Je to „Boží dar pre našu dobu“, veľká mystička, majsterka duchovného života, prorok, ktorý pripomínal biblickú pravdu o milosrdnej Božej láske ku každému človeku a vyzýval ohlasovať ju svetu svedectvom života, skutkom, slovom a modlitbou.
Apoštolka Božieho milosrdenstva, sekretárka milosrdného Ježiša, prorok našej doby, veľká mystička, majsterka duchovného života – to sú tituly, ktoré sa najčastejšie objavujú pri mene sv. sestry Faustíny Kowalskej z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Patrí medzi najznámejších a najobľúbenejších svätých a najväčších mystikov v dejinách Cirkvi.
Narodila sa 25. augusta 1905 v obci Głogowiec ako tretia z desiatich detí v rodine Stanisława a Marianny Kowalských. O dva dni neskôr dostala meno Helena pri svätom krste vo farskom kostole vo Świniciach Warckich. Vo veku 9 rokov pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Do školy chodila necelé tri roky a potom šla do služby v bohatých rodinách v Aleksandrove Lodzkom a Lodži. Od siedmich rokov pocítila volanie do služby Bohu, ale rodičia nesúhlasili s tým, aby vstúpila do kláštora. Na základe videnia trpiaceho Krista však v júli 1924 odcestovala do Varšavy, aby hľadala miesto v kláštore. Jeden rok ešte pracovala ako výpomoc v domácnosti, aby si zarobila na skromné veno. 1. augusta 1925 vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva vo Varšave na ul. Žytnej.
V tejto Kongregácii žila 13 rokov. Bývala v mnohých domoch, najdlhšie v Krakove, Varšave, Plocku a Vilniuse, kde vykonávala povinnosti kuchárky, predavačky v obchode s pečivom, záhradníčky a vrátničky. Trpela tuberkulózou pľúc a zažívacieho traktu, preto strávila viac ako 8 mesiacov v nemocnici na Pradniku v Krakove. Zažila tiež mnoho mimoriadnych milostí: zjavenia, extázy, dar bilokácie, skryté stigmy, čítanie v ľudských dušiach, mystické zásnuby.
Hlavnou úlohou sestry Faustíny bolo odovzdať Cirkvi a svetu posolstvo milosrdenstva, ktoré je pripomína biblickú pravdu o milosrdnej láske Boha ku každému človeku. Ježiš jej nielenže odhalil hĺbku svojho milosrdenstva, ale tiež jej odovzdal nové formy úcty: obraz s nápisom Ježišu, dôverujem ti, Sviatok milosrdenstva, Korunku Božieho Milosrdenstva a modlitbu v čase jeho utrpenia na kríži, v Hodine milosrdenstva. Ku každej z nich, a tiež k ohlasovaniu posolstva milosrdenstva pripojil veľké prisľúbenia pod podmienkou, že budeme dôverovať Bohu, čiže plniť jeho vôľu a svedčiť milosrdenstvo blížnym.
Sestra Faustína zomrela 5. októbra 1938 v kláštore v Krakove – Lagievnikoch, keď mala len 33 rokov. Z jej charizmy a mystickej skúsenosti sa zrodilo apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva, ktoré pokračuje v jej poslaní, ohlasuje svetu posolstvo milosrdenstva prostredníctvom svedectva života, skutkami, slovami a modlitbou. 18. apríla 1993 ju Svätý Otec Ján Pavol II. blahorečil a 30. apríla 2000 pripočítal k zástupu svätých Cirkvi. Jej relikvie sa nachádzajú v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove – Lagievnikoch.
Svätý Otec Ján Pavol II. napísal, že v čase veľkých totalitných režimov sa sestra Faustína stala hovorkyňou posolstva o Božom milosrdnej láske. Jej Denníček nazval evanjeliom milosrdenstva písaným v perspektíve 20. storočia, ktorý umožnil ľuďom prežiť veľmi bolestné skúsenosti tých čias. Toto posolstvo – povedal Svätý Otec Benedikt XVI. – je vlastne hlavným posolstvom našej doby: milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia hranica pre zlo celého sveta. viac