Text „Denníčka“
„Denníček“ patrí medzi perly mystickej literatúry. Svätá sestra Faustína Kowalská ho písala vo Vilniuse a Krakove v rokoch 1934-1938 na výslovný rozkaz Pána Ježiša a na príkaz svojich spovedníkov: o. Michala Sopočku a o. Józefa Andrasza SJ a so súhlasom predstavených kongregácie. Prvé dochované zápisky pochádzajú z júla 1934. Je známe, že sestra Faustína spálila prvé poznámky, lebo počas neprítomnosti o. Michala Sopočku vo Vilniuse podľahla presviedčaniu údajného anjela, ktorým bol satan. Potom jej duchovný sprievodca vo Vilniuse povedal, aby zrekonštruovala to, čo bolo zničené, a preto má „Denníček“ v súčasnej podobe narušenú chronológiu, najmä v prvom zošite: do chronologických udalostí a zážitkov autorka pripojila opisy tých udalostí, ktoré sa stali už skôr.
Všetky zápisky a poznámky sestra Faustína robila tajne a mimo rehoľných povinností. Písala aj v nemocnici a keďže tam mala viac času, na žiadosť o. Michala Sopočku podčiarkla ceruzkou všetky Ježišove slová. Aj keď sa cítim slabá a prirodzenosť sa dožaduje odpočinku – priznala úprimne – predsa cítim vanutie milosti, aby som sa premáhala a písala. Aby som písala pre radosť duší, ktoré tak veľmi milujem, a s ktorými budem prežívať celú večnosť. Vrúcne túžim, aby dosiahli večný život, preto všetky voľné chvíle, aj keď krátke, využívam na písanie – tak ako si praje Ježiš (Denníček 1471). Posledné poznámky sú z júna 1938, takže sestra Faustína dokončila písanie „Denníčka“ tri mesiace pred smrťou. Napísala spolu šesť zošitov, ku ktorým sa v knižnom vydaní pridal malý zošit pod názvom: „Moja príprava na sväté prijímanie“.
V „Denníčku“ sestra Faustína opísala svoj neobvykle hlboký duchovný život, keď dosiahla vrcholy zjednotenia s Bohom v mystických zásnubách; hĺbku poznania tajomstva Božieho milosrdenstva a rozjímanie o ňom v každodennom živote; námahy a boje so slabosťami ľudskej prirodzenosti, ako aj ťažkosti spojené s prorockým poslaním. „Denníček“ obsahuje predovšetkým posolstvo o Božej milosrdnej láske k človeku, ktoré mala sestra Faustína odovzdať Cirkvi a svetu. Je to jedinečné dielo, „evanjelium milosrdenstva napísané v 20. storočí“ – ako o ňom povedal Svätý Otec Ján Pavol II.
- Rukopis
„Denníček“ v rukopise – to je šesť zošitov rôznej veľkosti, husto popísaných na oboch stranách (spolu 477 listov). Na začiatku každého zošitu, s výnimkou štvrtého, sestra Faustína napísala svoje rehoľné meno a niekoľko viet o Božom milosrdenstve, napríklad „Božie milosrdenstvo v mojej duši“ alebo „Pánovo milosrdenstvo budem ospevovať naveky“. Rukopis neobsahuje žiadne opravy ani vymazania. Aj keď autorka vynechala písmeno, zopakovala slovo alebo ho napísala nesprávne, nič neopravila. Iba slová Pána Ježiša na príkaz o. Sopočku podčiarkla ceruzkou. Pôvodné zošity majú niekoľko prázdnych strán, ktoré autorka zjavne nechala, aby niečo dopísala a doplnila, ale potom sa k tomu nevrátila. V rukopise ani nečíslovala strany. Z praktických dôvodov stránkovanie po smrti autorky urobil o. Józef Andrasz SJ a sr. Ksawera Olszamowská KMBM, pričom čísla strán označili ceruzkou. Rukopis je vo veľmi dobrom stave, nemá poškodenia; v podstate chýba iba jedna strana, ktorú vytrhol neznámy páchateľ, čo bolo aj uvedené v knižnom vydaní.
