Spájam utrpenia spôsobené ľudskou slabosťou s Ježišovým utrpením.
Z Denníčka sestry Faustíny vieme, že aj v jej živote sa vyskytli situácie, v ktorých zakúšala ľudské obmedzenia, úbohosť, hriech a mnohokrát ju ranilo správanie iných ľudí. Všetci sme hriešnici, Ježiš zomrel na kríži za každého z nás a všetci zakúšame následky svojej vlastnej úbohosti, slabosti a hriechov. Z jej skúseností môžeme vidieť, že aj ľudsky zložitá situácia má hlboký duchovný význam – prostredníctvom nej sa my sami, hriešnici, učíme milosrdnej láske, ktorú nám Boh ustavične preukazuje. Zameriame sa na udalosť, ktorá sa stala v nemocnici na Prądniku. Sestra Faustína opisuje stretnutie s istou osobou a boj, ktorý sa odohral v jej srdci, aby dokázala konať v duchu milosrdenstva. Môže to byť pre nás povzbudením – keď apoštolku Božieho milosrdenstva toľko stálo, aby preukázala milosrdenstvo osobe, ktorá jej veľmi ublížila, aj ja mám „právo“ na takýto boj. Dôležité je, aby som chcel bojovať a prosil o Božiu pomoc a milosť. Božie milosrdenstvo môže zvíťaziť aj v mojom srdci, napriek ťažkým skúsenostiam. Venujme pozornosť aj tomu, že sestra Faustína povedala pravdu – jemným ale pravdivým spôsobom. Nehovorila, že je všetko v poriadku a nič sa nestalo, pretože milosrdenstvo je vždy spojené s pravdou. Je dôležité spájať pravdu s láskou. Pozorne si teda prečítajme úryvok z jej Denníčka:
Dnes ma navštívila istá svetská osoba, pre ktorú som mala veľké nepríjemnosti, lebo zneužila moju dobrotu a v mnohých veciach klamala. V prvej chvíli, keď som ju zbadala, krv mi stuhla v žilách, lebo sa mi zjavilo pred očami všetko, čo som pre ňu musela vytrpieť, hoci by som sa jedným slovom mohla od toho oslobodiť. Prišlo mi na um, že jej poviem celú pravdu rozhodne a ihneď. No v tej istej chvíli som si spomenula na Božie milosrdenstvo a rozhodla som sa zaobchádzať s ňou tak, ako by konal Ježiš, keby bol na mojom mieste. Začala som sa s ňou rozprávať láskavo, a keď zatúžila rozprávať sa so mnou osamote, vtedy som jej veľmi ohľaduplne, ale jasne poukázala na smutný stav jej duše. Videla som jej hlboké rozrušenie, aj keď ho predo mnou skrývala. V tej chvíli vošla tretia osoba, a tak sa náš rozhovor osamote skončil. Tá osoba ma prosila o pohár vody a ešte dve iné veci, tak som jej ochotne poslúžila. Bez Božej milosti by som však nebola schopná takto sa k nej správať. Keď odišli, ďakovala som Bohu za milosť, ktorá ma posilňovala v tomto čase (Den. 1694).
Vtom som počula tieto slová: – Teším sa, že si konala ako moja skutočná dcéra. Buď vždy milosrdná, ako som ja milosrdný. Miluj všetkých z lásky ku mne, hoci by to boli aj najväčší nepriatelia, aby sa mohlo v celej plnosti odzrkadliť v tvojom srdci moje milosrdenstvo (Den. 1695).
⸶ Vyprosujme si Božiu milosť, aby sme aj my mohli konať ako pravé Božie deti. Láska je tá najsilnejšia zbraň! Nech nám pomôžu slová modlitby našej svätej: Kriste, hoci je potrebné také veľké úsilie, s tvojou milosťou je však všetko možné (Den. 1696).
Ó, Ježišu môj, viem, že ty zaobchádzaš s nami tak, ako my zaobchádzame s našimi blížnymi. Ježišu môj, pripodobni moje srdce svojmu milosrdnému Srdcu. Ježišu, pomôž mi prežiť celý svoj život, robiac dobre všetkým (Den. 692).
Vo štvrtom pôstnom videozamyslení sa spolu s o. Arturom Ciepielským zamyslíme nad hádam najkrajšími slovami evanjelia. Veríme, že ich raz budeme z Ježišových úst počuť všetci: Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 39-43).
Kliknite si, prosím, vpravo dole na ikonku nášho kanála na YouTube.
Spájam svoje bolestivé skúsenosti s Ježišom.
