V duchovnom živote a v rozlišovaní a plnení prorockého poslania sestru Faustínu podporovali kňazi: vo Vilniuse bol spovedníkom a duchovným sprievodcom bl. o. Michal Sopočko a v Krakove o. Józef Andrasz SJ.
O. Józef Andrasz SJ bol od roku 1932 štvrťročným spovedníkom v noviciáte sestier Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch, ale spovedali sa u neho aj rehoľnice so sľubmi. Sestra Faustína po prvýkrát využila jeho službu počas duchovných cvičení pred večnými sľubmi v apríli 1933. Stal sa jej stálym duchovným sprievodcom v posledných rokoch jej života, ktoré strávila v Krakove. Celkovo o. Andrasz slúžil sestre Faustíne viac ako dva a pol roka a po jej smrti sa zapojil do realizácie jej poslania. Pod jeho vedením vznikol obraz Milosrdného Ježiša od maliara Adolfa Hylu, ktorý dnes prekypuje milosťami v Sanktuáriu v Krakove-Lagievnikoch. Začal tiež slávnostné pobožnosti k úcte Božieho milosrdenstva v kláštornej kaplnke kongregácie v Lagievnikoch (1943) a slávenie sviatku Milosrdenstva (1944). Z jeho iniciatívy boli zhromaždené spomienky na sestru Faustínu. Jeho kniha „Milosrdenstvo Božie… dôverujeme Ti“, ktorá popularizuje pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu vo formách odovzdaných sv. sestrou Faustínou, bola preložená do mnohých jazykov a dostala sa do celého sveta v obrovskom množstve. Bol tiež autorom prvých životopisov o apoštolke Božieho milosrdenstva. V knihe „Milosrdenstvo Božie… dôverujeme Ti“ sa objavila jej krátka biografia; rozsiahla biografia, ktorú nedokončil, zostala v strojopise.
O. Józef Andrasz sa narodil 16. októbra 1891. Prišiel na svet vo Wielopole pri Nowom Sączi v rodine s desiatimi deťmi. Po gymnáziu v Nowom Sączi, vo veku 15 rokov, vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a po dvoch rokoch noviciátu zložil prvé rehoľné sľuby. Potom študoval filozofiu a teológiu v Poľsku a Grafenbergu (Nemecko) a v deň menín 19. marca 1919 v Krakove v kostole sv. Barbary prijal kňazské svätenie z rúk biskupa Anatola Nowaka. Potom začal pracovať ako spisovateľ vo vydavateľstve jezuitov v Krakove a podieľal sa na šírení úcty k Ježišovmu Srdcu. Z jeho iniciatívy bola vydaná edičná séria „Knižnica vnútorného života“, v ktorej bolo publikovaných viac ako 40 zväzkov najvýznamnejších diel na asketicko-mystické témy. Okrem témy duchovného života sa o. Andrasz venoval aj písaniu súvisiacemu s popularizáciou úcty k Ježišovmu Srdcu, apoštolátu modlitby a liturgie. Jeho kniha s názvom „Spolu s kňazom“ približuje bohatstvo Eucharistie. Bola bestsellerom a dočkala sa až 20 vydaní. V roku 1930 sa stal národným tajomníkom Apoštolátu modlitby a Diela posvätenia rodín, bol riaditeľom týchto diel v diecézach Krakov a Čenstochová. Tieto funkcie zastával až do roku 1953. Najväčším úspechom pastoračnej činnosti o. Andrasza v tejto oblasti bolo zasvätenie Božskému Srdcu nielen rodín alebo farností, ale celého národa, ktoré sa uskutočnilo 21. októbra 1951. V rokoch 1923–28 redigoval „Nasze Wiadomości“ a publikoval v nich mnoho článkov s historickými témami. Po dobu 10 rokov (1930 – 1940) bol redaktorom „Posla Srdca Ježišovho“ a jeden rok riaditeľom vydavateľstva Apoštolátu modlitby (1936-1937). Vďaka jeho úsiliu bolo vydané aj nové spracovanie „Nového zákona“ v preklade J. Wujka. Zároveň bol uznávaným exercitátorom, spovedníkom a duchovným sprievodcom. Spovedal nielen sestru Faustínu, ale aj veľa osôb, ktoré viedli hlboký duchovný a mystický život, vrátane Zofie Tajberovej, zakladateľky Kongregácie Kristových duší. Bol riadnym a mimoriadnym spovedníkom: nazaretánok, uršulínok, sestier Sacre Coeur, sestier Matky Božieho milosrdenstva a mnohých ďalších kongregácií.
Počas II. svetovej vojny, keď jezuitské kolégium na ul. Kopernika v Krakove Nemci zmenili na vojenskú nemocnicu, o. Andrasz prebýval na mnohých miestach a prijímal pohostinnosť rehoľných sestier, ktorým pastoračne slúžil. V roku 1942 ho do kláštora v Lagievnikoch pozvala predstavená m. Irena Krzyzanowská a zostal tam až do roku 1945. Od II. svetovej vojny až do svojej smrti 1. februára 1963 sa venoval apoštolátu Božieho milosrdenstva. Jeho telo bolo pochované v hrobke otcov jezuitov na Rakowickom cintoríne v Krakove. viac
