V sobotu 5. októbra si pripomenieme 86. výročie narodenia pre nebo sestry Faustíny Kowalskej. Tento deň je zároveň dňom jej liturgickej spomienky. V našej kongregácii slávime slávnosť našej duchovnej spoluzakladateľky. Pri tejto príležitosti sme na našom YouTube kanáli pre vás pripravili krátky videopríspevok s názvom: Nezabudnem na teba. Tieto slová našej svätice nás uisťujú o jej neustálom príhovore za nás pred tvárou nekonečne milosrdného Boha…

Cítim dobre, že moje poslanie sa neskončí smrťou, ale sa iba začne. Ó, pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedčila o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo Srdce. Boh je láska a milosrdenstvo (Den. 281).

Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme,  to spočinutie v Bohu mi umožní konať neobmedzene (Den. 1582).

Sv. sestra Faustína 3. októbra 1936 vo svojom Denníčku zapísala: Dnes počas ruženca som náhle uvidela cibórium s Najsvätejšou sviatosťou. Bolo otvorené a skoro plné hostií. Z cibória bolo počuť hlas: – Tieto hostie prijali duše, ktoré sa obrátili vďaka tvojej modlitbe a utrpeniu (Den. 709).

Keď som raz popoludní prišla do záhrady, anjel strážca mi povedal: „Modli sa za umierajúcich.” Hneď som sa spolu so záhradníčkami začala modliť ruženec za umierajúcich. Keď sme sa domodlili ruženec, začali sme rôzne modlitby za umierajúcich. Po modlitbe sa chovanice začali veselo rozprávať. Napriek ich vrave som začula v duši slová: „Modli sa za mňa.” Nerozumela som dobre týmto slovám, vzdialila som sa o pár krokov od chovaníc a rozmýšľala som, kto by to mohol byť, čo mi káže modliť sa. Vtom som začula slová: „Som sestra¹⁵⁴…”  Táto sestra bola vo Varšave a ja vo Vilniuse. „Modli sa za mňa, kým ti nepoviem, že máš prestať. Zomieram.” Hneď som sa začala za ňu vrúcne modliť k umierajúcemu Ježišovmu Srdcu. Nedala mi vydýchnuť, modlila som sa od tretej hodiny do piatej. O piatej som počula slová: „Ďakujem!” Pochopila som, že už zomrela. Na druhý deň počas svätej omše som sa však znova vrúcne modlila za jej dušu. Popoludní prišla správa, že sestra… o tej a tej hodine zomrela. Uvedomila som si, že to bolo vtedy, keď mi hovorila: „Modli sa za mňa.” Panna Mária, tvoja duša bola ponorená do mora horkosti, pozri na svoje dieťa a nauč ma trpieť a milovať v utrpení. Posilni moju dušu, nech ju bolesť nezlomí. Matka milosti, nauč ma žiť s Bohom (Den. 314 a 315).

Modlitba posvätného ruženca vznikala skoro šesť storočí. Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, avšak ozajstný rozkvet modlitby ruženca sa začal v 15. storočí. Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V., ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec. Od buly Pia V. sa modlitba ruženca viac-menej nemenila. Poslednú zmenu urobil práve Ján Pavol II., keď v roku 2002 zaviedol ruženec svetla, ktorý obsahuje tajomstvá z verejného pôsobenia Pána Ježiša.

Na zemi prežila len 33 rokov, ale už je 86 rokov v nebi.

Písal sa rok 1938. Bol prvý piatok – 5. októbra. Deň ako každý iný. A predsa… V krakovskom kláštore umierala mladá 33-ročná sestra, chorá na tuberkulózu pľúc a tráviaceho traktu. Vtedy len úplne obyčajná kuchárka, záhradníčka a vrátnička. Dnes najznámejšia mystička 20. storočia a spoluzakladateľka našej rehole. Apoštolka Božieho milosrdenstva, ktorú preslávil jej Denníček…

Ako vyzeralo jej narodenie sa pre nebo?

