Srdcom Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch je kláštorná kaplnka s milostivým obrazom Milosrdného Ježiša a hrobom sv. Faustíny. Tento malý chrám postavený v kláštornom komplexe Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva a posvätený v roku 1891 (patrónom je sv. Jozef), kedysi slúžil len sestrám a ich chovaniciam. Bol svedkom modlitby a mimoriadnych milostí (vrátane zjavení Pána Ježiša a Najsvätejšej Matky), aké tu dostala Apoštolka Božieho milosrdenstva. S jej smrťou bolo na tomto mieste uložené posolstvo o Božom milosrdenstve, ktoré odovzdala Cirkvi a svetu z Kristovej vôle. Preto sa sanktuárium v Lagievnikoch stalo hlavným mestom úcty k Božiemu milosrdenstvu, z ktorého sa toto posolstvo šíri do celého sveta a do ktorého putujú ľudia zo všetkých kontinentov, vyprosujú si veľa milostí, o čom svedčia početné votívne obety umiestnené okolo kaplnky.
Na bočnom oltári na ľavej strane kaplnky je zázračný obraz Milosrdného Ježiša maliara Adolfa Hyly posvätený o. Józefom Andraszom SJ (krakovským duchovným vodcom sestry Faustíny) 16. apríla 1944, na prvú nedeľu po Veľkej noci. Kópie a reprodukcie tohto obrazu sa rozšírili do celého sveta a na ňom sa naplnili Ježišove slová sestre Faustíne pri jeho prvom zjavení: Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Denníček 47).
Pod menzou oltára spočíva biela mramorová rakva s pozostatkami sv. Faustíny. Ich časť bola umiestnená do mramorového kľačadla pred oltárom, aby pútnici mohli veľmi prístupným spôsobom uctievať jej relikvie a prosiť o jej mocný príhovor a o Božie milosrdenstvo.
Na hlavnom oltári je socha Matky Božieho milosrdenstva – patrónky kongregácie a v bočných výklenkoch tohto oltára sú sochy sv. Stanislava Kostku – patróna mládeže a sv. Márie Magdalény – patrónky kajúcnic. Na bočnom oltári na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom. Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefov“. Na bočných stenách sú obrazy sv. Jána Pavla II., sv. Ignáca – patróna kongregácie a bl. Michala Sopočku – duchovného vodcu sv. sestry Faustíny.
V roku 1968 kardinál Karol Wojtyła zapísal kaplnku sv. Jozefa na zoznam sanktuárií krakovskej arcidiecézy v súvislosti s hrobom Božej služobnice sestry Faustíny, ktorý v hojnom množstve navštevovali pútnici. Dňa 1. novembra 1992 krakovský metropolita kardinál Franciszek Macharski vydal oficiálny dekrét, ktorým bola táto kaplnka povýšená na hodnosť sanktuária Božieho milosrdenstva.
- Lagievniky – dejiny
Sanktuárium Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch sa nachádza v južnej časti Krakova. Názov: Lagievniky je odvodený od lagiewnikov – tak sa nazývali obyvatelia osád, ktorí sa zaoberali výrobou fliaš, čiže nádob z dreva alebo kože a možno aj pálených z hliny. Používali sa na skladovanie a prepravu nápojov. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú zo 14. storočia, aj keď stopy po osídlení siahajú do rímskych čias a dokonca až do neolitu, čo potvrdzujú archeologické vykopávky. Lagievniky boli pôvodne poddanskou osadou mesta Krakov a kniežacieho dvora, potom (v 13. a 14. storočí) sa z nej stala poľnohospodárska a chovateľská dedina, ktorú od 15. storočia vlastnil krakovský kastelán a po rozdelení Poľska prešla do rôznych rúk.
V 17. storočí začala v Lagievnikoch fungovať prvá továreň – bola to továreň na papier, ale rozvoj továrenského priemyslu, ktorý úplne zmenil charakter osady, pripadá na 19. storočie a prvú polovicu 20. storočia. V tom čase bola v dedine Lagievniky založená sadrová a hlinená baňa, mlyn na mletie týchto surovín, tehelne, továrne na škridle a kachle a časom tiež železiarne, závod na armatúry a strojárenská továreň. Popri intenzívne sa rozvíjajúcom stavebnom priemysle vznikli ďalšie továrne, napríklad továreň na sviečky a mydlá alebo nábytkárska továreň ako aj malé remeselnícke podniky. V susednej dedine Borek Fałęcki bola v roku 1901 založená továreň na výrobu amoniaku sódy, slávny Solvay, ktorá rýchlo rozšírila rozsah výroby a zamestnanosti a stala sa jedným z najväčších priemyselných podnikov v Krakove. Počas druhej svetovej vojny Karol Wojtyła pracoval v tejto továrni susediacej s kláštorom v Lagievnikoch.
