Hodina smrti Pána Ježiša o tretej popoludní je privilegovaným časom v pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu. V tej hodine stojíme v duchu pri kríži Krista, aby sme pre zásluhy jeho umučenia prosili o milosrdenstvo pre seba a pre svet. O tretej pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj najmä o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet (Den. 1320). Treba tu dodať, že sa nejedná o hodinu čiže 60 minút, ale o moment zomierania Ježiša na kríži, teda o tretej popoludní.
Pán Ježiš nepodal hotovú formulu modlitby o 15.00 hod., ale povedal, že sa môžeme pomodliť krížovú cestu, navštíviť Najsvätejšiu sviatosť, a keď nemáme čas, máme sa s ním umierajúcim na krátku chvíľu spojiť na tom mieste, kde sa nachádzame. Predmetom tej modlitby je tajomstvo umučenia Pána. Modlitba v hodine milosrdenstva má spĺňať tieto podmienky: treba sa ju modliť o tretej hodine popoludní, má byť smerovaná k Ježišovi a v prosbách sa máme odvolávať na zásluhy jeho bolestného umučenia.
V praxi a v publikáciach sa často opakuje názor, že o tretej popoludní sa treba pomodliť korunku Božieho milosrdenstva a že korunka má o tomto čase zvláštnu moc. Také myslenie je neznalosťou pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré nám odovzdala sestra Faustína. Modlitba v hodine milosrdenstva je osobitnou formou úcty Božieho milosrdenstva, s ktorou Ježiš spojil konkrétny prísľub a spôsob, ako ju praktizovať. Nikde nepovedal, že v tej hodine sa máme modliť korunku Božieho milosrdenstva. Samozrejme, že o tretej sa môžeme modliť korunku, tak ako o každej innej hodine dňa a noci, ale vtedy to nie je modlitba v hodine milosrdenstva (len sa modlíme korunku). Korunka nemôže byť modlitbou v hodine milosrdenstva, lebo je to modlitba k Bohu Otcovi (Večný Otče, obetujem ti …) a modlitba v hodine milosrdenstva má byť k Ježišovi.
Systematická prax modlitby v hodine milosrdenstva vedie k osobitnému a bezprostrednému kontaktu s Ježišom: káže rozjímať o milosrdenstve objavenom v jeho umučení, osloviť ho priamo, ako niekoho blízkeho a pre zásluhy jeho umučenia prosiť o potrebné milosti pre seba a pre svet. Od nás záleží či o tretej popoludní sa chceme modliť v hodine milosrdenstva a tiež sa pomodliť korunku Božieho milosrdenstva. Pri odovzdávaní posolstva o Božom milosrdenstve je potrebné to jasne vysvetliť a nemiešať korunku s hodinou milosrdenstva.
Vývoj, vysvetlenie a prísľuby
Hodina milosrdenstva – takto o hodine svojej smrti hovoril sám Pán Ježiš, keď v októbri 1937 v Krakove povedal sestre Faustíne o svojej túžbe, aby bola uctievaná chvíľa jeho umierania na kríži. O tretej hodine pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov, a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet (Den. 1320). Treba vysvetliť, že tu nejde o 60 minút, ale o chvíľu, v ktorej Ježiš zomiera na kríži, a ktorá podľa kresťanskej tradície nastala o tretej hodine popoludní.
O niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 1938, Pán Ježiš zopakoval svoju prosbu, aby bola uctievaná hodina jeho smrti na kríži. Určil cieľ, spôsoby a zopakoval prisľúbenia s ňou spojené. Pripomínam ti, dcéra moja, že vždy keď budeš počuť, ako hodiny odbíjajú tretiu, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho; vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tej chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu (…). Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou (Den. 1572). V tej hodine Ježiš povedal: Je dokonané (Jn 19, 30) dielo vykúpenia človeka. Ježiš zadosťučinil Bohu za naše hriechy svojím umučením, poslušnosťou až na smrť a takto nás zmieril s Otcom. Otvoril nám brány neba, ktoré Adam zatvoril. Na kríži milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou, nenegovalo ju, ale tým, že ju naplnilo, prekročilo jej mieru.
Vo chvíli Ježišovho zomierania na kríži máme teda rozjímať nad tajomstvom Božieho milosrdenstva, ktoré sa najplnšie zjavilo práve v umučení a smrti vteleného Božieho Syna. Aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania (Den. 1320). Rozjímanie o umučení Pána má viesť k zvelebeniu a oslave Ježišovho milosrdenstva a taktiež – podľa jeho želania – k pokornej prosbe o Božie milosrdenstvo pre celý svet, a zvlášť pre hriešnikov, ktorí sú v najväčšej núdzi.
Okrem toho Pán Ježiš dal sestre Faustíne konkrétne pokyny, ako sa modliť v Hodine milosrdenstva. Hovoril: Snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak aspoň na chvíľu vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš prísť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu (Den. 1572). Aby sme mohli praktizovať modlitbu v Hodine milosrdenstva nie je nutné ísť do kostola alebo mať veľa času. Ak nemáme čas, vystačí krátka chvíľa, aby sme sa v duchu preniesli na Golgotu, ku krížu a spojili sa so zomierajúcim Ježišom. Pán Ježiš – okrem krížovej cesty, ktorá je známa v kresťanskej zbožnosti – nespomenul žiadnu inú modlitbu, ale z rozboru jeho výpovedí (prisľúbení) vyplýva, že modlitba v Hodine milosrdenstva musí spĺňať konkrétne podmienky.
Po prvé: máme si ju konať o tretej hodine popoludní (nie v noci), lebo v nej ide o uctenie si chvíle Ježišovho zomierania na kríži. Po druhé: v modlitbe sa máme obrátiť priamo na Pána Ježiša, a teda nie na Boha Otca, Pannu Máriu alebo sv. sestru Faustínu, lebo Pána Ježiš povedal: Nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí… (Den. 1320). Môžeme však prosiť o milosrdenstvo spolu s Pannou Máriou, ktorá stojí pri kríži a spolu so sv. sestrou Faustínou. V prosbách sa máme odvolávať na cenu a zásluhy bolestného umučenia Pána Ježiša, preto v tejto modlitbe používame slovný zvrat: „Pane, pre zásluhy tvojho bolestného umučenia, ťa prosíme…” Avšak nehovoríme: „Na príhovor Panny Márie alebo na príhovor sv. sestry Faustíny“ – lebo vtedy by sme sa odvolávali na cenu a zásluhy Panny Márie alebo svätých, a máme sa odvolávať – ako si to praje Pán Ježiš – na zásluhy jeho umučenia.
Predmet našej modlitby (teda to, o čo prosíme) v Hodine milosrdenstva má byť zhodný s Božou vôľou, lebo to je dôležité pri každej modlitbe. Samotná modlitba by mala byť plná dôvery a spojená s preukazovaním milosrdenstva blížnym, lebo to je podmienka autentickej úcty k Božiemu milosrdenstvu.
K takto praktizovanej modlitby v Hodine milosrdenstva Pán Ježiš pripojil prisľúbenia všetkých milostí a dočasných dobrodení. V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie (Den. 1320). A na inom mieste dodal: V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých (Den. 1572).
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
