Ježiš sa zjavil Jedenástim a povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali (Mk 16, 15-20).
Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky. Celý vesmír sa mi zdal v porovnaní s Bohom iba kvapôčkou vody. Niet väčšieho šťastia ako to, že Boh mi dáva vnútorne poznať, že mu je milý každý úder môjho srdca, a keď mi dáva najavo, že ma osobitne miluje. Toto vnútorné presvedčenie, v ktorom ma Boh uisťuje o svojej láske voči mne a o tom, ako mu je milá moja duša, prináša do mojej duše hlboký pokoj. V tento deň som nemohla prijať žiadne jedlo, cítila som sa nasýtená láskou (Den. 1121).
➡ Túžim sa aj ja ako sv. Faustína spojiť s Bohom na veky?