Vo štvrtok 15. augusta slávime slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie. Sv. sestra Faustína nám vo svojom Denníčku zanechala dva zápisy z tohto dňa. Prvý z roku 1934 a druhý z 1937 roku.

V deň Nanebovzatia Panny Márie som nebola na svätej omši. Pani doktorka mi nedovolila, ale v cele som sa vrúcne modlila. Po chvíli som uvidela Pannu Máriu v nevýslovnej kráse. Povedala mi: „Dcéra moja, žiadam od teba modlitbu, modlitbu a ešte raz modlitbu za svet a zvlášť za tvoju vlasť. Počas deviatich dní prijímaj sväté prijímanie v duchu zadosťučinenia na tento úmysel. Úzko sa spájaj s obetou svätej omše. Počas týchto deviatich dní budeš stáť pred Bohom ako obeta všade, vždy, na každom mieste a v každom čase – vo dne, v noci, pri každom prebudení modli sa v duchu. V duchu je možné vždy zotrvávať na modlitbe (Den. 325).

Počas rozjímania ma živo prenikla Božia prítomnosť a poznala som radosť Panny Márie vo chvíli nanebovzatia… Zostala som sama s Pannou Máriou, ktorá ma poučila o Božej vôli, ako ju v živote prijímať, úplne sa podrobujúc jeho najsvätejším rozhodnutiam. Nemôžeme sa páčiť Bohu, ak neplníme jeho svätú vôľu. „Dcéra moja, vrelo ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Veľmi túžim, aby si sa tým vyznačovala, to znamená vernosťou v plnení Božej vôle. Božej vôli daj prednosť pred všetkými obetami aj zápalnými.” Keď mi to nebeská Matka hovorila, moju dušu začalo napĺňať hlboké pochopenie Božej vôle (Den. 1244).