Srdečne pozývame všetky ženy a dievčatá na duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční od 11. do 13. októbra v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach.  Jesennú obnovu na tému: Si drahá mojim očiam, vzácna a ja ťa milujem (porov. Iz 43, 4)  vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity a bratia karmelitáni.

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie:

Tel. č. 0949 295 646; e-mail: kosice@milosrdenstvo.sk

Pápež František vyhlásil na pondelok 7. októbra deň modlitby a pôstu za mier.

V čase vojnového napätia na Blízkom východe, na Ukrajine, ale i v čase mnohých malých i veľkých konfliktov, ktoré sužujú národy Afriky, pozval pápež František celú Cirkev k modlitbe a pôstu za pokoj vo svete. 7. október 2024 je dňom smutného prvého výročia teroristického útoku spáchaného Hamasom v Izraeli, ktorý explodoval brutalitou, ktorej sme boli svedkami vo Svätej zemi počas uplynulého roka.

Zdroj: TK KB

Svätá Faustína vedela, že Boh jej nič neodmietne. Bože môj, som si vedomá svojho poslania vo svätej Cirkvi. Mojím neprestajným úsilím je vyprosovať milosrdenstvo pre svet. Úzko sa spájam s Ježišom a som postavená ako obeta prosiaca za svet. Boh mi nič neodmietne, keď ho pokorne prosím hlasom jeho Syna (Den. 482). Náš deviaty audiopríspevok z cyklu Dialógy s Bohom nám však dáva odpoveď na to, čo Boh nikdy neodmietne nám…

V sobotu 24. augusta sa uskutoční už tradičná Celoslovenská púť k Panne Márii Matke milosrdenstva do Skalného sanktuária na Hore Butkov. Program sa začne krížovou cestou o 12.00, pokračuje o 14.00 prednáškou p. Vojtěcha Kodeta na tému: Život v Božom kráľovstve, a modlitbou v hodine milosrdenstva o 15.00 spojenou s korunkou Božieho milosrdenstva, ktorú tentokrát budú viesť sestry z našich slovenských komunít v Košiciach a Nižnom Hrušove. O 15.45 program vyvrcholí slávnostnou svätou omšou, ktorú bude celebrovať páter Vojtěch Kodet, český karmelitán. Hudobný doprovod v podaní speváckeho zboru Gaudium z Rákovej.

Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína“ (Mt 9, 38-43. 45. 47-48).

Dnes som počula tieto slová: – Vedz o tom, dieťa moje, že kvôli tebe udeľujem milosti celému okoliu. Musíš však za nich ďakovať, lebo oni mi neďakujú za dobrodenia, ktoré im dávam. Pre tvoju vďačnosť ich budem naďalej požehnávať (Den. 719).

➡ Poďakujem sa Bohu za milosti, ktoré udeľuje mojej rodine, mojím susedom, našej farnosti i vlasti.

Od 13. do 15. septembra sa v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach uskutoční duchovná obnova pre ženy a dievčatá na tému: Kým som pre teba a kým si ty pre mňa… Poprázdninovú obnovu o vzťahu Ježiša k ženám vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM a bratia karmelitáni. Cíťte sa srdečne pozvané!

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie UZAVRETÉ!

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč“ (Mk 7, 31-37).

Pohliadni na moje srdce plné lásky a milosrdenstva, ktoré mám k ľuďom, zvlášť k hriešnikom (Den. 1663).

Prežite svoj život konaním dobra, aby som mohol na stránky vášho života napísať: prežila svoj život, robiac dobro všetkým. Nech vám v tom pomáha Pán Boh (Den. 55).

➡ Prežite svoj život konaním dobra… Skúsim tak prežiť aspoň dnešný deň… A potom možno aj ten zajtrajší…

Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal“ (Mk 9, 30-37).

