Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal Ježiš dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?‘, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.‘“ Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ (Mk 11, 1-10).

Kvetná nedeľa. Bola som na svätej omši, ale nemala som silu ísť si vziať ratolesť. Cítila som sa taká slabá, že som ledva vydržala na svätej omši. Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).

➡ Dnes každé utrpenie a bolesť spojím s Ježišovým utrpením a bolesťou…

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Palmová (Kvetná) nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

Kvetná nedeľa. Počas svätej omše bola moja duša ponorená do Ježišovej horkosti a utrpenia. Ježiš mi dal poznať, ako trpel v tomto triumfálnom sprievode. Hosana sa odrážalo v Ježišovom Srdci ozvenou: „Ukrižuj!” Ježiš mi to dal zvlášť pocítiť (Den. 1028).

Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).

Vstal z mŕtvych a je stále s nami!

Láska je mocnejšia ako smrť. Milosrdenstvo je mocnejšie ako hriech.

Oslobodzuje nás, dáva nám nový život a napĺňa naše srdcia radosťou, pretože ten, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a v ňom aj my budeme žiť!

Veľkosť Božieho milosrdenstva, ktorá sa nám ukazuje v Ježišovom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní, nemožno vyjadriť…

Požehnané a milostiplné veľkonočné sviatky Vám všetkým želáme a vyprosujeme!

Vaše sestry

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych (Jn 20, 1-9).

Zmŕtvychvstanie. Dnes počas zmŕtvychvstania som uvidela Pána Ježiša [vo] veľkej žiare. Priblížil sa ku mne a povedal: – Pokoj vám, deti moje! Pozdvihol ruku a žehnal. Rany na rukách a nohách neboli zakryté, ale jasne žiarili. Pozrel na mňa s takou láskou, že moja duša celá utonula v ňom. Povedal mi: – Mala si veľkú účasť na mojom umučení, preto ti dám aj veľký podiel na svojej sláve a radosti. Zdalo sa mi, že celé zmŕtvychvstanie trvá jednu minútu. Zvláštna sústredenosť naplnila moju dušu a trvalo to po celé sviatky. Ježišova láskavosť je taká veľká, že sa to nedá vypovedať (Den. 205).

➡ Ježiš žije! Prichádza ku mne a vraví mi: Pokoj tebe…

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na apríl znie: Za za duchovné a morálne obrodenie ľudstva a za dôveru v Božie milosrdenstvo.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Od 22. do 24. marca sa v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach uskutoční duchovná obnova pre ženy a dievčatá na tému: Nezanechám ťa, ani neopustím (Hebr 13, 5). Obnovu, ktorá bude pôstnou prípravou nášho ženského srdca na dar Veľkej noci, vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM a bratia karmelitáni.

Duchovná obnova je už OBSADENÁ!

Aj tento rok sa uskutoční pôstna kajúca iniciatíva s názvom „24 hodín pre Pána“. Pápež František určil jej dátum na piatok a sobotu 8. – 9. marca, v blízkosti Štvrtej pôstnej nedele. Jej téma na rok 2024 znie: Vstúpiť do nového života (porov. Rim 6, 4).

Ako vyplniť tento čas? Buďme s Pánom aspoň jednu – dve hodiny s vedomím, že on je s nami 24 hodín denne. V tom čase si môžeme čítať Sväté písmo, modliť sa sv. ruženec či korunku Božieho milosrdenstva alebo krížovú cestu.

Božie slovo je protiliekom na strach, že zoči-voči životu zostaneme sami. Keď k nám Pán hovorí, pripomína nám, že sme v jeho srdci, že sme vzácni v jeho očiach, že nás chráni vo svojich dlaniach. Pápež František

Na pozvanie vdp. farára Pavla Bačišina sa v nedeľu 3. marca o 14.00 uskutoční stretnutie s mladými, ktorí sa pripravujú na sviatosť birmovania. Stretnutie v Kostole sv. Štefana v Slanci (okres Košice okolie) bude mať sr. M. Blanka Krajčíková ISMM z našej košickej komunity. Sestrička mladým priblíži posolstvo milosrdenstva, špecifiká rehoľného povolania a podelí sa aj o svedectvo svojej osobnej duchovnej cesty.

V utorok 12. marca sa v Katolíckej základnej škole Istvána Széchenyiho vo Füzesabonyi v Maďarsku uskutoční pôstna duchovná obnova pre dievčatá. Obnovu na tému: Kristus je našou budúcnosťou – milosrdenstvo – modlitba (podľa textu z Denníčka 163 – premeniť sa na milosrdenstvo) bude viesť sr. M. Hedvig Uličná ISMM z našej hrušovskej komunity.

