Prvý obraz Božieho milosrdenstva podľa zjavenia, ktoré mala sestra Faustína, vznikol pod jej dohľadom v ateliéri Eugeniusza Kazimirowského vo Vilniuse v roku 1934. Počas druhej svetovej vojny sa vytvorili ďalšie obrazy vrátane obrazu maliara Adolfa Hylu, ktorý bol maľovaný za účasti spovedníka sestry Faustíny z Krakova o. Józefa Andrasza SJ. Kópie a reprodukcie umelcovho druhého obrazu Milosrdného Ježiša (z kláštornej kaplnky Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch) sa rýchlo rozšírili do celého sveta. Preto sa na ňom naplnili Ježišove slová: Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Denníček 47).
Na začiatku 50. rokov sa medzi duchovenstvom, vrátane biskupov, stále viac objavovali obvinenia pre zavádzanie obrazu Božieho milosrdenstva do kostolov, ktorý sa veľmi šíril a pochádzal zo zdroja, ktorý bol Cirkvi neznámy, lebo sa ešte neviedol proces povýšenia sestry Faustíny Kowalskej na oltáre. Biskupi sa tiež odvolávali na pokyny Apoštolskej stolice, ktorá pri zavádzaní nových obrazov odporúčala veľkú opatrnosť. V tejto situácii o. Michal Sopočko podľa návrhu Konferencie biskupov Poľska v roku 1954 zorganizoval súťaž na obraz, ktorý predstavuje Ježiša, ako sa zjavuje apoštolom vo Večeradle po zmŕtvychvstaní a ustanovuje sviatosť pokánia. Súťaže sa zúčastnili traja maliari a vyhral ju obraz maliara Ludomira Ślendzińského, ktorý 5. októbra 1954 schválila Konferencia biskupov Poľska pre verejnú úctu. Napriek mnohým snahám o. Michala Sopočku obrazy Milosrdného Ježiša od maliara Ślendzińského sa nerozširovali.
V roku 1959 bolo vydané oznámenie (notifikácia) zakazujúce šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína. Dokument nechal otázku odstránenia obrazov Milosrdného Ježiša z kostolov na uvážení kňazov. V tom čase boli tieto obrazy odstránené z mnohých chrámov, ale boli aj také kostoly, v ktorých obrazy zostali a veriaci sa pred nimi naďalej modlili.
Po zrušení notifikácie v roku 1978 sa obrazy Božieho milosrdenstva vrátili do kostolov. Dnes pravdepodobne nie je krajina bez obrazu Milosrdného Ježiša namaľovaného podľa videnia sv. sestry Faustíny. Je to dnes najznámejší obraz Ježiša Krista. viac