Spolu s novými úlohami v živote sestry Faustíny sa objavila druhá etapa bolestivých očistení, ktorá sa nazýva temné noci ducha. Pán Boh konal toto očistenie v jej duši cez uskutočnenie myšlienky novej kongregácie. Sestra Faustína si spočiatku myslela, že Ježiš chce, aby opustila materskú kongregáciu a založila kontemplatívny kláštor, hoci vedela, že tá „kongregácia“ bude veľkým dielom v Cirkvi.
Pri každom pokuse odísť z kongregácie zakúšala, že ju opúšťa Božia prítomnosť a nachádza sa v úplnej temnote. Moje útrapy – písala v denníku – nikto nepochopí. Ja sama ich nedokážem opísať, niet však väčších utrpení ako tieto. Utrpenia mučeníkov nemôžu byť väčšie, lebo smrť v týchto chvíľach by bola pre mňa úľavou. Nemám s čím porovnávať tieto utrpenia, toto zomieranie duše, ktoré nemá konca (Den. 1116). V ohni duchovného boja sa jej duša očisťovala. V ťažkých chvíľach jej Boh dával chvíle oddychu a veľkej radosti. Náhle som videla Pána Ježiša – opisuje jeden z týchto okamihov. Povedal mi: Teraz viem, že ma nemiluješ pre dary a milosti, ale moja vôľa je ti drahšia ako život. Preto sa s tebou spájam tak úzko ako so žiadnym stvorením. V tej chvíli Ježiš zmizol. Moju dušu zaliala Božia prítomnosť, viem, že na mňa hľadí tento Mocnár (Den. 707-708).
Uskutočnenie tohto diela nielenže spôsobilo sestre Faustíne tie najväčšie utrpenia, ale tiež ju viedlo k úplnému zjednoteniu s Ježišom, do takzvaných mystických zásnub. Pán ju priviedol do čoraz bližšieho spojenia s ním, pripravil ju, aby prijala milosti mystických zásnub. V tej chvíli ma preniklo Božie svetlo a pocítila som, že som výlučne Božím vlastníctvom. Pocítila som najvyššiu slobodu ducha, o akej som predtým nemala ani tušenia (Den. 1681). Teraz ju už len tenký závoj viery delil od takého zjednotenia s Bohom, aké je údelom svätých v nebi.
⸶Aká je moja spolupráca s Božou milosťou vtedy, keď nechápem Božie pôsobenie v mojej duši?
⸶Zverujem svoj život Ježišovi v dôvere, že ma miluje a chce moje najväčšie dobro?
⸶ Tento týždeň, budem vo chvíľach, ktorým nerozumiem, s láskou a odhodlaním opakovať úkony dôvery.
V sobotu 13. marca ubehne presne osem rokov odvtedy, čo bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Ako prvý pápež z amerického kontinentu, prvý pápež z rehole jezuitov a prvý pápež s menom František podnecuje veriacich stávať sa čoraz viac misionárskymi učeníkmi a prinášať Božiu lásku celému ľudstvu.
Blízkosť, synodálnosť a misionárske nadšenie sú kľúčové prvky pontifikátu Svätého Otca Františka. Doteraz Svätý Otec vykonal 33 apoštolských ciest vo svete a 25 pastoračných ciest v rámci Talianska. Za svätých vyhlásil pápež František viac než 900 svedkov viery, medzi ktorými je aj 800-členná skupina mučeníkov z talianskeho Otranta.
(zdroj: TK KBS)
Na našom YouTube kanáli prinášame už 3. pôstne videozamyslenie, ktoré pre vás pripravuje o. Artur Ciepielski na tému Ježišových siedmich slov z kríža. Tento týždeň sa spoločne zamyslíme nad slovami: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha (Lk 23, 46). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.
Vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu a opatrenia s ňou spojené sa neuskutočnia plánované marcové duchovné cvičenia. Aj preto chceme upriamiť Vaši pozornosť na naše on-line aktivity, ako sú pôstne duchovné zamyslenia či videozamyslenia o. Ciepielského, duchovná obnova pre ženy a nedeľné stretnutia s Božím slovom a Denníčkom. Aspoň takýmto spôsobom chceme byť s Vami a vzájomne sa obohacovať a posilňovať.
Hlavná správa Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum Vás srdečne pozýva na spoločné vzdávanie vďaky Bohu za 25 rokov existencie Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum 6. marca 2021 do Baziliky Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch. Program začína spoločnou modlitbou v hodine milosrdenstva o 15.00 hod.
On-line prenos môžete sledovať na stránke baziliky www. milosierdzie.pl kliknutím na ikonku: TV Milosierdzie.
https://www.faustinum.pl/sk/25-vyrocie-vzniku-zdruzenia-faustinum-pozvanka/
Pozývame vás pozrieť si fotogalériu z osláv 25. výročia vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, ktoré sa konali 6. marca v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch.
https://www.faustinum.pl/sk/fotogaleria-z-oslav-25-vyrocia-vzniku-zdruzenia-faustinum/
Slávnosť 25. výročia vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum môžete sledovať na TV Milosierdzie na oficiálnej stránke Baziliky Božieho milosrdenstva v Krakove: www.milosierdzie.pl.
