Mimoriadne miesto v škole duchovnosti sestry Faustíny má Mária, Matka milosrdenstva. Sestra Faustína si úctu k Panne Márii priniesla z rodného domu, ale v rehoľnom živote sa prehĺbila. Priala tomu nielen duchovnosť kongregácie, ktorej hlavnou patrónkou je Matka Božieho milosrdenstva, ale aj veľmi osobný kontakt s Máriou. Pri mnohých zjaveniach, videniach a stretnutiach Mária ukazovala sestre Faustíne tajomstvo Božieho milosrdenstva vo svojom živote, poučovala, posilňovala a sprevádzala v prorockom poslaní milosrdenstva. Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva (Denníček 449). Som nielen Kráľovnou neba, ale aj Matkou milosrdenstva a tvojou matkou (Denníček 330).
Mária bola pre sestru Faustínu v prvom rade Matkou Syna Božieho – Vteleného milosrdenstva a vďaka Božiemu milosrdenstvu aj matkou každého človeka. Ako starostlivá a najlepšia matka a majsterka duchovného života ju učila kontemplovať Boha vo svojej duši, poslúchať Božiu vôľu, umenie milovať kríž a usilovať sa o tie čnosti, ktoré podmieňujú postoj dôvery v Boha a milosrdenstva voči blížnym. Uzrela som Pannu Máriu – napísala sestra Faustína – ktorá mi povedala: Ó, aká milá je Bohu duša, ktorá je poslušná vanutiu jeho milosrdenstva. Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť svetu o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako milosrdný Spasiteľ, ale ako spravodlivý Sudca. Ó, ten deň je strašný. Deň spravodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o tomto veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty budeš teraz mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší. Ničoho sa neboj, buď verná až do konca, ja spolucítim s tebou (Denníček 635).
Keď kongregácia zvolila Máriu za nebeskú generálnu predstavenú (15. augusta 1937), sestra Faustína videla vo videní všetky sestry zakryté jej plášťom a počula slová veľkého zasľúbenia: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom.“ Po týchto slovách mi zmizla celá kongregácia. Zostala som sama s Pannou Máriou, ktorá ma poučila o Božej vôli, ako ju v živote prijímať, úplne sa podrobujúc jeho najsvätejším rozhodnutiam. Nemôžeme sa páčiť Bohu, ak neplníme jeho svätú vôľu. „Dcéra moja, vrelo ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Veľmi túžim, aby si sa tým vyznačovala, to znamená vernosťou v plnení Božej vôle. Božej vôli daj prednosť pred všetkými obetami aj zápalnými.“ (Denníček 1244)
Úcta k Panne Márii je ďalším významným prvkom v duchovnosti sestry Faustíny. Učila sa to od útleho veku. Už v detstve počula od rána svojho otca, ako chváli Máriu spievaním Hodiniek o jej nepoškvrnenom počatí. Tradíciou v rodine Kowalských bolo spievať v máji Loretánske litánie a v októbri sa modliť ruženec. V miestnosti vedľa krížika stála socha Panny Márie, pred ktorou si každý deň kľakli na modlitbu a pred domom na hruške bola malá kaplnka, kde sa v letných mesiacoch schádzali na modlitbu. Dá sa povedať, že Mária bola prítomná v živote sestry Faustíny od kolísky a bolo celkom zrejmé, že sa k nej musela v každej potrebe obrátiť. Preto keď prišla do Varšavy, aby našla miesto v kláštore, najprv hľadala radu a pomoc u Panny Márie. Keď som vystúpila z vlaku – spomína na túto udalosť – a videla, ako každý ide svojou cestou, zmocnil sa ma strach. Čo mám robiť? Kam sa obrátiť, keď tu nikoho nepoznám? Povedala som Panne Márii: „Mária, sprevádzaj ma, veď ma.“ V tej chvíli som začula v duši slová, aby som vycestovala za mesto do jednej dedinky, tam nájdem bezpečný nocľah. To som ja urobila a všetko som našla tak, ako mi Panna Mária povedala (Denníček 11). Opis tejto udalosti svedčí o jednoduchosti tohto 19-ročného dievčaťa v komunikácii s Pannou Máriou a o schopnosti počúvať jej príkazy.