Spolu s rozvojom priemyslu v Lagievnikoch sa zvýšil aj počet obyvateľov a zmenil sa charakter stavieb. Z bývalej dediny sa stalo predmestské priemyselné centrum s najväčšími továrňami v regióne, ktoré zamestnávali stovky pracovníkov.
V rokoch druhej svetovej vojny (1941) boli Lagievniky na príkaz generálneho guvernéra spojené s Krakovom ako katastrálna štvrť. Už pred vojnou, počas veľkej hospodárskej krízy, boli malé tehelne zatvorené. Po vojne boli veľké pracoviská znárodnené, potom boli niektoré transformované a niektoré zatvorené, vrátane Solvaya v Krakove. V Lagievnikoch boli postavené nové sídliská, komunikačné trasy a dve farnosti. V súčasnosti patria Lagievniky spolu s bývalou dedinou Borek Fałęcki do 9. krakovského obvodu.
2. Kláštorný komplex v Lagievnikoch
Na konci 19. storočia na kopci v dedine Lagievniky z prostriedkov kniežaťa Aleksandra Lubomirského, finančníka a filantropa, ktorý dal do rúk kardinála Albina Dunajewského značnú sumu peňazí, boli zakúpené desiatky hektárov pôdy od Bernarda a Samuela Wohlfeldovcov a miestnych farmárov na stavbu kláštora a zariadení na vzdelávanie dievčat a žien, ktoré potrebujú hlbokú morálnu obnovu. Celý majetok bol obohnaný múrom a na počesť sv. Jozefa, ktorému sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva pripisovali jeho založenie, sa volal „Jozefov“. Stavbu riadil architekt Karol Zaremba a staviteľ Ignacy Miarczyński. 20. augusta 1891 kardinál A. Dunajewski posvätil kaplnku sv. Jozefa a jedno krídlo kláštorných budov určené pre apoštolskú prácu.
Kvôli povahe milosrdného diela bola budova kláštora pre ľudí zvonku zatvorená. V kláštornom komplexe sa sestry zaoberali výchovou padlých dievčat – ako sa vtedy hovorilo. Ich práca s dievčatami a ženami bola založená na úcte k ľudskej dôstojnosti, podpore kresťanských hodnôt a príprave na profesionálnu prácu a nezávislý a dôstojný život v spoločnosti. Práca zohrávala dôležitú úlohu v procese výchovy a bola aj zdrojom príjmu pre sestry a chovanky. V „Dome milosrdenstva“ (tak nazývala Kongregácia apoštolské inštitúcie) sa pod dohľadom sestier na veľmi vysokej úrovni viedli vyšívacie a tkáčske dielne, kníhviazačstvo, práčovne a vyučovali sa aj práce v záhradníctve a na farme. Každý deň bol plný práce a modlitieb.
Počas prvej svetovej vojny sa časť kláštorného majetku využívala pre potreby vojenskej nemocnice, kde sa starali o vojakov rôznych národností trpiacich na týfus, choleru, dyzentériu, kiahne a šarlach. Iba v rokoch 1914-1915 nemocnicou prešlo asi 2 400 vojakov. Mŕtvi boli pochovaní na cintoríne za múrom kláštora.
Počas nacistickej okupácie bol „Jozefov“ považovaný za majetok Nemcov, preto im kongregácia musela dodať určité množstvo zeleniny. Sestry naďalej riadili „Dom milosrdenstva“, do ktorého Nemci za trest posielali ženy prichytené pri pašovaní, pomáhali vysídleným osobám, zúčastňovali sa na tajnom vyučovaní a charitatívnych akciách, viedli kuchyňu pre chudobných.
V roku 1962 komunistické úrady odobrali kongregácii vzdelávaciu inštitúciu a väčšinu majetku. O niekoľko rokov neskôr (1969) v kláštore sestry zorganizovali otvorené centrum starostlivosti o sociálne neprispôsobivú mládež pod názvom „Zdroj“, ktoré fungovalo do roku 1991. V roku 1989 štátne orgány vrátili dievčenské zariadenie kongregácii. Dnes má názov Reedukačné zariadenie pre mládež, má uzavretý charakter a je strediskom pre sociálne neprispôsobivé dievčatá. Sestry tam vedú internátnu školu a strednú školu, ako aj tri ďalšie školy: 3-ročnú strednú školu ekonomickú a administratívnu, 2-ročnú strednú odbornú školu: pre stravovanie a kaderníctvo.
