V predvečer najťažších skúšok, ktoré sa Boh rozhodol poslať na náš národ, odkiaľ nás takmer pred desiatimi storočiami povolal do svojej služby, zapáčilo sa mu dať nám osobitný dôkaz svojho milosrdenstva vo forme výzvy, aby sme sa k nemu obracali s neustále rastúcou dôverou. Na tento účel použil skromné poľské dievča Helenu Kowalskú – v reholi s. Máriu Faustínu z Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva -, ktorá po tom, čo strávila len 33 rokov na tejto zemi, odišla 5. októbra 1938 do lepšieho života. Patrila medzi tie duše, ktoré Boh obdaril zvláštnymi milosťami. Kľúčovým bodom všetkých vnútorných posolstiev, ktoré dostala od Pána, bolo tajomstvo Božieho milosrdenstva a naša povinnosť, aby sme s plnou nádejou naň odpovedali. Krásny obraz Pána Ježiša, ktorý nám vychádza v ústrety a otvára nám hruď, z ktorej vytrysknú lúče jeho milostí, nás privádza k tomu, aby sme si uvedomili tajomstvo Božieho milosrdenstva, ktorého je Ježiš večným a stálym stelesnením. Rôzne modlitby a zvolania usporiadané podľa Božieho vnuknutia skrze s. M. Faustínu majú podnietiť duše k tejto dôvere bez hraníc, ktorej šíreniu svätá rehoľníčka zasvätila svoj život.
Dielo, do ktorého ju Boh povolal, tiché a skryté za jej života, sa začína čoraz viac rozrastať a pobáda duše, povzbudzuje ich vo chvíľach najťažších skúšok, ktoré nikomu v ostatných rokoch nechýbali. Niet divu, že v ňom nenájdeme nič, čo nevyplýva z najčistejších zdrojov kresťanského zjavenia, čo by nezodpovedalo najpravovernejším tradíciám viery a kresťanskej morálky. Môžeme preto prijať výzvy sestry Faustíny do svojho srdca a dať im úplnú rezonanciu, pretože všetko v nich znie čistou evanjeliovou náukou.
o. Jacek Woroniecki OP: „Tajomstvo Božieho milosrdenstva“, Krakov 1943
* * *
Myslím si, že medzi týmto hrobom (služobnice Božej sestry Faustíny) a Rímom je podivný most, existuje tu podivné puto. Môžem to povedať? Počuli sme slová Svätého Otca, ktoré prekvapili: „Od prvého okamihu, keď som bol zvolený za pápeža, som vedel, že musím napísať encykliku o Božom milosrdenstve. Prvá „Redemptor hominis“ – „Vykupiteľ sveta“ bola akoby úvodom, akoby prechodom.“ Existuje most? Neexistuje žiadne spojenie medzi týmto krakovským biskupom a dnešným biskupom Ríma, zástupcom Ježiša Krista, a tou pokornou rehoľníčkou, jej životom, svätosťou a všetkým, čo jej milosrdný Ježiš zjavil?
biskup Kazimierz Majdański
Krakov-Lagievniky 5. októbra 1985
* * *
Fenomén sestry Faustíny ju stavia do zástupu svätých univerzálneho významu. Nie je prekvapujúce, že v krajinách mimo Poľska získava sestra Faustína nesmierne veľkú popularitu (…). Posolstvo milosrdenstva, ktoré prechádza svetom od sestry Faustíny, sa zdá byť najhlbšou požiadavkou našej doby.
poľský prímas, kardinál Józef Glemp, Varšava 1993
* * *
Svätá Faustína ukázala plnosť Božieho milosrdenstva
Veľké iniciatívy milosrdenstva a následné charitatívne diela nevyčerpali všetok obsah, ktorý zjavuje Boh bohatý na milosrdenstvo. Nakoľko sa charitatívna práca v podstate týka pomoci v telesných slabostiach, natoľko milosrdenstvo zjavené svätou Faustínou sa týka predovšetkým utrpenia a choroby duše. Svätá Faustína varuje duše postihnuté ochrnutím, ospalosťou, zmrzačením, v agónii, plné zúfalstva alebo upadnutia do prekliatia, pretože nezažili teplo Božieho Srdca. Duše potrebujú podporu druhých, aby mohli dôverovať Kristovi a aby mohli úprimne povedať: „Ježišu, dôverujem ti.“ Milosrdenstvo, ktoré ľudia praktizujú, má povzbudiť ohrozené duše, aby úplne dôverovali Kristovi. Zjavenie tejto pravdy sestra Faustína zaplatila veľkým utrpením. Utrpenia pochádzali od najbližších. Dnes nás to neprekvapuje. Áno, uznávame, že tieto utrpenia, rovnako ako pri narodení novej bytosti, boli potrebné na to, aby sa zrodil liek na súčasnú chorobu, ktorá postihuje ľudí po skúsenostiach s prvou a druhou svetovou vojnou, po satanských prejavoch nenávisti, ktoré sú ukázané na príklade táborov smrti a iného pohŕdania človekom. Sestra Faustína trpela, pretože sa nemohla s Kristovým nariadením prebiť do najbližšieho sveta, k spolusestrám a do hierarchie. Utrpenie zintenzívnilo pocit slabosti a bezradnosti. To spôsobilo jej pravidelné prechladnutie, stratu nadšenia a rastúce pochybnosti. Pretože Boh chcel, aby sestra Faustína povedala svetu o milosrdenstve, preto Božia prozreteľnosť našla spôsoby, ako verejne predstaviť pravdu o Božom milosrdenstve.