V dvadsiatom roku svojho života Helenka Kowalská vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, v ktorej sa jej úcta k Márii ďalej rozvíjala a prehlbovala. Od tej doby bola dcérou tej, ktorá káže milosrdenstvo z generácie na generáciu, ktorá ho pozná najlepšie, vie, koľko stojí a aké je veľké (porov. DM 9), ktorá celý svoj život spojila so spasiteľným dielom svojho Syna. A ako dobrá dcéra sa od matky naučila, ako splniť svoje povolanie, ako sa zúčastniť na Ježišovom poslaní odhaľovať svetu tajomstvo milosrdného Otca vo svete, ako s ním spolupracovať pri záchrane stratených duší, ako milovať Boha a ľudí.
Mária – matka
Zo všetkých mnohých titulov, ktorými je Mária uctievaná v kresťanstve, v spisoch sestry Faustíny sa najčastejšie nachádza titul najbližší ľudskému srdcu: matka, Matka Boha a ľudí.
V Kongregácii, do ktorej Pán Ježiš povolal sestru Faustínu, je Najsvätejšia Panna Mária uctievaná zvláštnym spôsobom pod titulom Matky Božieho milosrdenstva. Ona je totiž tá, ktorá jedinečným spôsobom zakúsila milosrdenstvo, pretože bola uchránená pred poškvrnou prvotného hriechu, obdarená plnosťou milosti a povýšená do dôstojnosti Matky Božieho Syna. Svetu dala Vtelené milosrdenstvo. Mária je tiež tá, ktorá jedinečným spôsobom mala svoj podiel na zjavení Božieho milosrdenstva obetovaním svojho srdca (DM 9), keď stála na Kalvárii pod krížom svojho Syna. Preto pozná tajomstvo Božieho milosrdenstva najplnšie. Vie, koľko stálo a aké je veľké (DM 9). Mária skrze svoj skrytý a zároveň neporovnateľný podiel na mesiášskom poslaní svojho Syna zvláštnym spôsobom bola povolaná k tomu, aby priblížila ľuďom tú lásku, akú im on [Jej Syn] prišiel ukázať (DM 7), Preto sestry Matky Božieho Milosrdenstva podľa vzoru svojej Najsvätejšej patrónky si Máriu uctievajú pod týmto titulom. Predstavuje ju postava Márie s vystretými rukami (pripravená pomôcť), na ktorých má plášť, ktorý sa od začiatku používa v ikonografii ako symbol ochrany a milosrdenstva voči ľuďom.
Sestra Faustína si vždy uctievala Máriu ako Matku Božieho Syna, Vteleného milosrdenstva. K Márii nikdy nepristupovala autonómne, ale vždy v spoločenstve s Ježišom. V mnohých zjaveniach sa Najsvätejšia Matka sestre Faustíne zjavovala so svojím Synom (Denníček 608, 846 a ďalšie) alebo ako tá, ktorá k nemu vedie. Úplne sa sústredila na jeho osobu a podieľala sa na jeho diele spásy duší.
Sestra Faustína vo svojom Denníčku často písala o úlohe Márie ako Matky milosrdenstva. Všímala si pritom nielen milosrdenstvo, ktoré zažila najviac, ale aj to, ako Boh skrze ňu obdarúva ľudí.
Cez ňu ako cez čistý krištáľ
prešlo k nám tvoje milosrdenstvo,
cez ňu sa človek milý Bohu stal,
cez ňu nám plynie milostí množstvo (Denníček 1746).
Mária nebola pre sestru Faustínu len Matkou Božieho Syna, ale aj jej osobnou, duchovnou matkou. Pravdu o duchovnom materstve Márie, ktoré uznáva svätá Cirkev, Panna Mária zvláštnym spôsobom pripomenula sestre Faustíne a ukázala ju ako dar Božej milosti. Na sviatok patrónky kongregácie – napísala sestra Faustína – som uzrela preblahoslavenú Pannu, nevýslovne krásnu. Prešla od oltára ku mne, k môjmu kľačadlu. Privinula si ma k sebe a povedala mi tieto slová: „Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva (Denníček 449, porov. Denníček 805). Okrem toho povedala sestre Faustíne: „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mojím výnimočným dieťaťom (Denníček 1414).