Zvláštnou črtou vašej duše nech je jednoduchosť a pokora. Prežívajte svoj život ako dieťa, buďte vždy plná dôvery, jednoduchosti a pokory, so všetkým spokojná, zo všetkého šťastná. Tam, kde sa druhé duše boja, prechádzajte pokojne vďaka jednoduchosti a pokore. Zapamätajte si na celý život, že ako vody tečú z hôr do dolín, tak aj Božie milosti stekajú len na pokorné duše (Den. 55).

➡ O čom ste sa zhovárali cestou? O čom sú moje rozhovory?

V septembri sa v celej našej kongregácii pri večernej pobožnosti modlievame korunku Božieho milosrdenstva. V tomto mesiaci totiž uplynie presne 89 rokov, keď Pán Ježiš naučil sestru Faustínu túto modlitbu. Bolo to pri videní, ktoré mala v piatok 13. septembra 1935.

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého šli hromy, a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali;  až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude konať pokánie. No moja prosba bola vzhľadom na Boží hnev ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá je v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť! Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula. Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, ktorý si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú tieto: – Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hriechy i hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami. Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová: – Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil. Keď som sa pomodlila túto modlitbu, začula som v duši slová: – Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu (Den. 474-476).

V piatok 4. októbra – deň pred liturgickou spomienkou na sv. Faustínu – sa v 3. ročníku na Cirkevnej základnej škole sv. Petra a Pavla v Stropkove po prvýkrát uskutoční tzv. Deň s patrónom. Patrónkou ročníka je totiž sv. sestra Faustína Kowalská. Pri tejto príležitosti sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity priblíži deťom ich „triednu patrónku“. V duchovno-formačnom programe čaká deti tiež súťažný kvíz s odmenami, multimediálna prezentácia, tematické puzzle, omaľovánky a dievčatká si budú môcť vyskúšať aj náš závoj.

Foto: zshrnciarskastropkov.edupage.org

Modlitba korunky Božieho milosrdenstva spojená s adoráciou, ktorú vedú naše sestry z hrušovskej komunity, už tradične o 16.30 otvára program odpustovej slávnosti v Bazilike minor Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou. Slávnosť organizuje miestna komunita pavlínov počas najbližšieho víkendu 7. – 8. septembra. Slávnostnú svätú omšu v nedeľu o 10.30 celebruje Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita.

Podrobný program na www.bazilikavranov.sk

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka“ (Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23).

Keď ma Ježiš očaril svojou krásou a pritiahol k sebe, zbadala som, čo sa mu v mojej duši nepáči. Rozhodla som sa za každú cenu to odstrániť a pomocou milosti som to hneď odstránila. Táto veľkodušnosť sa Pánovi páčila a od tej chvíle mi Boh začal udeľovať vyššie milosti. Vo vnútornom živote nad ničím nemudrujem ani nerozoberám, akými cestami ma Boží Duch vedie. Stačí mi, keď viem, že som milovaná a milujem. Čistá láska mi dáva poznať Boha a pochopiť mnohé tajomstvá (Den. 293).

➡ Čo sa Ježišovi v mojom srdci nepáči? Čo mu dnes odovzdám?

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na september znie: Za pokoj vo svete, za prenasledovaných, za štáty, v ktorých chýba náboženská sloboda a nedodržiavajú sa tam ľudské práva.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

V nedeľu 1. septembra Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP oslávi 12. výročie svojej konsekrácie. Pri tejto príležitosti sa uskutoční farský deň s bohatým programom a agapé. Slávnostnú svätú omšu o 10.00 hod. bude celebrovať vdp. Ján Urban, riaditeľ ABÚ v Košiciach. Program bude pokračovať atrakciami pre deti, bábkovým predstavením, ako aj slávnostnou modlitbou v hodine milosrdenstva spojenou s adoráciou, ktorú budú viesť sestry z našej košickej komunity a ktorú odvysiela aj TV Lux.

Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám (Jn 6, 1-15).