Program začína modlitbou v hodine milosrdenstva o 15.00 hod., pokračuje slávnostnou svätou omšou a ďakovnou adoráciou s oslavou Božieho milosrdenstva.
Pri príležitosti strieborného jubilea vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum vám prinášame svedectvá členov a dobrovoľníkov z celého sveta. Dnes ponúkame svedectvá zo Slovenska. Veľmi sa tešíme, že týchto svedectiev sme dostali najviac.
https://www.faustinum.pl/sk/som-v-zdruzeni-faustinum-pretoze-svedectva-zo-slovenska/
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku (Jn 2, 13-25).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (379, 848):
„V jednej adorácii mi Ježiš prisľúbil: – S dušami, ktoré sa budú utiekať k môjmu milosrdenstvu, a s dušami, ktoré budú moje veľké milosrdenstvo oslavovať a hlásať ho iným, budem zaobchádzať v hodine smrti podľa svojho nekonečného milosrdenstva. (…) Spomeňte si na moje umučenie, a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám.“
(…) „Zapíš tieto slová, dcéra moja. Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných čias, po ňom príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech využívajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla. Ó, ľudské duše, kde sa ukryjete v deň Božieho hnevu? Utiekajte sa teraz k prameňu Božieho milosrdenstva. Ó, vidím veľké množstvo duší, ktoré zvelebili Božie milosrdenstvo a naveky budú spievať pieseň chvály.“
➡ Hľadám podobne ako Židia v dnešnom Evanjeliu nejaké znamenie? Vidím v Božom Slove, v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, veľký dar Božieho milosrdenstva?
➡ Ježiš chce, aby som dôveroval jeho láske. Ak úplne nedôverujem jeho Slovu, pozýva ma, aby som dôveroval jeho ranám.
➡Tento týždeň sa každý deň s veľkou dôverou budem utiekať k prameňu milosrdenstva a využívať krv a vodu, ktorá pre mňa vytryskla.
V sobotu 6. marca oslavuje združenie Faustínum 25. výročie vzniku. Združuje ono ponad 18 000 dobrovoľníkov a členov z takmer 90 krajín sveta zo všetkých svetadielov. Pri tejto príležitosti predsedníčka združenia sr. Miriam Janiec posiela tejto duchovnej rodine svoj list.
https://www.faustinum.pl/sk/25-vyrocie-vzniku-zdruzenia-faustinum-list/
Denne aktualizované!
Členovia a dobrovoľníci združenia Faustínum, ktoré onedlho oslávi svoje strieborné jubileum, počas januára posielali svoje svedectvá o tom, prečo sú v tomto združení. Na oficiálnej stránke združenia faustinum.pl/sk prinášame svedectvá ľudí z rôznych kútov sveta. Ako prvé prišli na rad svedectvá z Poľska.
Najnovšie si môžete prečítať svedectvá z anglicky hovoriacich krajín (z USA, Kanady a Filipín), zo Španielska, z Talianska, Francúzska, Čiech, Nemecka a Bieloruska.
https://www.faustinum.pl/sk/som-v-zdruzeni-faustinum-pretoze-svedectva-z-bieloruska/
Namiesto marcových duchovných cvičení Vám každý týždeň ponúkame pôstne videozamyslenia o. Artura Ciepielského na tému Ježišových siedmich slov z kríža. Na našom YouTube kanáli prinášame 2. pôstne videozamyslenie nad slovami: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil (Mt 27, 46). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.
Spájam svoje duševné utrpenia s utrpením Ježiša.
V plockom kláštore, do ktorého sestra Faustína prišla v máji alebo júni 1930, sa začína jej veľké prorocké poslanie. Bola nedeľa 22. februára 1931, keď prvý raz uvidela Ježiša v takej podobe, ako ho aj my dnes môžeme vidieť na obraze Božieho milosrdenstva.
V plockom kláštore sa začali šíriť správy o nejakom zjavení sestry Faustíny. Spolusestry v komunite sa k nej začali správať nedôverčivo: jedny ju varovali pred ilúziou, druhé hovorili, že je hysterická a vymýšľa si, ale ešte iné s uznaním tvrdili, že musí byť blízko pri Ježišovi, pretože tak pokojne znáša toľko utrpenia. Rozhodla som sa všetko v tichosti znášať, ani sa neospravedlňovať, keď sa ma vypytovali – zapísala do Denníčka sestra Faustína. Jedny moje mlčanie dráždilo, najmä tie zvedavejšie. Druhé – hlbšie mysliace – hovorili, že sestra Faustína musí byť predsa len blízko Boha, keď má silu vydržať toľko utrpenia (Den. 126).
