Cítim sa taká slabá, že keby nebolo svätého prijímania, ustavične by som upadala. Len jedno ma drží, a to sväté prijímanie, z neho čerpám silu, v ňom je moja moc. Bojím sa života v ten deň, keď nemôžem prijať sväté prijímanie. Bojím sa seba samej. Ježiš ukrytý v hostii je mi všetkým. Zo svätostánku čerpám silu, moc, odvahu, svetlo, tu vo chvíľach utrpenia hľadám uspokojenie. Nedokázala by som vzdávať Bohu chválu, keby som nemala v srdci Eucharistiu (Den. 1037).

“Cirkev žije opravdivým životom, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo – túto najpodivuhodnejšiu vlastnosť Stvoriteľa a Vykupiteľa – a keď privádza ľudí k prameňom Spasiteľovho milosrdenstva, ktoré ona opatruje a rozdáva. V tomto ohľade má veľkú dôležitosť stále rozjímanie o Božom slove a predovšetkým uvedomelé a náležité prijímanie Eucharistie i sviatosti pokánia, t.j. zmiereni” (Dives in misericordia, 13).

Eucharistia je pre nás nepochopiteľným darom Božieho milosrdenstva! Každý deň môžeme pristupovať k Spasiteľovým prameňom milosrdenstva, živiť sa jeho telom a krvou ako aj zostať na modlitbe v tichej adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou. Ďakujme Bohu za Cirkev, ktorá – ako dobrá matka – vyživuje, očisťuje a stará sa o našu dušu. Modlime sa tiež za kňazov, ktorí sú správcami Božieho milosrdenstva, aby ho ohlasovali a „rozdávali“ všetkým, ktorí to potrebujú.

Využívam poklady, nakoľko je to možné, ktoré Ježiš zanechal v Cirkvi, a to sviatosť zmierenia a Eucharistiu?

Nachádzam si čas na adoráciu Pána Ježiša v Najsvätejšej sviatosti?

Podporujem kňazov modlitbami?