Prijímaj s vďačnosťou všetko, čo ti dávam… Tak sa mi budeš viac páčiť (Den. 1381).

Ježišu, zachovávaj ma vo svätej bázni, aby som nemárnila milosti. Pomôž mi byť vernou vnuknutiam Ducha Svätého, dopusť, nech mi radšej pukne srdce od lásky k tebe, akoby som mala vynechať hoci len jeden úkon lásky (Den. 1557).

➡ Prijímam s vďačnosťou všetko, čo mi Boh dávam?

Čo keby sme mali na svedomí hriechy celého sveta? Čo ak sú naše hriechy ako šarlát? Je možné, žeby vtedy pre nás ešte bolo milosrdenstvo? (porov. Den.  699 a 1318). Odpovede na tieto otázky nájdete na našom YouTube kanáli v ôsmom audiopríspevku z cyklu Dialógy s Bohom, ktoré v našom mene vedie s Pánom svätá sestra Faustína.

Fašiangy. V tieto posledné dva dni karnevalu som poznala príval veľkého množstva trestov a hriechov. Pán mi dal poznať v jednej chvíli hriechy celého sveta, ktoré boli popáchané v tento deň. Omdlela som od hrôzy a napriek tomu, že poznám celú hĺbku Božieho milosrdenstva, čudovala som sa, že Boh dovoľuje ľudstvu jestvovať (Den. 926).

Vo štvrtok 15. augusta slávime slávnosť Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie. Sv. sestra Faustína nám vo svojom Denníčku zanechala dva zápisy z tohto dňa. Prvý z roku 1934 a druhý z 1937 roku.

V deň Nanebovzatia Panny Márie som nebola na svätej omši. Pani doktorka mi nedovolila, ale v cele som sa vrúcne modlila. Po chvíli som uvidela Pannu Máriu v nevýslovnej kráse. Povedala mi: „Dcéra moja, žiadam od teba modlitbu, modlitbu a ešte raz modlitbu za svet a zvlášť za tvoju vlasť. Počas deviatich dní prijímaj sväté prijímanie v duchu zadosťučinenia na tento úmysel. Úzko sa spájaj s obetou svätej omše. Počas týchto deviatich dní budeš stáť pred Bohom ako obeta všade, vždy, na každom mieste a v každom čase – vo dne, v noci, pri každom prebudení modli sa v duchu. V duchu je možné vždy zotrvávať na modlitbe (Den. 325).

Počas rozjímania ma živo prenikla Božia prítomnosť a poznala som radosť Panny Márie vo chvíli nanebovzatia… Zostala som sama s Pannou Máriou, ktorá ma poučila o Božej vôli, ako ju v živote prijímať, úplne sa podrobujúc jeho najsvätejším rozhodnutiam. Nemôžeme sa páčiť Bohu, ak neplníme jeho svätú vôľu. „Dcéra moja, vrelo ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Veľmi túžim, aby si sa tým vyznačovala, to znamená vernosťou v plnení Božej vôle. Božej vôli daj prednosť pred všetkými obetami aj zápalnými.” Keď mi to nebeská Matka hovorila, moju dušu začalo napĺňať hlboké pochopenie Božej vôle (Den. 1244).

V nedeľu 25. augusta si pripomíname 119. narodeniny Heleny Kowalskej – dnes sv. sestry Faustíny, apoštolky Božieho milosrdenstva. Narodila sa v Glogowci, v piatok o 8.00 hod. ako tretie dieťa Stanislava a Mariany, rod. Babelovej. Mala ešte 9 súrodencov. Hneď o dva dni neskôr 27. augusta bola pokrstená vo Farskom kostole sv. Kazimíra vo Šwiniciach Warckých a dali jej meno Helena. Kostol, ktorý má ponad 700-ročnú tradíciu, bol v roku 2002 povýšený na Sanktuárium narodenia a krstu sv. Faustíny.