3. Kaplnka s milostivým obrazom Milosrdného Ježiša a hrobom sv. Faustíny
Kláštornú kaplnku sv. Jozefa, spájajúcu dve krídla kláštorných budov, posvätil kardinál Albin Dunajewski 20. augusta 1891. Na hlavnom oltári, ktorý vyrobil Ferdynand Majerski z Przemyśla, je vľavo socha Matky Božieho milosrdenstva – patrónky kongregácie, vľavo – sv. Stanislava Kostku (patróna rehoľnej mládeže), vpravo – sv. Márie Magdalény (patrónky kajúcnic). Na bočných oltároch v presbytériu: na ľavej strane je obraz milostivého obrazu Milosrdného Ježiša, ktorý zakryl obraz Ježišovho Srdca, ktorý bol pôvodne umiestnený na tomto oltári, na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťaťom (maliara Fr. Krudowského).
Počas druhej svetovej vojny bola budova kláštora v Lagievnikoch (dovtedy uzavretá pre ľudí zvonku) otvorená pre utečencov a ľudí, ktorí chceli navštíviť hrob sestry Faustíny, pretože sláva jej svätosti rástla s dynamicky sa rozvíjajúcou úctou k Božiemu milosrdenstvu. V roku 1943 (7. marca) krakovský spovedník sestry Faustíny, otec Józef Andrasz SJ, posvätil prvý obraz Milosrdného Ježiša maliara Adolfa Hylu a inicioval slávnostné pobožnosti k úcte Božieho milosrdenstva, na ktoré vo veľkom prišli obyvatelia Krakova a okolia. Druhý obraz Milosrdného Ježiša (maliara A. Hylu), ktorého veľkosť a tvar zodpovedal nike bočného oltára, posvätil o. Józef Andrasz na prvú nedeľu po Veľkej noci (sviatok milosrdenstva) 16. apríla 1944 a rýchlo sa preslávil milosťami. Jeho kópie a reprodukcie sa rozšírili po celom svete a tak sa splnili Ježišove slová, ktoré povedal sestre Faustíne, že chce, aby sa obraz jeho milosrdenstva uctieval najskôr v kaplnke kongregácie a potom na celom svete.
Historické nástenné maľby na stenách navrhol v medzivojnovom období (1934) Zdzisław Gedliczka. Obnovené boli pri generálnej obnove a konzervácii kaplnky v rokoch 1981-1990. V tom čase boli do bočných okien kaplnky a na chóre inštalované vitráže od Wiktora Ostrzołka. Skoršieho dáta je len vitrážové okno sv. Cecílie, ktoré je v okrúhlom okne v chóre. Okolo kaplnky sú na stenách vitríny, v ktorých sú umelecky usporiadané votívne dary svedčiace o milostiach, ktoré si tu pútnici vyprosili.
V roku 1968 bola kaplnka zapísaná do zoznamu sanktuárií krakovskej diecézy a 1. novembra 1992 vydal krakovský arcibiskup kardinál Franciszek Macharski oficiálny dekrét, ktorým sa ustanovil sanktuárium Božieho milosrdenstva. Pred kaplnkou je umiestnený reliéf s bustou Svätého Otca Jána Pavla II. (projekt prof. Czesława Dźwigaja) pripomínajúci jeho prvú pápežskú púť do Sanktuária v Lagievnikoch (7. júna 1997) a na druhej strane pamätná tabuľa pripomínajúca púť Svätého Otca Benedikta XVI. 27. mája 2006 (projekt Andrzeja Zaradkiewicza). V budove kláštora (zo strany vchodu do kaplnky) pamätná tabuľa podľa projektu Czeslawa Dzwigaja ukazuje na celu (bývalá kláštorná ošetrovňa), v ktorej sv. sestra Faustína zomrela.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
V texte sú použité úryvky z článku: s. M. Elżbieta Siepak KMBM, Ján Pavol II., lagievnický pútnik a služobník posolstva milosrdenstva, in: Príroda, geografia, turistika v učení Jána Pavla II., red. Maciej Ostrowski a Izabela Sołjan. Krakov 2007, s. 113-126.
Sanktuáriá/Lagievniky – hlavné mesto úcty k Božiemu milosrdenstvu