Foto: Magyar Vélemény

Tohtoročné Pôstne obdobie pomaly vrcholí. Ani sa nenazdáme a sú tu Veľkonočné sviatky. V tejto uponáhľanej dobe sme pozvaní sa zastaviť a všimnúť si naše každodenné voľby. Možno si neuvedomujeme, aký vplyv majú na náš život: osobný, rodinný, pracovný, spoločenský, ale predovšetkým duchovný – na náš večný život. Ako veľa záleží od nášho nasledovania Ježiša, neraz s krížom, neraz v samote…

O tom, aký význam pre náš večný život má nesenie kríža, nás poúča aj sv. sestra Faustína vo vízii, ktorú mala v roku 1935:

Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve. Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: – V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla. A hneď zmizol (Denníček 446).

Každoročný jarný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 12. do 15. marca v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Plocku (Poľsko), kde sa po prvýkrát zjavil Milosrdný Ježiš sv. sestre Faustíne v roku 1931.  Zjazd bude mať informačný a formačný charakter. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM z Varšavy.

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie (Jn 12, 20-33).

Vidíš moje milosrdenstvo voči hriešnikom, ktoré sa v tejto chvíli zjavuje v celej plnosti. Pozri, ako málo si o ňom napísala, je to len jedna kvapka. Rob, čo je v tvojich silách, aby hriešnici poznali moju dobrotivosť (Den. 1665).

Dôverujem ti, milosrdný Bože, a túžim prvá prejaviť tú dôveru, ktorú žiadaš od duší. Ó, večná Pravda, pomáhaj mi a svieť na cestách života a daj, aby sa vo mne splnila tvoja vôľa. Netúžim po ničom, len po splnení tvojej vôle, Bože môj. Nezáleží na tom, či mi bude ľahko, alebo ťažko (Den. 615).

➡ Ako dávam iným spoznať Božiu dobrotu?

V piatok 15. marca sa uskutoční pôstna duchovná obnova v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej, ktorú organizujú miestni členovia združenia Faustínum. Večerný program sa začne o 16.00 moderovanou krížovou cestou mužov, pokračuje prednáškou sr. M. Blanky Krajčíkovej z našej košickej komunity o posolstve milosrdenstva ako nádeje pre dnešné časy a vyvrcholí svätou omšou o 17.15, ktorú budú celebrovať tamojší pátri verbisti. Po sv. omši si veriaci budú môcť uctiť relikviu sv. sestry Faustíny Kowalskej.

Najdôležitejšia príprava na veľkonočné sviatky spočíva v príprave našej duše, nášho srdca. Kde nájdeme odpustenie a útechu? Svätá sestra Faustína píše:

Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro (Den. 1448).

Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský (Den. 699).

Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva (Den. 1059).

Všetko sa to začalo 22. februára 1931 v našom kláštore v Plocku v Poľsku. Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Den. 47). Takto sa začína príbeh jedného z najslávnejších obrazov Ježiša Krista. Obraz, ktorý sa rozšíril do celého sveta. Nájdete ho všade, od veľkých, skvostných katedrál až po drevené kostolíky ukryté niekde uprostred tropickej džungle. Teší sa veľkej obľube a úcte u veriacich. Je svedkom zázrakov a znamení medzi tisíckami ľudí.

Boh chcel, aby sme mali jeho obraz. Bola to jeho iniciatíva. Chcel, aby sme sa na neho mohli pozrieť. Aby sme cez tento znak mohli s ním uzavrieť blízky a láskyplný vzťah. My, ľudia 21. storočia, zvlášť potrebujeme takéto znaky. Obklopení stovkami alebo možno tisíckami obrazov s rôznym obsahom: billboardy, neónové a blikajúce reklamy, potrebujeme tiež obraz, ktorý by nám poskytol niečo viac než len ďalší impulz na uspokojenie našich potrieb a nákup ďalších vecí. Dostali sme obraz, ktorý nás má viesť životom.

Raz som bola u maliara, ktorý maľuje tento obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predstavená zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?” Vtom som počula slová: – Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313).

Temnota smútku z ťažkých časov, temnota strachu z vlastnej nákazy alebo choroby ľudí v našom okolí, temnota osamelosti vyplývajúca z izolácie, temnota neistoty ohľadom budúcnosti, ohľadom zamestnania či zabezpečenia dôstojného života pre seba a pre rodinu. Teraz sa nás dotýka toľko rôznych temnôt. Práve do tejto temnoty chce Ježiš vstúpiť. Chce ju osvetliť svojou prítomnosťou. Rozptýliť svojou mocou. Obraz Milosrdného Ježiša nám pripomína túto pravdu. Nie sme sami. Ježiš je s nami! V každej temnote a v každej našom utrpení. Jeho prítomnosť vždy prináša svetlo, ktoré premôže túto temnotu a utrpenie. Zažívate teraz temnotu? Ježiš chce vstúpiť do vašej temnoty a rozptýliť ju svojou láskou. Pozvite ho, aby konal, a dá vám to, čo najviac potrebujete.