Všetko sa skončí v tomto slzavom údolí, aj slzy sa odplavia, aj bolesť prestane. Len jedno nepominie – láska k tebe, Pane. Všetko sa skončí v tomto vyhnanstve, skúšky i suchopárnosť duše. A hoci by duša neprestajne zomierala, keď má Boha – nič ňou nezakolíše (Den. 1132).
Najväčším utrpením však bola neistota o pôvode zjavení. Predstavené ju posielali ku kňazom a kňazi k predstaveným. Sestra Faustína si priala, aby nejaký kňaz v mene Cirkvi vyriešil tento problém a povedal jedno slovo: Buďte pokojná, ste na správnej ceste, alebo – zavrhnite to všetko, lebo to nepochádza od Boha (Den. 127). V tejto situácii sa snažila vyhýbať sa Pánovi, a keď prichádzal, pýtala sa: Ježišu, si môj Boh alebo nejaká vidina? Lebo predstavení mi hovoria, že bývajú rôzne klamy a vidiny. Ak si môj Pán, tam ma, prosím ťa, požehnaj. – Vtom Ježiš urobil nado mnou veľký znak kríža a ja som sa prežehnala. Keď som sa mu ospravedlnila za tú otázku, Ježiš mi povedal, že som ho touto otázkou nezarmútila. Pán mi povedal, že sa mu veľmi páči moja dôvera (Denníček 54).
⸶ Ako prežívam utrpenia duše?
⸶ Som si vedomý toho, že Boh je vždy blízko pri mne?
⸶ Mohol by Ježiš dnes pri pohľade do mojej duše povedať, že sa mu páči moja dôvera?
V nedeľu 28. februára nový pomocný biskup krakovskej arcidiecézy Mons. Robert Chrząszcz celebroval svoju primičnú svätú omšu v Bazilike Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch.
Vo svojom biskupskom erbe má v centre kríž, z ktorého vychádzajú lúče milosrdenstva. Za svoje biskupské heslo si vzal citát sv. Jána Pavla II.: Christo portas aperite – Otvorte dvere Kristovi!
Nový pomocný biskup predtým 15 rokov pracoval ako misionár v Rio de Janiero v Brazílii.
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).
Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (Den. 451, 452, 453)
„Raz po svätom prijímaní som začula slová: – Ty si naším príbytkom. V tej chvíli som pocítila v duši prítomnosť Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého – cítila som, že som Božím chrámom. Cítim, že som dieťaťom Otca; nie všetko dokážem vysvetliť, ale duch to dobre chápe. Ó, Dobrota nekonečná, ako veľmi sa znižuješ k úbohému stvoreniu!
Keby sa duše chceli sústrediť, Boh by hneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenosť prehlušuje Pánovo slovo.
V istej chvíli mi Pán povedal: – Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Kto sa ťa smie dotknúť, keď si so mnou? Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spolieha na mňa. Obdarúvam ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí.“
Nerád čakám. Zdá sa mi, že ten čas by som vedel lepšie využiť. Zvykol som si preto k lekárovi – okrem dobrej dávky trpezlivosti – zobrať so sebou aj knihu. Len aby som nemal ten pocit, že čas mi uteká a ja som ho zle využil. Aj cestovanie som si spríjemnil čítam. Najmä keď cestujem vlakom alebo lietadlom v príručnej batožine, mám vždy pripravené niečo na čítanie. A predsa som neraz v pravde musel priznať, že výzvu zostať v tichu a vo vyčkávaní, neviem mnohokrát zvládnuť. Vždy by som chcel, aby sa niečo dialo, aby som „podal nejaký výkon“. Poznáte to? Niekto si v takom čase obhrýza nechty, iní spia a iní zasa nervózne poklepkávajú nohou či vkuse telefonujú, respektíve chatujú. Až neskôr som si uvedomil, že ma takýto postoj priviedol k presvedčeniu, presnejšie povedané k omylu, že to ja musím byť stále aktívnym, aby sa niečo dialo.
Azda podobne premýšľajú aj Peter, Ján a Jakub. Hneď by chceli niečo stavať. Byť aktívni. Lebo sa im zdá, že všetci naokolo čosi robia, iba oni sú akosi bokom. Avšak Ježiš im hneď pomáha rozpoznať podstatu tohto miesta a okamihu. Tá chvíľa nie je postavená na ľudskom snažení. Lež na tom Božom. Človek je tam tým, ktorý tam má len byť.
