Text „Denníčka“
„Denníček“ patrí medzi perly mystickej literatúry. Svätá sestra Faustína Kowalská ho písala vo Vilniuse a Krakove v rokoch 1934-1938 na výslovný rozkaz Pána Ježiša a na príkaz svojich spovedníkov: o. Michala Sopočku a o. Józefa Andrasza SJ a so súhlasom predstavených kongregácie. Prvé dochované zápisky pochádzajú z júla 1934. Je známe, že sestra Faustína spálila prvé poznámky, lebo počas neprítomnosti o. Michala Sopočku vo Vilniuse podľahla presviedčaniu údajného anjela, ktorým bol satan. Potom jej duchovný sprievodca vo Vilniuse povedal, aby zrekonštruovala to, čo bolo zničené, a preto má „Denníček“ v súčasnej podobe narušenú chronológiu, najmä v prvom zošite: do chronologických udalostí a zážitkov autorka pripojila opisy tých udalostí, ktoré sa stali už skôr.
Všetky zápisky a poznámky sestra Faustína robila tajne a mimo rehoľných povinností. Písala aj v nemocnici a keďže tam mala viac času, na žiadosť o. Michala Sopočku podčiarkla ceruzkou všetky Ježišove slová. Aj keď sa cítim slabá a prirodzenosť sa dožaduje odpočinku – priznala úprimne – predsa cítim vanutie milosti, aby som sa premáhala a písala. Aby som písala pre radosť duší, ktoré tak veľmi milujem, a s ktorými budem prežívať celú večnosť. Vrúcne túžim, aby dosiahli večný život, preto všetky voľné chvíle, aj keď krátke, využívam na písanie – tak ako si praje Ježiš (Denníček 1471). Posledné poznámky sú z júna 1938, takže sestra Faustína dokončila písanie „Denníčka“ tri mesiace pred smrťou. Napísala spolu šesť zošitov, ku ktorým sa v knižnom vydaní pridal malý zošit pod názvom: „Moja príprava na sväté prijímanie“.
V „Denníčku“ sestra Faustína opísala svoj neobvykle hlboký duchovný život, keď dosiahla vrcholy zjednotenia s Bohom v mystických zásnubách; hĺbku poznania tajomstva Božieho milosrdenstva a rozjímanie o ňom v každodennom živote; námahy a boje so slabosťami ľudskej prirodzenosti, ako aj ťažkosti spojené s prorockým poslaním. „Denníček“ obsahuje predovšetkým posolstvo o Božej milosrdnej láske k človeku, ktoré mala sestra Faustína odovzdať Cirkvi a svetu. Je to jedinečné dielo, „evanjelium milosrdenstva napísané v 20. storočí“ – ako o ňom povedal Svätý Otec Ján Pavol II.