poľský prímas, kardinál Józef Glemp, Białystok 28. septembra 2008
prejav počas blahorečenia Michala Sopočku
* * *
Študentka v škole milosrdenstva [sestra Faustína] mala od Boha duchovné sily giganta. Stala sa tak šíriteľkou, apoštolkou Božieho milosrdenstva, a jej jediným spôsobom života bolo žiť pre ostatných: „Moje meno je obeta.“ Tento vzťah úcty k Božiemu milosrdenstvu s pevnou etickou požiadavkou na lásku k blížnemu sestra Faustína realizovala vo svojom živote, a to tak výrečne, že naše obrátenie k nej nás vedie a privedie k milosrdnému Ježišovi.
kard. Franciszek Macharski, krakovský metropolita
Ďakovná pobožnosť v Bazilike sv. Jána v Lateráne 19. apríla 1993
* * *
Na našej ceste k Jubileu 2000-ročia od chvíle, keď sa „Slovo stalo telom“, teraz prichádza myšlienka, či treba niečo urobiť, aby sa z neho stalo silné znamenie pre nás a pre ďalšie generácie, aby sme nepremeškali čas obrátenia milosťou (…). Mnoho rokov som presvedčený, že týmto znamením má byť naša odpoveď na Božie milosrdenstvo! Božia prozreteľná láska urobila, že v Krakove v Lagievnikoch pred 60 rokmi zomrela bl. sestra Faustína, apoštolka Božieho milosrdenstva. V súčasnej dobe je obraz Krista s nápisom: „Ježišu, dôverujem ti“ známy po celom svete – neraz o tom hovorí Svätý Otec. A zo všetkých kontinentov ľudia putujú do Lagievnikov ako najväčšieho sanktuária a často hovoria: tu je hlavné mesto Božieho milosrdenstva. Nemusíte teda tento dar prijať? Vari netreba z našej starosti o osud úcty k Božiemu milosrdenstvu svedčiť o Bohu a ľuďoch, že sme naozaj „vzali na seba“ Krista – narodeného a ukrižovaného Vykupiteľa človeka?
kard. Franciszek Macharski
Pastiersky list na Advent 1998
* * *
Celé posolstvo sestry Faustíny, pokornej rehoľníčky z Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, nás povzbudzuje k úcte k Božiemu milosrdenstvu tým, že ho budeme vzývať s úplnou dôverou a budeme praktizovať milosrdenstvo voči ľuďom.
Sestra Faustína predstavuje spôsoby, ako vzývať Božie milosrdenstvo po celom svete. Je to: úcta k obrazu Milosrdného Pána Ježiša, ikona, ku ktorej patrí modlitbové vzývanie: Ježišu, dôverujem ti, slávenie Božieho milosrdenstva na 2. veľkonočnú nedeľu, Korunka Božieho milosrdenstva a modlitba v Hodine milosrdenstva, ktorá je časom Ježišovej smrti.
Po celom svete sú známe aj dve podmienky autentickej úcty k Božiemu milosrdenstvu. Sú to: neustála dôvera k Božiemu milosrdenstvu a praktizovanie milosrdenstva voči blížnym skutkom, slovom a modlitbou. Sestra Faustína nám naozaj zanecháva Kristovu výzvu: Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5, 7).
Božie dary – tiež dar kanonizácie sestry Faustíny – nás majú obrátiť k milosrdenstvu. Iba taký človek, ktorý sa sám stal milosrdným v myšlienkach, reči, skutkoch, vo svojom spôsobe života ho môže zvestovať, sprostredkovať, byť jeho apoštolom. Potom ohlasuje, čím sám žije! Preto ohlasuje, že verí Ježišovi a že sám stavia svoj život na praktizovaní milosrdenstva voči ľuďom. A to sa týka každého, bez ohľadu na jeho miesto v Cirkvi: laického katolíka, kňaza, rehoľníkov i rehoľníčok.
kard. Franciszek Macharski
„Posolstvo milosrdenstva“ 35 (2000), s. 6.
* * *
Upieram svoj zrak na krakovské Lagievniky. Odtiaľ sa do celého sveta šírilo posolstvo Božieho milosrdenstva prostredníctvom sv. sestry Faustíny, ktorej 100. výročie krstu si dnes pripomíname. Ohlasovanie tohto posolstva je veľkou výsadou Krakova, jeho pastiera, a tiež úlohou, ktorú s pokorou prijíma.
arcibiskup Stanisław Dziwisz, 27. augusta 2005
* * *
Kľúčom k pochopeniu osobnosti a poslania blahoslaveného Michala Sopočku je skutočnosť, že celý život jednoducho „chválil Pánovo milosrdenstvo“. Stal sa služobníkom tohto milosrdenstva. Uskutočnilo sa to vo chvíli, keď sa sestra Faustína Kowalská z Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva ocitla v okruhu jeho kňazskej služby. Ako sa neskôr ukázalo, bol to zlom v jeho živote. Bola potrebná múdrosť, duchovná citlivosť a svätosť života otca Michala, aby v jednoduchých zjaveniach sestry rozpoznal Božie posolstvo adresované celému svetu.
kard. Stanisław Dziwisz 28. septembra 2008
homília počas blahorečenia Michala Sopočku
* * *
Zdalo sa nám, že celé kresťanstvo je už za nami, že nás nič neprekvapí, a vo svetle Denníčka [Faustíny] potrebujeme nanovo čítať evanjelium, nanovo skúmať a uvažovať, čím je a čím môže byť kresťanstvo. A to je ešte pred nami.
o. prof. Józef Tischner
Grzegorz Nurek, „Widze to jasno“, in: „Dziennik Polski“ 18. – 19. apríla 2009, s. D1, D3.