Na fotografii izba z rodného domu sv. Faustíny v Glogowci.

Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky” (Jn 6, 51-58).

Nadišiel čas svätého prijímania, Ježiš zmizol a videla som veľké svetlo. Vtom som počula slová: – Udeľujeme ti svoje požehnanie, a v tej chvíli z toho svetla vyšiel jasný lúč a prenikol mi srdce. V mojej duši sa zapálil zvláštny oheň – myslela som, že zomriem od radosti a šťastia. Cítila som oddelenie ducha od tela, cítila som, že som úplne ponorená do Boha. Cítila som, že som unesená Všemohúcim ako zrniečko prachu do neznámeho priestoru. Chvejúc sa od šťastia v objatí Stvoriteľa som cítila, že sám ma posilňoval, aby som mohla zniesť také veľké šťastie a hľadieť na jeho velebu. Teraz viem, že keby ma najskôr sám neposilnil milosťou, moja duša by nezniesla také šťastie a v okamihu by nastala smrť (Dz. 439).

Svätá hostia, v ktorej je obsiahnutý testament Božieho milosrdenstva pre nás, a zvlášť pre úbohých hriešnikov – dôverujem ti! (Dz. 356).

➡ Dnes zvlášť poďakujem Bohu za dar Eucharistie.

Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6, 60-69).

Raz som veľmi túžila pristúpiť k svätému prijímaniu, ale mala som isté pochybnosti a nepristúpila som. Strašne som preto trpela. Mala som pocit, že mi srdce pukne od bolesti. Pohrúžila som sa do práce, plná horkosti v srdci. Odrazu stál pri mne Ježiš. Povedal: – Dcéra moja, nevynechávaj sväté prijímanie, iba vtedy, keď dobre vieš, že si ťažko zhrešila. Okrem toho nech ťa nič neodradí, žiadne pochybnosti, od toho, aby si sa spojila so mnou v mojom tajomstve lásky. Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske ako steblo slamy, vhodené do veľkého ohňa. Pamätaj si, že ma veľmi zarmucuješ, keď ma neprijímaš vo svätom prijímaní (Den. 156).

➡ Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske ako steblo slamy, vhodené do veľkého ohňa. Verím tomuto Ježišovmu uisteniu?

Rok pred smrťou sv. sestra Faustína vo svojom Denníčku zapísala: Ježišu môj, aj keď pôjdem k tebe a ty ma naplníš, bude to plnosť môjho šťastia, jednako však nezabudnem na ľudstvo. Túžim poodhaliť závoj neba, aby o Božom milosrdenstve nepochybovala zem (Den. 930). Náš prázdninový videopríspevok na YouTube kanáli vás chce povzbudiť, aby ste nikdy nepochybovali o Božej láske a dobrote voči vám a o jeho nekonečnom milosrdenstve a zľutovaní s nami.

Náš šiesty audiopríspevok na YouTube kanáli z nového cyklu Dialógy s Bohom vás chce povzbudiť k oslave nepochopiteľného Božieho milosrdenstva, jeho zľutovania a trpezlivosti s nami… Žijeme v predĺženom čase milosrdenstva! V jednej adorácii mi Ježiš prisľúbil: S dušami, ktoré sa budú utiekať k môjmu milosrdenstvu, a s dušami, ktoré budú moje veľké milosrdenstvo oslavovať a hlásať ho iným, budem zaobchádzať v hodine smrti podľa svojho nekonečného milosrdenstva (Den. 379).

Siedmy audiopríspevok Skôr ako príde spravodlivý Sudca z cyklu Dialógy s Bohom je pokračovaním šiesteho príspevku o predĺženom čase milosrdenstva, v ktorom žijeme. Pozývame vás na náš YouTube kanál, ktorý je tiež akýmisi virtuálnymi dverami milosrdenstva otvorenými pre nás dokorán…

Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti… (Den. 1146).

