľudia s dôverou prosiť. Cez tento obraz budem udeľovať dušiam veľa milosti, preto nech má k nemu prístup každá duša (Den. 570).
Pán Ježiš ubezpečil sestru Faustínu ešte za jej života, že ten obraz pritiahne veľa duší k Bohu a prostredníctvom neho bude v dušiach pôsobiť Božie milosrdenstvo (porov. Den. 1379). V apríli 1938 sestra Faustína zapísala do svojho Denníčka: Dnes som videla Božiu slávu, ktorá plynie z tohto obrazu. Veľa duší dostáva milosti, aj keď o nich nahlas nehovoria. Hoci jeho osudy sú rôzne, prináša Bohu slávu a úsilie satana a zlých ľudí je zneškodnené a vychádza navnivoč. Napriek satanovej zlobe Božie milosrdenstvo zvíťazí nad celým svetom a budú ho uctievať všetky duše (Den. 1789).
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