V utorok 19. marca slávime slávnosť svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie. Svätý Jozef je aj hlavným patrónom našej kongregácie. Na bočnom oltári kláštornej kaplnky v Krakove na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom (viď foto). Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefovo“.  Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku spomína tri zjavenia sv. Jozefa.

Prvé zjavenie bolo 2. februára 1936: Keď sa však skončila svätá omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela Pannu Máriu s malým Ježiškom a svätého Deduška, ktorý stál za Pannou Máriou. Najsvätejšia Panna mi povedala: „Tu máš najvzácnejší poklad” (Den. 608).

Druhé zjavenie mala počas Vianoc v roku 1937: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

A posledné zjavenie mala v júli 1937 v Rabke: Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou  láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť (Den. 1442).

Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu (Jn 3, 14-21).

Zo všetkých mojich rán ako z prameňov plynie milosrdenstvo pre duše, ale rana môjho srdca je prameňom nepreskúmateľného milosrdenstva. Z tohto prameňa vyvierajú všetky milosti pre duše. Spaľujú ma plamene zľutovania, túžim ich vyliať na ľudské duše. Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve (Den. 1190).

Bože, jediným slovom si mohol spasiť tisíc svetov, jeden Ježišov povzdych mohol učiniť zadosť tvojej spravodlivosti, ale ty, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Spravodlivosť tvojho Otca by bola odčinená jedným tvojím povzdychom a všetky tvoje obety sú jedine dielom tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky. Ty, Pane, keď si odchádzal z tejto zeme, chcel si zostať s nami a zanechal si nám seba v Oltárnej sviatosti a otvoril si nám dokorán svoje milosrdenstvo. Niet úbohosti, ktorá by ťa vyčerpala, všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania (Den. 1747).

➡ Ak vás nepresvedčila o mojej láske moja smrť, čo vás presvedčí? (Den. 580). Čím ma Boh presvedčí o svojej láske?

Na pozvanie vdp. farára Miroslava Giru sa v nedeľu 17. marca uskutoční pôstna duchovná obnova vo Farnosti sv. Margity Antiochijskej v Plavči a vo filiálke Kozelec. Obnovu o Božom a ľudskom milosrdenstve budú viesť sestry z našej košickej komunity. V programe príhovory, modlitba krížovej cesty a spoločná modlitba v hodine milosrdenstva o 15.00 spojená s korunkou Božieho milosrdenstva. Na záver obnovy sú budú môcť veriaci uctiť aj relikviu sv. sestry Faustíny.

Raz sa ma spovedník opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem mu na budúci týždeň. Keď som odišla zo spovednice, prechádzala som okolo Najsvätejšej sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, kde má byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi o tom prvý raz hovoril, že tie tri slová musia byť umiestnené viditeľne. Sú to tieto slová: „Ježišu, dôverujem ti.” Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formulka, ale nedáva priamy príkaz, že to musia byť tri slová. – Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti (Den. 327).

Tri jednoduché slová, ktoré otvárajú všetko: Ježišu, dôverujem ti. Toto je najjednoduchšia modlitba, ktorá sa dotýka Božieho srdca. Naša dôvera v neho uvoľňuje celé more milostí, ktoré sa začnú vylievať do nášho života. Kto dôveruje Bohu, nikdy nebude sklamaný. Toto je postoj, ktorý nám najviac chýba, pretože to je skutočný postoj dieťaťa. Dieťa všetko čaká od svojich rodičov. Vie, že mu dajú všetko, o všetko sa postarajú. A Boh od nás chce taký postoj, aby sme vložili všetko do jeho rúk a nechali ho konať v našich životoch.

Viem, nie je ľahké povedať slová: Ježišu, dôverujem ti. V pokojných časoch, keď sa všetko darí, je takáto modlitba ľahká. Možno sme to už takto povedali mnohokrát. Ale v situácii, keď trpíme, keď sme obklopení temnotou, tieto slová stoja veľa a majú svoju váhu. Práve vtedy naše vyznanie: dôverujem ti, nadobúda skutočnú hodnotu. Nie keď ich hovoríme ľahko, ale uprostred tmy a utrpenia. Pozývam vás k takejto modlitbe, k takému boju o dôveru v Boha. Áno, toto je skutočný boj. Zlý sa postaví proti vám. Pokúsi sa vliať do vašich sŕdc všetky čierne myšlienky, pokúsi sa vás zastrašiť, pokúsi sa vám vziať nádej a nakoniec sa vám pokúsi dokázať, že Boh vás až tak veľmi nemiluje, pretože toto dopúšťa. Samozrejme, že to neurobí priamo. Použije na to rôzne spôsoby, aby zostal ukrytý, aby ste ho nerozpoznali. Toto je jeho stratégia. Našou zbraňou sú tieto jednoduché slová a dôvera, ktorá z nich plynie. Kedykoľvek si všimnete, že vo vás rastie strach, že vás premáha smútok, že sa vaša situácia len zhoršuje, použite slová, ktoré nám Boh dáva vo svojom milosrdenstve.