Koľkokrát za život som už bol pred eucharistickým Kristom. S hŕbou vytlačených modlitieb či hrubou modlitebnou knižkou, otáčal stranu za stranou, a potom po polhodine odchádzal úplne spokojný, že som to dal… Že som nezaspal a vymodlil sa x modlitieb.
Rokmi však vnímam, že Boh vie už o mojich slovách a potrebách skôr, ako sa ja rozhodnem kľaknúť si pred ním. Ale že má obrovskú túžbu, aby som prestal byť „akčným hrdinom“ a nechal sa viesť a objať jeho blízkosťou. On o mne a mojich drahých už vie, len ja ešte neviem o ňom…
Krásne to vystihol dnes už svätý pápež Ján Pavol II.: „Chvíľa opravdivej adorácie má väčšiu hodnotu a duchovný úžitok ako najintenzívnejšia činnosť, aj keď je apoštolská.“
Dokážem si sadnúť/ kľaknúť pred Eucharistiu len tak, aby som bez tlaku ostal v Božej blízkosti?
Moja modlitba je postavená na mojich slovách alebo dokážem v modlitbe aj počúvať?
Kedy sa zastavím v kostole na „chvíľku s Bohom“?
vdp. Jozef Kozák
Všetkým maďarsky hovoriacim ctiteľom Božieho milosrdenstva a sv. sestry Faustíny Kowalskej je venovaná Facebooková stránka Szent Fausztina nővér, ktorú vedie slovenský misionár pôsobiaci v Budapešti, páter Viktor Kunay, lazarista a dobrovoľník nášho združenia Faustínum. Pravidelne na nej informuje o všetkých aktivitách týkajúcich sa úcty k Božiemu milosrdenstvu, uvádza tiež krátke modlitby a denne ponúka citáty z Denníčka sv. sestry Faustíny. Link na stránku: https://www.facebook.com/Szent-Fausztina-n%C5%91v%C3%A9r-110283907406505
2. TÝŽDEŇ: Spájam svoje duchovné utrpenia s utrpením Ježiša
Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).
Na konci prvého roku noviciátu sa v živote sestry Faustíny začalo obdobie veľmi bolestivých duchovných skúseností, známych ako pasívne noci. Koncom prvého roku noviciátu – napísala vo svojom Denníčku – sa začalo v mojej duši stmievať. Nepociťujem žiadnu radosť z modlitby, rozjímanie má stojí veľa námahy, začína sa ma zmocňovať strach. Vstúpila som hlbšie do seba a nevidela som nič okrem veľkej úbohosti. Jasne som však videla aj veľkú Božiu svätosť, ale nemala som odvahu pozdvihnúť k nemu oči. Vrhla som sa do prachu k jeho nohám a žobrala som o milosrdenstvo. Takto uplynulo skoro pol roka a stav mojej duše sa nemenil. Naša drahá matka novicmajsterka mi dodáva odvahu [v] týchto ťažkých chvíľach. No utrpenie stále narastalo. (…) Boh zvláštne pôsobil v mojej duši. (…) Utiekala som sa k Ježišovým ranám, opakovala som slová dôvery, ale tieto slová mi spôsobovali ešte väčšie utrpenie. Išla som pred Najsvätejšiu sviatosť a začala som hovoriť Ježišovi: „Ježišu, ty si povedal, že skôr zabudne matka na svoje nemluvňa ako Boh na svoje stvorenie, a keby aj ona zabudla, ja, Boh, nezabudnem na svoje stvorenie. Ježišu, počuješ, ako stoná moja duša? Uslyš bolestné kvílenie svojho dieťaťa. Dôverujem ti, ó, Bože, lebo nebo a zem sa pominú, ale tvoje slovo trvá naveky“ (Den. 23).
Takýto úryvok nájdeme v jej Denníčku pod číslom 23. V žalme, ktorý je označený rovnakým číslom 23, sa kráľ Dávid modlil takto: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou“ (Ž 23,4).
Počas týchto bolestivých zážitkov dostala sestra Faustína pomoc od svojej majsterky v noviciáte, ktorá jej vysvetlila, že Boh je vždy otec, aj keď nás skúša, a tieto skúsenosti pripravujú jej dušu na úzke spojenie s ním. Bolo veľmi dôležité, aby v týchto ťažkých chvíľach sestra Faustína prejavovala poslušnosť a neochvejnú dôveru, ktorá nás aj udivuje a dodnes prináša hojnú úrodu.
Môj Ježišu, ty vieš, čo prežíva moja duša pri spomienke na tieto utrpenia. Neraz som sa čudovala, že anjeli a svätí sú ticho pri takom utrpení duše. Oni nás však v týchto chvíľach zvlášť milujú. Moja duša neraz volala k Bohu ako malé dieťa, keď matka zakryje svoju tvár a ono ju nemôže poznať, a tak kričí zo všetkých síl. Ó, Ježišu môj, buď pochválený za tieto skúšky plné lásky! Tvoje milosrdenstvo je veľké a nepochopiteľné. Všetko, ó, Pane, čo si naplánoval pre moju dušu, je preniknuté tvojím milosrdenstvom (Den. 116).