V pondelok 5. augusta slávime sviatok patrónky našej rehole – Matky milosrdenstva. Mária sa pod titulom Matky Božieho milosrdenstva uctieva v kongregácii od začiatku. Jej úcta sa v priebehu rokov prehĺbila, predovšetkým vďaka zjaveniam sv. sestry Faustíny, ktoré zapísala vo svojom Denníčku a vďaka teológii o Matke milosrdenstva, ktorú sv. Ján Pavol II. zaradil do encykliky „Dives in misericordia“.

Na podnet generálnej predstavenej m. Michaely Moraczewskej 5. augusta 1937 predstavené na kongrese vo Varšave a 15. augusta sestry vo všetkých kláštoroch zvolili Matku Božieho milosrdenstva za nebeskú generálnu predstavenú kongregácie. V ten deň sestra Faustína napísala: Ku koncu tohto úkonu, ktorý sa konal na počesť Panny Márie, som videla preblahoslavenú Pannu, ktorá mi povedala: „Ó, aký milý mi je hold vašej lásky.“ A v tej chvíli privinula k sebe matku generálnu Michaelu, ľavou rukou mňa a všetky sestry boli pri jej nohách prikryté jej plášťom (Den. 1244). Potom Matka Božia prostredníctvom sestry Faustíny dala veľké prisľúbenie: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Den. 1244).

Tri sestry Poľky: sr. Ignis, sr. Amáta a sr. Ancilla zložia v sobotu 3. augusta v Kláštornej kaplnke sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove svoje doživotné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Ako znak doživotnej profesie prijmú striebornú obrúčku. Stane sa tak počas slávnostnej svätej omše o 10.00 hod., ktorú bude celebrovať Mons. Ján Zajac, emeritný krakovský biskup. Sľuby od sestier prijme naša generálna matka Miriam Janiec ISMM.

Slová Pána Ježiša počas doživotných sľubov: Nevesta moja, naše srdcia sú spojené naveky. Pamätaj, komu si zložila sľuby… (Den. 239).

Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 24-35).

Keď som prijala Ježiša v Eucharistii, moje srdce zvolalo z celej sily: „Ježišu, premeň ma na druhú hostiu. Chcem byť živou hostiou pre teba. Ty si veľký Pán, Všemohúci, ty mi môžeš dať túto milosť.” Pán mi odpovedal: – Si živou hostiou, milou nebeskému Otcovi, ale rozmýšľaj – čím je hostia – obeta, a teda…? Ó, môj Ježišu, chápem význam hostie, chápem, čo znamená obeta. Túžim byť pred tvojou velebou živou hostiou, to znamená živou obetou, ktorá každý deň horí na tvoju slávu. Keď moje sily začnú slabnúť, sväté prijímanie ma podrží a dá mi silu. Naozaj sa bojím dňa, v ktorom by som neprijala Eucharistiu. Moja duša čerpá zvláštnu silu zo svätého prijímania. Ó, živá hostia, svetlo mojej duše! (Den. 1826).

➡ Svätá hostia, v ktorej je ukrytý liek na všetky naše choroby, liek vyvierajúci z nekonečného milosrdenstva ako z prameňa, pre nás, a zvlášť pre úbohých hriešnikov – dôverujem ti!

Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?‘“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (Jn 6, 41-51).

Celé hodiny ťa adorujem, ó, živý chlieb, uprostred veľkej suchopárnosti duše. Ó, Ježišu, čistá láska, nepotrebujem útechu, živím sa tvojou vôľou, Mocný (Den. 195).

Celá moja sila je v tebe, živý chlieb. Ťažko by mi bolo prežiť deň, keby som nebola na svätom prijímaní. On je mojou záštitou. Bez teba, Ježišu, nedokážem žiť (Den. 814).

➡ Svätá hostia, v ktorej je obsiahnuté spojenie medzi Bohom a nami skrze nekonečné milosrdenstvo k nám, a zvlášť k úbohým hriešnikom – dôverujem ti!