Sestra Faustína celým srdcom odpovedala na túto túžbu Najsvätejšej Matky. Stala sa jej vernou a milujúcou dcérou. Po doživotných sľuboch sa tento vzťah s Máriou ako Matkou ešte viac posilnil, čo vyjadrila sestra Faustína takto: Matka Boha, najsvätejšia Panna, Matka moja, teraz si ešte viac mojou Matkou, lebo tvoj milovaný Syn je mojím Ženíchom. Obaja sme teda tvojimi deťmi. Kvôli Synovi ma musíš milovať. Mária, Matka moja najdrahšia, usmerňuj môj duchovný život, aby bol milý tvojmu Synovi (Denníček 240).
Tento veľmi osobný vzťah sestry Faustíny s Najsvätejšou Matkou je viditeľný v rôznych situáciách jej každodenného života, o ktorých píše vo svojom Denníčku. Márii odovzdávala radostné chvíle, napríklad doživotné sľuby (Denník 260), aj chvíle utrpenia, v ktorých sa jej neváhala sťažovať. Zverila jej celý život: Mária, Matka moja a Pani moja, zverujem ti svoju dušu i telo, život aj smrť, aj to, čo po nej príde. Všetko odovzdávam do tvojich rúk, ó, Matka moja (Denníček 79). Požiadala ju o konkrétne milosti: čistotu srdca, duše a tela (Denníček 79), ochranu pred nepriateľmi spásy (Denníček 79), milosť vernosti vo vnútorných vnuknutiach a verné plnenie Božej vôle (Denníček 170) a to všetko preto, aby sa stala milšia Ježišovi a náležite oslavovala jeho milosrdenstvo pred celým svetom a po celú večnosť (Denníček 220).
Najsvätejšia Matka jej veľakrát dávala pocítiť svoju materinskú lásku a ochranu (Denníček 798, 1114). Raz ma navštívila Panna Mária. Bola smutná, oči mala sklopené. Dala mi poznať, že mi chce niečo povedať, a na druhej strane vyzerala, akoby mi nechcela o tom hovoriť. Keď som to pochopila, začal som Pannu Máriu prosiť, aby mi to povedala a aby sa na mňa pozrela. V tej chvíli sa Mária pozrela na mňa s láskavým úsmevom. Povedala: „Zakúsiš veľa utrpenia pre chorobu a lekárov, budeš veľa trpieť aj pre tento obraz, ale neboj sa ničoho.“ Na druhý deň som ochorela a veľa som trpela, tak ako mi Panna Mária povedala. Moja duša je však pripravená na utrpenie (Denníček 316). Sestra Faustína si bola vedomá, že Mária ako dobrá Matka bdie, stará sa, je neustále so svojím dieťaťom. Vždy je so mnou a ako dobrá matka sa pozerá na všetko moje úsilie, aj na to, čo prežívam (Denníček 798). Sestra Faustína sa do takej miery cítila dieťaťom Panny Márie, že si želala, aby v kláštore, ktorý chcela založiť, bola Mária predstavenou a sestry boli jej vernými dcérami (Denníček 568), ako sa to stalo v jej materskej kongregácii.
Mária dovolila svojej duchovnej dcére podieľať sa na svojich skúsenostiach a tajomstvách. Na Štedrý deň 1937 sestra Faustína napísala: Po svätom prijímaní mi Panna Mária dala poznať svoju starosť, ktorú mala v srdci pre Božieho Syna. Tá starosť však bola naplnená takou vôňou odovzdania sa do Božej vôle, že ju nazývam skôr rozkošou, a nie starosťou (Denníček 1437). Inokedy – poznamenala – poznala som radosť Panny Márie vo chvíli nanebovzatia (Denníček 1244, porov. Denníček 182). Vzťah medzi sestrou Faustínou a Najsvätejšou Matkou bol nesmierne srdečný a blízky, založený na veľkej intimite, ktorá môže existovať medzi najmilujúcejšou matkou a dcérou, ktorá ju miluje.
Mária je vzor a majsterka vnútorného života
Od začiatku kresťanstva v Márii videli vzor evanjeliového života založeného na viere, nádeji a láske, obraz dokonalého spojenia s Kristom v jeho živote a apoštolskom poslaní, príklad poslušnosti a hľadania Božej vôle vo všetkom, podriadenie sa vnuknutiam Ducha Svätého a citlivosť na všetky potreby druhého človeka.
