Spomedzi všetkých foriem úcty k Božiemu milosrdenstvu, ktoré odovzdala sestra Faustína, Hodina milosrdenstva bola odhalená a šírená najneskôr, lebo prvé publikácie súvisiace s touto pobožnosťou šírili najčastejšie korunku, novénu a litánie. Až teologická analýza spisov sv. Faustíny, najmä jej „Denníčka“, ktorú vykonal o. prof. I. Różycki pre potreby procesu blahorečenia, vybrala z mnohých modlitieb tie, ktoré zjavil Pán Ježiš a ktoré dostali osobitné prisľúbenia pre všetkých, ktorí ich praktizujú. K novým a privilegovaným formám úcty – okrem uctievania obrazu Milosrdného Ježiša, slávenia sviatku milosrdenstva, modlitby korunky Božieho milosrdenstva a šírenia úcty k milosrdenstvu – patrí aj hodina milosrdenstva. Od uverejnenia diel o. Różyckého o úcte k Božiemu milosrdenstvu sa táto forma úcty dosť rýchlo rozvíjala, lebo jej praktizovanie si nevyžaduje osobitné okolnosti (napr. prítomnosť v kostole), ale iba spojiť sa (o 15.00 hod.) s Ježišom, ktorý zomiera na kríži, premýšľať o jeho umučení a v prosbách sa odvolávať na jeho hodnotu a zásluhy.
Modlitba o tretej popoludní bola praktizovaná v Kongregácii sestier Matky Božieho Milosrdenstva od samého začiatku. O tretej hodine – znel záznam v bývalej poľskej modlitbovej knihe kongregácie – sa musí zazvoniť na zvonček, ktorý oznamuje hodinu smrti Krista Pána. Všetky (sestry) si okamžite pokľaknú, pobozkajú zem a povedia: „Nech je Boh najvyšší milovaný…“ atď. 3x „Zdravas Mária“ na pamiatku troch hodín, počas ktorých Najsvätejšia Panna stála pod krížom. Potom „Vzdych …“ k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovi s prosbou o schopnosť úplne sa obetovať, o ducha poslušnosti a Božej lásky. V tejto podobe sa modlitba o tretej popoludní v medzivojnovom období 20. storočia, čiže ešte za života sestry Faustíny, mohla v kongregácii akokoľvek modliť.
V tomto historickom kontexte dal Pán Ježiš sestre Faustíne nový vzor pre túto modlitbu v čase jeho smrti na kríži a nazval ju „hodinou veľkej milosti pre celý svet“ (Denníček 1320). Je to privilegovaný čas v úcte k Božiemu milosrdenstvu, lebo Ježiš s modlitbou v tejto hodine, ak spĺňa určité podmienky, prisľúbil všetky milosti a časné dobrodenia, ktoré sú v súlade s Božou vôľou (Denníček 1320, 1572).
Novú prax modlitby v hodine milosrdenstve prijala nielen sestra Faustína, ale aj jej kongregácia, ktorá ju zahrnula do povinných modlitieb. V kaplnkách kongregácie sa modlitba v hodine milosrdenstve začína úkonom: Ó, krv a voda. Nasleduje modlitbová úvaha o niektorých aspektoch Pánovho umučenia, vyjadrená vo forme priameho oslovenia Pána Ježiša, kombinovaná s príhovornou modlitbou za všeobecné úmysly Cirkvi a sveta, ako aj za špecifické úmysly veriacich, ktorí žiadajú sestry o modlitbovú podporu. Po modlitbe v hodine milosrdenstva sa modlí korunka Božieho milosrdenstva a na záver vďakyvzdanie za všetky milosti. Každý piatok v mesiaci modlitbu v hodine milosrdenstva a korunku zo sanktuária v Krakove-Lagievnikoch vysiela TV Puls (od decembra 2004) a v prvé piatky mesiaca (od septembra 2009) aj TV Lux zo Slovenska. Hodina milosrdenstva sa praktizuje aj v niektorých katolíckych rozhlasových staniciach (vrátane Vroclava, Kalisza, Jasnej Góry). Texty modlitieb v knižnej forme vydáva vydavateľstvo „Misericordia“ a systematicky sú uverejňované v štvrťročnej publikácii „Posolstvo milosrdenstva“.
V mnohých krajinách je táto forma úcty k Božiemu milosrdenstvu popularizovaná rôznymi spôsobmi. V niektorých kostoloch sa každý deň praktizuje modlitba v hodine milosrdenstva, v iných o tretej popoludní zvonia zvony a volajú ľudí, aby sa modlili, nech sú kdekoľvek. Na Filipínach sa v tomto okamihu na televíznej obrazovke objaví obraz Milosrdného Ježiša a hodinky oznamujú tri hodiny špeciálnym signálom. Na tento účel sa čoraz viac používajú internet a mobilné telefóny, ktoré signalizujú tretiu hodinu popoludní, čo nám pripomína moment Ježišovej smrti a čas milosrdenstva, ktorý nám milosrdný Pán dal každý deň a na každom mieste.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