Obsah tohto diela odhaľuje bohatstvo a fascinujúcu krásu tajomstva Božieho milosrdenstva, ktoré sa prejavuje cez prizmu života a mystických zážitkov autorky. Je to záznam jej duchovnej cesty, ktorou prešla, keď dosiahla úzke zjednotenie s Bohom, a posolstvo milosrdenstva, ktoré Boh dal skrze ňu Cirkvi a svetu. Sestra Faustína v ňom opisuje svoje stretnutia s Bohom, mimoriadny kontakt s nadprirodzeným svetom: stretnutia s Ježišom, Najsvätejšou Matkou, anjelmi, svätými, dušami trpiacimi v očistci, útoky zlého ducha a každodenné zápasy, prácu na sebe, starostlivosť o postoj dôvery v Boha a činnej lásky k blížnemu až po obetu svojho života. Do jej života bolo vpísané veľké prorocké poslanie, v ktorom pripomenula svetu biblickú pravdu o Božej milosrdnej láske ku každému človeku a jej ohlasovanie s novou mocou. „Denníček“ obsahuje úplný záznam posolstva milosrdenstva a úsilie sestry Faustíny, jej spovedníkov a predstavených o plnenie tejto prorockej misie.
Pri písaní „Denníčka“ sestra Faustína zvažovala jeho zverejnenie „pre potechu duší“, ale chcela, aby sa to stalo až po jej smrti. Preto napísala poznámky s nasledujúcim obsahom: Ježiš. Tieto zošity a poznámky nikto nesmie čítať, najprv si ich musí pozrieť o. Andrasz alebo o. Sopočko pretože sú [v nich] zapísané tajomstvá svedomia. Je Božou vôľou, aby sa toto všetko dalo dušiam na potechu. Nemusíte dávať čítať tieto poznámky sestrám, iba predstaveným. Krakov, deň exercícií, 3. apríla 1938, sr. Faustína.“
2. História diela
Po smrti sestry Faustíny zostali jej poznámky v kongregácii. V súlade s vôľou autorky boli starostlivo strážené a mali k nim prístup iba predstavené (generálna predstavená a predstavená krakovského domu) a jej spovedníci. Na príkaz generálnej matky Michaely Moraczewskej zápisníky prepísala sestra Ksawera Olszamowská, nanešťastie nepresne a neodborne. Súkromné kópie napísané strojom obsahovali veľa chýb, opomenutí alebo nesprávne či opravené slová. Ťažkosti pri prepisovaní textu spôsoboval aj štýl autorky, ktorá neraz v tej istej vete prechádzala od vlastných slov k citovaniu Ježišových slov, čo v rukopise označila ceruzkou, ale pri prepisovaní sa to vynechalo a vety neboli zrozumiteľné, ba až heretické. Napríklad: na strane 161 rukopisu čítame: Boh sľúbil veľkú milosť najmä tebe a všetkým – ktorí budú hlásať toto moje veľké milosrdenstvo. Táto veta bez označenia (zdôraznenia) Ježišových slov je prinajmenšom nejasná, ale dá sa pochopiť aj tak, že Boh sľúbil veľkú milosť tým, ktorí budú ohlasovať veľké milosrdenstvo autorky, čo je samozrejme heréza. Tento neautentický text „Denníčka“ bol dokonca preložený do taliančiny a tento preklad bol jedným z dôvodov vydania notifikácie (rok 1959) zakazujúcej šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína.
Na účely diecézneho informačného procesu bol vytvorený druhý prepis „Denníčka“ z originálu. Text diela bol nielen prepísaný z originálu, ale počas informačného procesu ho dôkladne overil aj o. Izydor Borkiewicz OFMConv a sr. Beata Piekutová KMBM. Bol preložený do francúzštiny. Tento preklad spolu s kópiou „Denníčka“ potvrdenou metropolitnou kúriou v Krakove 19. októbra 1967 spolu s fotokópiami rukopisu bol priložený k dokumentom informačného procesu a zaslaný do Ríma.
Tento prepis „Denníčka“ s poznámkami pod čiarou a indexmi, ktoré sa spracovali pod vedením vicepromótora viery v informačnom procese o. Jerzyho Mrówczyńského a sr. Beaty Piekutovej KMBM, bol zaslaný do Ríma do rúk generálneho postulátora v procese blahorečenia o. Antona Mruka SJ, aby sa pod jeho vedením dielo mohlo vytlačiť. Po prvýkrát sa „Denníček“ v poľskom jazyku objavil v roku 1981 v Ríme, potom v Poľsku. Toto vydanie bolo a je základom všetkých prekladov tohto diela do cudzích jazykov. Aj keď je preklad pripravený z iného prekladu, vždy sa skontroluje s vydaním v pôvodnom jazyku.
„Denníček“ je jedným z najčítanejších diel s náboženskou tematikou. Šíri sa vo veľkých nákladoch a teší sa veľkej popularite, lebo – ako povedal Ježiš – bol napísaný na potechu a povzbudenie duší. Čítajúc toto dielo mnohí ľudia lepšie spoznajú milosrdnú Božiu lásku, nájdu cestu k nemu alebo budú rásť v láske.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
