Apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva sa začalo rozvíjať ešte za života sv. sestry Faustíny podľa toho, ako sa šírila úcta k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala. V roku 1937 otec Michal Sopoćko vydal v Krakove obrázky s Korunkou Božieho milosrdenstva a knižku s modlitbami k Božiemu milosrdenstvu pod názvom „Kristus, Kráľ milosrdenstva“. Sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva, ktoré ich získali, ako aj všetci, ku ktorým sa tieto modlitby dostali a modlili sa ich, už uskutočňovali úlohu vyprosovať Božie milosrdenstvo pre celý svet. Takto sa stali prvými ľuďmi v apoštolskom hnutí Božieho milosrdenstva.
Dynamický vývoj úcty k Božiemu milosrdenstvu, a teda aj apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, sa časovo zhodoval s rokmi druhej svetovej vojny a povojnovým obdobím. V týchto ťažkých časoch ľudia hľadali nádej, svetlo a moc v Božom milosrdenstve, a preto boli veľmi populárne obrazy Milosrdného Ježiša ako aj korunka a novéna, ktoré zapísala sestra Faustína. Rástli zástupy ctiteľov Božieho milosrdenstva. Vznikali nové spoločenstvá, apoštoláty a centrá, ktoré sa zaviazali šíriť úctu k Božiemu milosrdenstvu.
Tento spontánny proces bol spomalený po vydaní oznámenia Svätej stolice v roku 1959, ktoré zakazovalo šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína. Následne Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva ako aj marianisti v USA a iné centrá poslúchli nariadenia oznámenia a prestali šíriť informácie o živote a poslaní sestry Faustíny vrátane foriem úcty, ktorú odovzdala. Táto doba (19 rokov), ktorú predpovedala sestra Faustína, nebola strateným časom, pretože sa v tomto období konal diecézny proces o živote a čnostiach sestry Faustíny. Profesor I. Różycki urobil dôkladnú analýzu spisov Apoštolky Božieho milosrdenstva a položil základy pre úctu k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala. Kongregácia pallotínov zorganizovala teologické sympózium venované tajomstvu milosrdenstva ako aj poslaniu sestry Faustíny. Ovocím tohto sympózia boli knižné publikácie.
Ďalšia etapa rozvoja apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva sa začala zrušením oznámenia Svätej stolice v apríli 1978 a pokračuje dodnes. Do hnutia sú zapojené staré a nové kongregácie, rôzne bratstvá, asociácie, apoštoláty, spoločenstvá a jednotlivci, ktorí plnia úlohu ohlasovania posolstva milosrdenstva svetu prostredníctvom svedectva života v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym, prostredníctvom diel milosrdenstva, slova a modlitby. Obrovský vplyv na rozvoj tohto hnutia malo blahorečenie a svätorečenie sestry Faustíny, ako aj učenie Svätého Otca Jána Pavla II. (vrátane encykliky Dives in Misericordia) a jeho cesty do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. Dnes má apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva milióny ľudí po celom svete, ktorí rôznym spôsobom pokračujú v poslaní sv. sestry Faustíny.
„Nová kongregácia“ alebo apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva sa začalo rozvíjať ešte za pozemského života sestry Faustíny, hoci si neuvedomovala, že dielo, o ktoré ju Pán Ježiš prosil, sa už uskutočňuje. Jeho postupný rozvoj sa začal praktizovaním úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala. Otec Michal Sopoćko zverejnil obrázky Milosrdného Ježiša s Korunkou Božieho milosrdenstva, ako aj malú knihu modlitieb: „Kristus, Kráľ milosrdenstva“. Ľudia, ktorí sa s dôverou modlili Korunku Božieho milosrdenstva, novénu alebo litánie, ktoré zložil otec Sopočko na základe invokácií zapísaných v Denníčku sestry Faustíny, už uskutočňovali prinajmenšom jednu úlohu apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktorou je vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet. Naša kongregácia už ich kúpila dosť [kníh], napísala sestra Faustína v liste otcovi Michalovi Sopoćkovi – Matka Irena distribuuje tieto obrázky a knihy. Povedali sme, že ich budeme rozdávať aj pri bráne. Jednému z jezuitských otcov, ktorý chodí na misie po celom Poľsku, som dala 50 kníh. Sestra Faustína ďalej informovala svojho spovedníka, že tieto knihy dostali aj sestry v jej kongregácii s výnimkou krakovského domu, v ktorom bývala, aby sa lepšie zachovala diskrétnosť spojená s jej zjaveniami. Na žiadosť Pána Ježiša (Denníček 1070) v krakovskom kláštore sa v prvú nedeľu po Veľkej noci 1937 uskutočnila adorácia na úmysel vyprosovania Božieho milosrdenstva pre svet, po ktorom sestra Faustína počula: Moje srdce si dnes odpočinulo v tomto kláštore (Denníček 1074). Takto začala sestra Faustína spolu so svojimi spolusestrami a laikmi, ktorí praktizovali úctu k Božiemu milosrdenstvu, plniť úlohu ohlasovania a vyprosovania Božieho milosrdenstva pre svet.
