Sanktuárium Božieho milosrdenstva v Plocku sa nachádza na Starom rynku 14/18, v kláštornej budove Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, na mieste, kde sa započala veľká prorocká misia sv. sestry Faustíny Kowalskej. Tu sa jej zjavil Pán Ježiš, ktorý žiadal namaľovať svoj obraz s nápisom: Ježiš, dôverujem ti a požadoval ustanoviť sviatok Božieho milosrdenstva v Cirkvi. Kvôli početným pútnikom, ktorí prišli na toto miesto v deň svätorečenia sestry Faustíny, 30. apríla 2000, biskup Stanisław Wielgus, ordinár plockej diecézy, povýšil kaplnku kongregácie na sanktuárium a ustanovil rektorát. Každého 22. dňa v mesiaci (v deň, keď sa Pán Ježiš zjavil sv. sestre Faustíne) sa konajú slávnostné bohoslužby na počesť Božieho milosrdenstva. Každý deň sa slávia sväté omše (ráno a popoludní), o 15.00 hod. je spoločná modlitba v Hodine milosrdenstva a po nej korunka Božieho milosrdenstva, počas celého dňa trvá adorácia Najsvätejšej sviatosti a služba kňazov v spovednici. To všetko sa v súčasnosti odohráva v náhradnej kaplnke, lebo na mieste zjavení sa pracuje na výstavbe nového chrámu.
Kláštor kongregácie sa nachádza na rieke Visle na vrchu Tumskie v starej časti mesta, ktorá má veľmi bohatú históriu siahajúcu do 10. až 11. storočia. Začiatky pôsobenia v tomto kláštore súvisia s osobou bl. arcibiskupa Antona Juliana Nowowiejského, ktorý ešte ako kňaz založil zariadenie „Anjel strážny“ pre chudobné dievčatá a bezhabitovú kongregáciu „Božej lásky“, aby tam vykonávali vzdelávaciu prácu. 13. apríla 1899 sa tento inštitút spojil s Kongregáciou Matky Božieho Milosrdenstva z Varšavy, ktorá mala skúsenosti s takouto apoštolskou prácou. Sestry začali pracovať podľa svojej charizmy, vďaka čomu sa úspešne rozvíjalo zariadenie „Anjel strážny“. Spočiatku tam bývalo asi 50 kajúcnic a po otvorení pobočky domu v Białej pri Plocku dokonca viac ako 100 chovaníc, ktoré podľa svojich schopností pracovali pod vedením sestier v práčovni, šijacej miestnosti, vyšívacej dielni alebo na farme v Bialej. Veľkým ochrancom a priateľom domu bol arcibiskup Julian Nowowiejski, autor knihy: „Dejiny Inštitútu Matky Božieho Milosrdenstva“. V roku 1918 navštívil kláštor a zariadenie „Anjel strážny“ na Starej Tržnici o. Achilles Ratti, neskôr pápež Pius XI.
Koncom jari 1930 generálna matka Michaela Moraczewská poslala sestru Faustínu Kowalskú do tohto kláštora a zverila jej prácu v pekárni, v ktorej sa každý deň vyrábalo pečivo pre mnohých obyvateľov Plocka. V prístavbe tohto kláštora na Starej Tržnici sa stala udalosť, ktorá mala historický význam pre úctu k Božiemu milosrdenstvu, a síce prvé zjavenie milosrdného Ježiša, ktorým sa začalo verejné poslanie sv. Faustíny. 22. februára 1931 sa jej zjavil Pán Ježiš v takej podobe ako na obraze „Ježišu, dôverujem ti“. O tejto udalosti napísala do svojho „Denníčka“: Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som hľadela na Pána, moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou. Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu (Denníček 47-48). V plockom kláštore sestra Faustína počula aj Ježišov príkaz ustanoviť sviatok milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci. Tu sa potom začala jej duchovná cesta, na ktorej jej Ježiš postupne odovzdával prorocké poslanie pripomínať svetu pravdu o jeho milosrdnej láske ku každému človeku.
V roku 1939 bol do kaplnky umiestnený prvý obraz Milosrdného Ježiša, namaľovaný podľa videnia sestry Faustíny. Roky druhej svetovej vojny podporovali šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala. Sestry z kláštora v Plocku sa nielen modlili pred obrazom Milosrdného Ježiša, ale okrem iného popularizovali aj túto úctu rozdávaním medailónikov a obrázkov s korunkou a ich odosielaním v balíkoch s jedlom do táborov a väzníc.
V roku 1950 komunistické orgány odstránili sestry z plockého kláštora a kláštor i zariadenie „Anjel strážny“ boli znárodnené. Po 40 rokoch, v zruinovanom stave, kongregácia získala späť svoj majetok a s pomocou láskavých darcov prestavala tento historický objekt. Začali v ňom bývať sestry a otvorila sa kaplnka. Na tomto mieste sa začala znovu oživovať a rozvíjať úcta k Božiemu milosrdenstvu. V kaplnke umiestnili najprv kópiu milostiplného obrazu zo Sanktuária v Lagievnikoch a potom obraz Milosrdného Ježiša (maliarky Elzbiety Plewa–Hoffmannovej), ktorý v rokoch 1992 – 2000 putoval po všetkých farnostiach plockej diecézy. Kláštor na Starej Tržnici sa stal miestom preukazovania, ohlasovania a vyprosovania milosrdenstva pre svet. Bol cieľom mnohých pútí z Poľska i zo zahraničia. Po návrate do Plocka sestry nielen prestavali a zrekonštruovali zničené budovy, ale predovšetkým s veľkým nadšením a energiou sa ujali poslania ohlasovať, vyprosovať milosrdenstvo realizujúc charizmatické poslanie kongregácie: najskôr v materskej škole, potom v centre pre dievčatá, v centre pre mládež a súčasne slúžiac pútnikom.
30. apríla 2000 bola kláštorná kaplnka povýšená do hodnosti diecézneho sanktuária Božieho milosrdenstva. V súčasnej dobe na mieste zjavenia je nový chrám a vhodné zázemie pre pútnikov, formáciu apoštolov Božieho milosrdenstva, zariadenie pre duchovné cvičenia a diela milosrdenstva pre ľudí, ktorí potrebujú morálnu pomoc.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