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).

Keby sa duše chceli sústrediť, Boh by hneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenosť prehlušuje Pánovo slovo (Den. 452).

V istej chvíli mi Pán povedal: – Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu (Den. 453).

Ó, Pane, cítim, že ma zaplavuje tvoja láska. Cítim, že sa začal vo mne nový život a nadovšetko cítim tvoju lásku v svojom srdci a to mi stačí. Ó, Pane, celú večnosť budem oslavovať všemohúcnosť tvojho milosrdenstva (Den. 1486).

➡ Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Odprosím Pána za moju slabú vieru a dôveru.

V rámci permanentnej formácie sa v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch uskutoční formačný zjazd našich sestier s doživotnými sľubmi na tému: Zasvätená žena – etapy rozvoja. Zjazd od 24. do 27. februára bude viesť psychologička sr. Anna Mária Pudelko AP oraz sr. M. Petra Kowalczyk ISMM, generálna vikárka a dlhoročná formátorka našich noviciek a junioriek.

Náš štvrtý audiovizuálny príspevok z cyklu Po stopách milosrdenstva vás chce priviesť k lekárovi a k lieku zároveň. Spoločne sa v tomto Pôstnom období vyberieme po stopách nášho milosrdného Vykupiteľa, ktorý jediným slovom si mohol spasiť tisíc svetov a ktorý sa sám podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky.

K tebe, živý prameň milosrdenstva, prichádzajú všetky duše: jedny ako jelene, žízniace po tvojej láske, druhé – aby si obmyli rany po hriechoch, ďalšie – aby načerpali silu, unavené životom. Niet úbohosti, ktorá by ťa vyčerpala, všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania. Tu je príbytok tvojho milosrdenstva, tu je liek na naše choroby (Den. 1747).

Pozývame vás zapojiť sa do našej modlitebnej akcie: „Ustavičná korunka Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na marec znie: Za požehnané Pôstne obdobie a za obrátenie hriešnikov, zvlášť tých, ktorým hrozí strata spásy.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Marec už od nepamäti patrí zvláštnej úcte k svätému Jozefovi, ktorého sviatok budeme sláviť v utorok 19. marca. Svätý Jozef najvernejší, najmúdrejší, najmocnejší… V litániách k sv. Jozefovi nájdeme množstvo invokácií, ktoré hovoria o výnimočných cnostiach tohto mocného orodovníka. Aj sv. sestra Faustína si ho ctila ako svojho ochrancu: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

15. február bol dňom rehoľných menín sv. sestry Faustíny. Je to zároveň aj deň liturgickej spomienky na jej vilniuského spovedníka, dnes už blahoslaveného kňaza Michala Sopočku. Patrónom našej svätice bol teda sv. Faustín. Meno Faustín znamená priaznivý. V deň „rehoľnín“ je v našej kongregácii zvykom obdarovať oslávenkyňu darčekmi, želaniami a na jej úmysel býva odslúžená aj svätá omša.

Sv. Faustín, kňaz sa v liturgickom kalendári slávi spolu so svojím bratom Jovitom, diakonom. Boli umučení za cisára Hadriána v Taliansku medzi rokmi 117-138.

Počas jarných prázdnin sa vo Farnosti sv. Mikuláša v Domaniži (okres Považská Bystrica) od 19. do 20. februára uskutoční duchovná obnova pre dievčatá II. stupňa základnej školy. Na pozvanie vdp. farára Ľubomíra Majtána ju budú viesť sr. M. Blanka Krajčíková a sr. M. Alžbeta Mikušová. V programe prednášky, hry, adorácia, chvály, zdieľanie a film o sv. Faustíne.

Foto: www.apsida.sk

K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ (Mk 1, 40-45).

Dnes sa moja duša úzko spojila s Pánom. Dal mi poznať, že sa mám vždy spoliehať na jeho svätú vôľu. – V jednej chvíli ti môžem dať viac, ako si môžeš zaželať (Den. 1169).

➡ V jednej chvíli ti môžem dať viac, ako si môžeš zaželať. Dôverujem Božej všemohúcnosti? Svätá Faustína, orodovníčka za duše trpiace v očistci – oroduj za nás!