Vo Vilniuse však otec Sopočko inšpirovaný zjaveniami svojej penitentky začal skúmať tajomstvo Božieho milosrdenstva, ktoré vyústilo do článkov a kníh, v ktorých sa pokúšal poukázať na úctu k Božiemu milosrdenstvu v liturgii Cirkvi z teologického hľadiska, ako aj potrebu predstaviť osobitný Sviatok milosrdenstva, aby pozornosť veriacich upriamil na „najväčšiu vlastnosť Boha“. Preto ešte za života sestry Faustíny sa myšlienka apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva pomaly rozvíjala v jej materinskej kongregácii a mimo nej najmä vďaka úsiliu otca M. Sopocka a predstavenej krakovského kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva – m. Ireny Krzyżanowskej.
Dynamický rozvoj apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva spadá do rokov druhej svetovej vojny, keď utečenci a vojaci šírili po svete posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré dostala sestra Faustína. Viditeľným znakom bol obraz Milosrdného Ježiša. Vilnius bol stále dynamickým centrom rozvoja tejto úcty, kde si veriaci veľmi ctili prvý obraz Milosrdného Ježiša v kostole sv. Michala. Otec Sopočko poukázal na iniciátorku úcty k Božiemu milosrdenstvu – sestru Faustínu – a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby túto úctu šíril.
V komunitách Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva sa modlili Korunku Božieho milosrdenstva, pred Sviatkom milosrdenstva sa konala novéna a v kaplnkách boli zavesené obrazy Milosrdného Ježiša. Generálna predstavená m. Michaela Moraczewská poukázala na poslanie sestry Faustíny. V roku 1943 maliar Adolf Hyla daroval krakovskej kaplnke kongregácie obraz Milosrdného Ježiša ako votívny dar za záchranu rodiny pred vojnovými nešťastiami. Krakovský spovedník sestry Faustíny, otec Józef Andrasz SJ, inicioval slávnostné pobožnosti k úcte Božieho milosrdenstva v tretiu nedeľu v mesiaci, na ktorých sa vo veľkom počte zúčastnili obyvatelia Krakova a okolia. Domy kongregácie sa stali centrami modlitby za Božie milosrdenstvo a ohlasovanie posolstva milosrdenstva, ktoré odovzdala sestra Faustína. Sestry distribuovali obrázky s korunkou, medailónikmi a posielali ich s balíčkami do koncentračných táborov a väzníc.
Utečenci a vojaci poľskej armády, ktorá bola vytvorená v Rusku v roku 1941 a ktorá čoskoro prechádzala mnohými krajinami a došla do Iránu, Palestíny, Egypta a odtiaľ do Afriky a Talianska, prispeli k rozšíreniu úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína. V jej radoch kňazi i vojaci praktizovali úctu k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína a tiež ich šírili rozdávaním obrázkov a kníh s modlitbami k Božiemu milosrdenstvu, ktoré boli špeciálne vydané v poľnej tlačiarni v Jeruzaleme.
Už počas druhej svetovej vojny bolo v USA založené centrum šírenia úcty k Božiemu milosrdenstvu, kam takmer zázračným spôsobom prišiel z Ruska otec Józef Jarzębowski, marianista, ktorý priniesol z Vilniusu pamätník o úcte k Božiemu milosrdenstvu otca M. Sopočku. Onedlho sestry feliciánky vydali novénu, litánie a Korunku Božieho milosrdenstva s obrázkom Milosrdného Ježiša a úvodným slovom kňaza J. Jarzębowského pod názvom: „Otec milosrdenstva“. Náklad sa rýchlo vyčerpal a poďakovania za získané milosti a potreba nového vydania knihy spôsobila, že americká provincia marianistov sa rozhodla vytvoriť Apoštolát Božieho milosrdenstva v Stockbridge, ktorý sa odvtedy venoval propagácii poslania sestry Faustíny vydávaním obrázkov, článkov, kníh a brožúr v poľštine a angličtine, ako aj podporou takýchto iniciatív v iných krajinách. Aj rektori poľskej katolíckej misie v Belgicku (o. Jacek Przygoda) a vo Francúzsku (o. Franciszek Cegielka) a o. Skudrzyk SJ (v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Austrálii) popularizovali úctu k Božiemu milosrdenstvu prostredníctvom rôznych publikácií.
