† Dnes sa moja duša správa ako dieťa. Zjednocujem sa s Bohom ako dieťa s Otcom. Cítim v celej plnosti, že som Božím dieťaťom. Keď som prijala Eucharistiu, mala som hlbšie poznanie nebeského Otca a jeho otcovstva vo vzťahu k dušiam. Dnes žijem zvelebovaním Najsvätejšej Trojice. Ďakujem Bohu, že nás skrze milosť ráčil prijať za svoje deti (Den. 1818-1819).

† Dnes cítim vo svojej duši priepasť úbohosti. Túžim sa priblížiť k svätému prijímaniu ako k prameňu milosrdenstva a ponoriť sa celá do tohto oceánu lásky. Keď som prijala Ježiša, utonula som v ňom ako v priepasti nepreniknuteľného milosrdenstva, a čím väčšmi som cítila svoju úbohosť, tým viac silnela moja dôvera k nemu. V tomto ponížení som zotrvala celý deň (Den. 1817).

† Dnes sa túžim celá premeniť na Ježišovu lásku a obetovať sa spolu s ním nebeskému Otcovi. Počas svätej omše som videla maličkého Ježiška v kalichu. Povedal mi: – Tak prebývam v tvojom srdci, ako ma vidíš v tomto kalichu. Po svätom prijímaní som pocítila vo svojom srdci tlkot Ježišovho Srdca. Aj keď už dávno viem, že sväté prijímanie zostáva vo mne do nasledujúceho prijímania, dnes celý deň adorujem Ježiša vo svojom srdci a prosím ho, aby svojou milosťou uchránil malé deti pred zlom, ktoré im hrozí. Živá Božia prítomnosť, trvajúca celý deň, ktorú dokonca fyzicky pociťujem, mi vôbec neprekáža pri plnení povinností (Den. 1820-1821).