⸶Ako vyzerá moja dôvera v čase bolestivých skúšok?
⸶Verím tomu, že Boh je vždy vaším najlepším Otcom, hoci skúša?
⸶Poviem mu, s čím bojujem. Poprosím ho o milosť duchovného detstva.
Srdečne pozývame všetky ženy na on-line duchovnú obnovu s názvom: Zranená, ale milovaná, ktorá sa uskutoční 27. februára.
Program bude prebiehať cez aplikáciu ZOOM.
Prihlásiť sa môžete na mail sr.jana@milosrdenstvo.sk
Na Vašu mailovú adresu budú zaslané potrebné informácie k pripojeniu.
Prosíme, aby ste sa prihlásili najneskôr deň pred termínom duchovnej obnovy.
V prípade otázok alebo nejakých nejasností sa kontaktujte na tel. č. 0907 464 479 alebo na vyššie uvedenom maile.
Program:
9:00 – privítanie a úvodné slovko
9:15 – príhovor na tému „Zranená, ale milovaná“ (sr. Jana Mária Krnáčová KMBM)
10:00 – čas na osobnú meditáciu
11:00-14:30 – možnosť individuálnych rozhovorov so sestrami
14:45-15:00 – spoločná príprava na hodinu milosrdenstva
15:00 – hodina milosrdenstva
– korunka Božieho milosrdenstva
– adorácia Ježiša vo svojom srdci
16:00 – záverečné slovko a „duchovný cukrík“ pre dušu
V spolupráci s o. Arturom Ciepielským prinášame na našom YouTube kanáli 1. pôstne videozamyslenie na tému: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 33). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.
Pri príležitosti 90. výročia zjavenia obrazu Milosrdného Ježiša vydala Poľská pošta poštovú známku a pamätnú pohľadnicu. Na známke sa nachádza prvý obraz Božieho milosrdenstva, ktorý v roku 1934 namaľoval Eugeniusz Kazimirowski a tiež lagievnický obraz, ktorý v roku 1945 namaľoval Adolf Hyla. V centre sa nachádza obraz sv. Faustíny a sv. Jána Pavla II. – apoštolov Božieho milosrdenstva. Na pozadí je fotografia zo Sanktuária Božieho milosrdenstva v Čenstochovej.
Sv. Otec František poslal plockému biskupovi Petrovi Liberovi list pri príležitosti zjavenia obrazu Božieho milosrdenstva pred 90 rokmi v Plocku. V liste píše: Vráťme sa k prameňu. Prosme Krista o dar milosrdenstva. Nech nás ním zahrnie a prenikne. Majme odvahu vrátiť sa k Ježišovi a zakúsiť jeho lásku a milosrdenstvo vo sviatostiach. Pocíťme jeho blízkosť a nehu, lebo len vtedy budeme schopní preukazovať milosrdenstvo, trpezlivosť, odpustenie a lásku. (…) Buďte pre všetkých znakom Božej prítomnosti medzi nami!
List končí apoštolským požehnaním, ktoré pápež František udeľuje všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša.
Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po obnovení sľubov a svätom prijímaní som zrazu uvidela Pána Ježiša, ktorý mi láskavo povedal: – Dcéra moja, pozri na moje milosrdné srdce. Keď som sa zahľadela na Najsvätejšie Srdce, vyšli z neho tie isté lúče, ktoré sú na obraze – ako krv a voda. Pochopila som, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ježiš opäť láskavo povedal: – Dcéra moja, hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu (Den. 177).
V Denníčku nájdeme aj tieto Ježišove slová: Som trojnásobne svätý a oškliví sa mi najmenší hriech. Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť voči nej je bezhraničná. Moje milosrdenstvo ju obklopuje a ospravedlňuje. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že nikto neujde pred mojou pravicou. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, padnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy, hovorím hlasom Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať, ponechávam ich samých na seba a dávam im to, po čom túžia (Den. 1728).
Možno si myslíme, že sme urobili toľko zla, že pre nás už neexistuje odpustenie. Ježiš povedal svätej Faustíne, že čím väčší hriešnik, tým má väčšie právo na jeho milosrdenstvo. Božie milosrdenstvo nemôže nič vyčerpať a neexistuje také zlo, taký hriech, ktorý by nám Boh nemohol odpustiť, keby sme ho o to s ľútosťou poprosili.
Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 12-15).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1146, 1507):
[Nech vkladajú] nádej do môjho milosrdenstva najväčší hriešnici. Oni majú prednostné právo na dôveru v priepasť môjho milosrdenstva. Dcéra moja, píš o mojom milosrdenstve utrápeným dušiam. Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Takým dušiam dávam viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti…
Všetky milosti plynú z milosrdenstva a aj posledná hodina je pre nás plná milosrdenstva. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote, aj keby jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je silnejšie ako naša úbohosť. Potrebné je len jedno, aby hriešnik odchýlil aspoň trochu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dokončí Boh. Nešťastná je však duša, ktorá dokonca v poslednej hodine zatvorila dvere pred Božím milosrdenstvom. Tieto duše ponorili Ježiša v Getsemanskej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšieho Srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.
➡ Ježiš, Boží Syn, z lásky k nám dovolil, aby ho diabol pokúšal. Následne začal ohlasovať Božie kráľovstvo a pozýva nás k obráteniu. Aká je moja odpoveď na úsilie Božieho milosrdenstva, ktorým Boh hľadá moju večnú spásu?
➡ Som vďačný Ježišovi za námahu, ktorú pre mňa podstúpil?
➡ Vynasnažím sa v tomto týždni aspoň trochu pootvoriť dvere svojho srdca na lúče Božieho milosrdenstva…
***
Bol som práve vysvätený, začínajúci kňaz na svojom prvom kaplánskom mieste. Prešlo už odvtedy skoro 20 rokov, ale pamätám si to ako dnes. Úplne presne. Bola sobota, krátko pred obedom. Po prvopiatkovom týždni, v ktorom sme päť dní hodiny presedeli v spovednici a vysluhovali sviatosť zmierenia. K tomu treba zarátať ešte piatkovú dopoludňajšiu návštevu chorých spojenú s vysluhovaním sviatosti zmierenia a prinášaním Eucharistie. Už som sa tešil na obed. Bol som hladný. Vedel som, že nás v ten deň zavolala jedna rodina z farnosti na obed, ktorý bol vždy fantastický. Vtom zazvonil telefón. Ozval sa akýsi mužský hlas. Poprosil ma, že je chorý a že sa chce vyspovedať. Priznám sa, šiel som s nechuťou. V duchu som si vravel, kde bol doteraz. Keď som došiel k domu chorého, široko ďaleko nebolo nikoho. Búchal som na dvere, obišiel dom a nič. Už som bol pripravený pootvoriť dvere a zavolať, keď sa zrazu pohla kľučka a za dverami stal starší pán v pyžame. Vyzeral tak po šesťdesiatke. V neochote som kráčal za ním a opýtal som ho: „A kde je ten chorý, čo nemôže vstať z postele?“ On bez zaváhania odvetil: „To som ja.“ A kým sa stihol zareagovať, dedko už ležal v posteli a zakryl sa perinou.
„Vy?“, opýtal som sa nechápavo: „Veď vyzeráte dobre, nie choro.“
Muž sa na mňa pozrela a odpovedal: „Nie nie, pán kaplán, sadajte tu na stoličku! Ja viem, že končím, že toto je moja posledná svätá spoveď. Chcem si ju urobiť celoživotnú a poriadnu.“
Aj tak bolo. Muž sa vyznal, prijal rozhrešenie, Eucharistiu a ja som odchádzal v akomsi divnom pocite.
Ten netrval dlho… O pár dní nato dedko zomrel. Až vtedy som si uvedomil, akú som mal milosť a k akému skutky lásky a milosrdenstva má v ten deň Boh pozval.
Ten muž už vedel, že je čas. A že prišiel deň, kedy tým najdôležitejším je hodiť sa do náruče Božieho milosrdenstva.
Modlím sa za milosť dobrej smrti?
vdp. Jozef Kozák
Raz mi Ježiš povedal: – Môj pohľad z tohto obrazu je taký ako pohľad z kríža (Den. 326).
Pri pohľade na Ježiša máme dojem, že sa na nás skutočne pozerá. Kdekoľvek sedíme, z akejkoľvek strany sa na neho pozrieme, zdá sa, že tieto oči nás neustále sledujú. Pretože na tomto obraze je skrytý Ježišov pohľad z kríža. Sám to povedal svätej Faustíne. Aký je tento pohľad? V prvom rade prijímajúci pohľad, ktorý víta každého. Bez ohľadu na to, koľko toho máme na svedomí, v týchto očiach vždy nájdeme lásku, ktorá na nás čaká. Bezpodmienečná láska, jemná, otvorená voči nám, pripravená počúvať. Vďaka takému pohľadu sa naše srdce otvára samo od seba, chce rozprávať o svojich tajomstvách. Vie, že sme prijatí v celej našej kráse, ako aj v celej našej chudobe. Môžeme odhaliť pravdu, pretože sa cítime bezpečne.