Pre sestru Faustínu bola Mária predovšetkým vzorom úplnej dôvery k Bohu čiže plnenia jeho svätej vôle a milosrdenstva voči ľuďom. V jej srdci (v srdci Márie) nebol nijaký záchvev, len tak, ako chce Boh (Denníček 1710, porov. Denníček 1437), hoci v živote Jej dušu neraz prenikol meč bolesti (Denníček 915). Sestra Faustína, ktorá uvažovala o živote Márie, tiež videla, že dokonalý život viery, a tým aj plnenie Božej vôle, závisí od stupňa zjednotenia v láske s Ježišom. Ó Mária – písala premýšľajúc nad tajomstvom Ježišovej obete v chráme – dnes strašný meč prenikol tvoju svätú dušu. Okrem Boha nikto nevie o tvojej bolesti. Tvoja duša sa nezlomila, ale je statočná, lebo je s Ježišom (Denníček 915).
Najsvätejšia Matka bola pre sestru Faustínu nielen vzorom úplnej dôvery v Boha, ktorá sa prejavila v jej fiat od zvestovania v Nazarete až do chvíle smrti Jej Syna na Golgote, ale aj vzorom všetkých čností, z ktorých si zvlášť vážila čistotu (Denníček 161), pokoru (Denníček 161), tichosť a sústredenie ducha (Denníček 1398), skrytú spoluprácu s Ježišom na diele spásy duší, úplné zasvätenie seba osobe a dielu svojho Syna. Mária bola pre ňu vzorom panenskej oddanosti Bohu a zároveň duchovného materstva pre duše, preto sa od nej učila milovať duše a prinášať najväčšie obety za ich spásu.
Pre sestru Faustínu nebola Mária len objektívnym vzorom kresťanského života, na ktorý by sa človek mal pozerať a uvažovať o ňom vo svojom vlastnom živote, ale aj osobou, ktorá sa aktívne podieľa na formovaní duchovného života, a preto ju nazývala svojou majsterkou (Denníček 620), majsterkou vnútorného života, ktorá nielenže teoreticky učí, ako žiť pre Boha a duše, ale robí to aj prostredníctvom príkladu svojho vlastného života a vyprosovaním milostí. Sestra Faustína preto Márii odovzdala svoj vnútorný život s úplnou dôverou a požiadala ju, aby ju viedla. Ó, žiarivá Panna, čistý krištáľ, celá pohrúžená do Boha, zverujem ti svoj vnútorný život. Usporadúvaj všetko tak, aby to bolo milé tvojmu Synovi (Denníček 844). Mnohokrát opakovala takéto prosby a Mária ako najlepšia matka ju učila, ako má konať, v čom sa má cvičiť, čo hľadať vo svojom vnútornom živote a v tomto úsilí ju podporovala potrebnými milosťami.
Mária ju predovšetkým učila objavovať Boha vo vlastnej duši. Panna Mária ma poúča o vnútornom živote duše s Ježišom, zvlášť vo svätom prijímaní (Denníček 840). Ale nielen vtedy. Pri príležitosti prípravy na Vianoce navrhla sestre Faustíne neustále adorovať Ježiša, ktorý žije v jej duši. Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby si Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, mohol oddýchnuť. Adoruj ho vo svojom srdci, nevychádzaj zo svojho vnútra (Denníček 785). Sestra Faustína verne nasledovala jej rady, jej povzbudenie nachádzať Boha vo vlastnej duši, aby tam objavila jeho prítomnosť a moc. Preto nehľadala Boha niekde ďaleko, ale celý svoj vnútorný život sústredila na rozvoj vzťahu s ním, ktorý žije v jej duši.
Najsvätejšia Panna ju tiež povzbudila, aby verne konala Božiu vôľu. „Dcéra moja, vrelo ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Veľmi túžim, aby si sa tým vyznačovala, to znamená vernosťou v plnení Božej vôle. Božej vôli daj prednosť pred všetkými obetami aj zápalnými (Denníček 1244). Učila, aby všetky Božie žiadosti prijímala ako malé dieťa, inak sa to Bohu nepáči (Denníček 529), pretože je to prejav nedostatku dôvery v jeho múdrosť, všemohúcnosť a lásku. Na príklade svojho života, do ktorého nechala vojsť sestru Faustínu, ukázala, v čom spočíva dokonalé naplnenie Božej vôle, a teda nielen v jej vonkajšom vykonaní, ale aj vnútornom zosúladení svojej vôle s Božou vôľou (Denníček 1437). Sestra Faustína úprimne priznala, že Mária ju učila vnútorne milovať Boha aj to, ako mám vo všetkom plniť jeho svätú vôľu (Denníček 40), bez ktorej sa mu nemôže páčiť (Denníček 1244). Najmilšia mi je tá duša, ktorá verne plní Božiu vôľu (Denníček 449) – uistila ju Mária.
