Na sviatok Obetovania Pána 2. februára už tradične slávime aj Deň zasväteného života. Bohu zasvätené osoby – rehoľníci a rehoľníčky – si v tento deň pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu.

Deň zasväteného života zaviedol ešte v roku 1997 pápež Ján Pavol II. Stanovil, aby sa slávil 2. februára, v deň sviatku Obetovania Pána. Pápež pri tej príležitosti povedal: „Obetovanie Pána v chráme je výrečnou ikonou úplného odovzdania svojho života zvláštnym spôsobom pre tých, ktorí boli povolaní, aby v Cirkvi a vo svete uvádzali evanjeliové rady do praxe, a tým si osvojili Ježišove vlastnosti – panenstvo, chudobu a poslušnosť.“

Pápeža viedli tri dôvody, pre ktoré uznal za potrebné sláviť Deň zasväteného života. Prvým dôvodom je vyjadrenie vďaky Bohu za túto formu života, ktorý je pre Cirkev darom najvyššej hodnoty. Druhý dôvod spočíva v tom, aby Boží ľud lepšie spoznal a ocenil zasvätený život. A napokon tretí dôvod – ten sa dotýka priamo zasvätených osôb: Majú si v tento deň pripomenúť, aké veľké veci urobil v ich živote Pán.

Rozmýšľam o doživotných sľuboch a o tom, kto je ten, čo sa túži spojiť so mnou. Myslenie na neho mi zaberá celé hodiny. Ako sa to stane, veď ty si Boh a ja tvoje stvorenie, ty si nesmrteľný Kráľ, a ja žobráčka a úbohosť sama. No teraz mi je už všetko jasné – veď tú priepasť vyplní tvoja milosť, Pane, a láska. Tá láska preklenie priepasť, ktorá je medzi tebou a mnou, Ježišu (Den. 199).