Nech sa vás dnes dotkne Ježišov pohľad na tomto obraze. Dovoľte mu, aby vás objal a stretol sa s vami. Odhaľte pred Bohom to, čo sa vo vás hlboko skrýva. Chce vás počúvať a prísť vám na pomoc. Čaká iba na prvý krok z vašej strany. Jeho ruka už je zdvihnutá, aby vás požehnala a aby vám poskytla milosti, ktoré potrebujete…
Hlavná správa Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum na svojom stretnutí 30. januára 2021 udelila titul čestného členstva trom osobám, ktoré sa významne pričinili o realizáciu cieľov združenia a o šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu. Novými čestnými členmi sú:
Sr. M. Elżbieta Siepak KMBM
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup
Páter Marek Wójtowicz SJ
Viac sa dozviete na webstránke združenia faustinum.pl/sk
Počas pôstneho obdobia vás pozývame, aby ste spolu so sestrou Faustínou objavovali hodnotu utrpenia a spájali svoje utrpenie s Ježišom. On z lásky dal život za každého z nás, aby sme už nikdy nepochybovali o tom, že Boh nás skutočne miluje! Spoločne vstúpme do tohto nevyspytateľného tajomstva Božieho milosrdenstva a diela vykúpenia. Počas tohtoročného pôstu nás budú sprevádzať Ježišove slová: V mojom umučení hľadaj silu a svetlo (Den. 654).
- TÝŽDEŇ: Spájam svoje telesné utrpenia s utrpením Ježiša
Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).
Ó, môj Ježišu, spájam svoju bolesť, utrpenie aj samotné zomieranie s tvojím svätým umučením a obetujem sa za celý svet, aby som vyprosila hojnosť Božieho milosrdenstva pre duše (por. Den. 1574).
Ježiš povedal svätej Faustíne: Často ma nazývaš svojím učiteľom. Je to milé môjmu srdcu, ale nezabúdaj, žiačka moja, že si žiačkou ukrižovaného učiteľa. To jedno slovo nech ti stačí. Ty vieš, čo kríž obsahuje (Den. 1513).
Vieme, že sestra Faustína zažila vo svojom živote veľa fyzického utrpenia. Už na začiatku svojho rehoľného života poznamenala: Krátko po prvých sľuboch som ochorela. Napriek láskavej a starostlivej opatere predstavených a lekárskym zákrokom som sa necítila ani lepšie, ani horšie. Vtedy som sa dozvedela, že sa o mne hovorí, že chorobu predstieram. A tým sa moje utrpenie zdvojnásobilo. Trvalo to dosť dlho. Jedného dňa som sa žalovala Ježišovi, že som bremenom pre sestry. Ježiš mi odpovedal: – Nežiješ pre seba, ale pre duše. Z tvojich bolestí budú mať úžitok iné duše (Den. 67).
Možno jej boli blízke aj slová apoštola národov: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (Kol 1,24).
Tuberkulóza, ktorú jej diagnostikovali až vo Vilniuse, spôsobila v tele sestry Faustíny veľké spustošenie. Zasiahla nielen dýchacie cesty a pľúca, ale aj tráviaci trakt. Vedela, že Ježiš nikdy nedá viac, ako môžeme zniesť. Sama napísala: Utrpenie je veľká milosť. Utrpením sa duša pripodobňuje Spasiteľovi, v utrpení sa kryštalizuje láska. Čím väčšie utrpenie, tým sa láska stáva čistejšou (Den. 57). Na inom mieste poznamenala: Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore (Den. 268).
Uprostred mnohých fyzických a duchovných utrpení sestra Faustína zakúsila veľa milostí, o ktorých tiež napísala vo svojom Denníčku. Dôverovala Ježišovi aj v bolestných chvíľach, a tak dosiahla úplné zjednotenie s Bohom. Dnes zakúša večnú radosť a slávu v nebi, kde už niet ani sĺz, ani utrpenia.
⸶ A ja? Žijem svoj každodenný život s vedomím, že som žiakom ukrižovaného učiteľa?
⸶ Dôverujem Bohu a verím, že on najlepšie vie, ktorá cesta vedie k zjednoteniu s ním?
⸶ Odovzdávam Ježišovi utrpenie svojho tela? Hovorím s ním o svojich bolestiach?
Všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša ponúkame vo výpredaji tradičný stolový kalendár Božieho milosrdenstva na tento rok. Kalendár je plnofarebný, doplnený fotografiami z našich duchovných aktivít a myšlienkami Ježiša a sv. Faustíny z jej Denníčka.
Objednávky:
Mail: kosice@milosrdenstvo.sk; tel.: 0948 117 886
Cena kalendára vo výpredaji: 1,00 euro
Posielame na dobierku.