S verným plnením Božej vôle je neoddeliteľne spojený kríž. Preto Mária veľakrát učila sestru Faustínu umeniu prijať a zažiť utrpenie, ktoré nikoho neobchádza. Pozri, dcéra moja, aj keď som bola povýšená za Matku Boha, predsa sedem mečov bolesti preniklo moje srdce (Denníček 786). Radila sestre Faustíne, aby sa aj v okamihu radosti pozrela na kríž (Denníček 561), na umučenie Jej Syna, a tak zvíťazí (Denníček 449). Mária jej ukázala svoj život a učila ju, aby sa krížu nevyhýbala a neutekala pred ním, ale aby ho vždy prijala, pretože to spadá do Božích plánov. Prijatý kríž vždy vedie k víťazstvu, k očisteniu duše, a teda k užšiemu zjednoteniu s Ježišom a plnšej účasti na jeho spásonosnom poslaní.
Ako dcéra Matky Božieho milosrdenstva sa mala sestra Faustína vyznačovať týmito čnosťami: pokorou, tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, súcitom a milosrdenstvom (Denníček 1244). Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť – čistota, tretia čnosť – láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami (Denníček 1414-15).
Mária ako majsterka vnútorného života dala sestre Faustíne pokyny týkajúce sa nielen jej osobnej dokonalosti, ale aj úzko súvisiace s apoštolským poslaním, ktoré jej zveril Kristus. Ja som dala svetu Spasiteľa – povedala – a ty máš hovoriť svetu o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod (…). Hovor dušiam o tomto veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty budeš teraz mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší (Denníček 635). Po týchto slovách plných vážnosti a zodpovednosti ju Najsvätejšia Matka posilnila slovami: Ničoho sa neboj, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou (Denníček 635). Sestra Faustína prijala poslanie ohlasovať svetu posolstvo milosrdenstva svedectvom života, slov, skutkov a modlitby. Mária ju v tomto poslaní posilňovala. Ukazovala seba ako vzor skrytého života a neustálej príhovornej modlitby. Váš život – povedala sestre Faustíne – má byť podobný môjmu životu, tichý a ukrytý. Máte sa neprestajne zjednocovať s Bohom, prosiť za ľudstvo a pripraviť svet na druhý Boží príchod (Denníček 625). Dcéra moja – povedala – žiadam od teba modlitbu, modlitbu a ešte raz modlitbu za svet a zvlášť za tvoju vlasť (Denníček 325).
Sestra Faustína sa ukázala ako veľmi usilovná a verná žiačka Panny Márie. Nielenže poslúchala jej rady, usmernenia a odporúčania, ale ich aj svedomito plnila. Nasledovať Máriu a plniť jej odporúčania čoskoro prinieslo očakávané ovocie. Čím viac nasledujem Pannu Máriu – napísala sestra Faustína – tým hlbšie poznávam Boha (Denníček 843). Verné nasledovanie Márie jej posväcovalo dušu (Denníček 161) a viedlo k úzkemu zjednoteniu s Ježišom. Úcta k Panne Márii v živote sestry Faustíny nemala formu zbožnosti, nebola to len pobožnosť k Márii, ale predovšetkým zbožnosť podľa Máriinho vzoru. Sestra Faustína sa k nej nielen modlila, slávila jej sviatky, ale ju aj horlivo nasledovala. Učila sa od nej prenikať do tajomstva Božieho milosrdenstva a kontemplovať ho v každodennom živote, dôverovať Bohu a svedčiť milosrdenstvo blížnym, zúčastňovať sa na Ježišovom živote a poslaní a odhaľovať svetu tajomstvo milosrdnej Božej lásky k človeku. Sestra Faustína bola vernou žiačkou a milovanou dcérou Matky Božieho milosrdenstva. Vo svojom živote odrážala jej život: tichý a ukrytý a zároveň prinášajúci také hojné ovocie v Ježišovom spásonosnom poslaní.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
