Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mk 3, 13-17).
Keď som prijala vôľou i srdcom túto obetu, Božia prítomnosť ma celkom prenikla. Moja duša bola ponorená do Boha a zalialo ju také veľké šťastie, že ani čiastočne to neviem opísať. Cítila som, že ma obklopuje jeho veleba. Zvláštne som splynula s Bohom. Videla som, že Boh má vo mne veľké zaľúbenie a môj duch spočinul v ňom. Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom, cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milujem celou silou svojej duše. Pri tejto adorácii sa uskutočnilo veľké tajomstvo. Tajomstvo medzi mnou a Pánom. Keď sa na mňa pozrel, mala som pocit, že zomriem od lásky. Aj keď som s Pánom hovorila veľa, bolo to bez slov. Pán mi povedal: – Si rozkošou môjho srdca, od dnešného dňa každý najmenší skutok má v mojich očiach veľké zaľúbenie, čokoľvek budeš robiť. V tej chvíli som sa cítila premenená. Telo je také isté, ale duša iná, prebýva v nej Boh s celým svojím zaľúbením (Den. 137).
➡ Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom, cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milujem celou silou svojej duše. Poďakujem sa Bohu za dar môjho krstu.