V mnohých kaplnkách a kostoloch v Poľsku a na celom svete sa už počas vojny objavili obrazy Milosrdného Ježiša, pred ktorými ľudia vyprosovali milosti pre seba i svet. Najčastejšie sa modlili Korunku Božieho milosrdenstva, novénu alebo litánie. Tam, kde sa šírila úcta k Božiemu milosrdenstvu, si veriaci uctievali Božie milosrdenstvo v prvú nedeľu po Veľkej noci. Vo veľkom pristupovali k sviatostiam. Roky krutej svetovej vojny v dôsledku zložitých životných podmienok a veľkej migrácie ľudí paradoxne napomáhali ohlasovanie a vyprosovanie Božieho milosrdenstva pre svet, čiže plnenie úloh apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva. V tých rokoch sa počet veriacich zapojených do tohto diela rýchlo zvyšoval.
Aj povojnové roky, až do roku 1959, boli obdobím dynamického rozvoja tohto hnutia. Bolo vytvorených viacero centier na popularizáciu poslania sestry Faustíny okrem iného v Anglicku, Francúzsku, Taliansku a vďaka úsiliu centra marianistov v Stockbridge sa materiály o Božom milosrdenstve uverejnené v angličtine dostali do mnohých krajín vrátane Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, Ázie a Afriky. V anglickom jazyku vydávali modlitby, obrázky a knihu o. J. Andrasza: „Božie milosrdenstvo, dôverujeme ti“. Prekladali sa aj do španielčiny, francúzštiny, portugalčiny a iných jazykov. Úcta k Božiemu milosrdenstvu sa šírila v mnohých krajinách, okrem iného v Mexiku, Argentíne, Kolumbii, Ekvádore, Čile, Uruguaji, Peru, Guatemale, Salvádore, Španielsku, Portugalsku, kde bola vydaná spomínaná populárna kniha o. Andrasza.
Už vtedy sa obrázky milosrdného Ježiša vydávali nielen v poľštine, angličtine, francúzštine, španielčine, taliančine, ale aj v iných európskych jazykoch, napríklad v portugalčine, slovenčine, maďarčine, litovčine, ukrajinčine, lotyštine a vo viacerých jazykoch Indie a Filipín i afrických nárečiach. V mnohých krajinách úctu k Božiemu milosrdenstvu šírili nielen kňazi, ale aj laici najmä prostredníctvom vydavateľských iniciatív, šírením správ a materiálov o úcte k Božiemu milosrdenstvu a vytváraním skupín ctiteľov Božieho milosrdenstva pri farnostiach.
Okrem populárnych modlitbových kníh, brožúr a knižiek, ktoré sa zaoberajú životom a poslaním sestry Faustíny, bola z teologického hľadiska preskúmaná aj úcta k Božiemu milosrdenstvu. Hneď po vojne vyšla kniha o. Jacka Woronieckieho OP pod názvom „Tajomstvo Božieho milosrdenstva“, ako aj početné publikácie o. M. Sopočku, medzi inými „De misericordia Dei deque eiusdem festo instituendo“ (O Božom milosrdenstve a ustanovení jeho sviatku), „O sviatku Milosrdného Spasiteľa“, „Spoznajme Boha v jeho milosrdenstve“. Vyšli aj preklady jeho diel v angličtine a ďalšie teologické štúdie v angličtine, francúzštine a taliančine.
Spontánne sa rozvíjajúce apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva bolo zastavené oznámením Svätej stolice v roku 1959, ktoré zakazovalo šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína a odstránenie obrazov Milosrdného Ježiša z kostolov zanechalo dušpastierov v rozpakoch. Dôvodom vydania oznámenia boli okrem iného zle preložené časti Denníčka sestry Faustíny a nesprávne šírenie a praktizovanie úcty k Božiemu milosrdenstvu (napr. lúče na obraze sa interpretovali ako poľské národné farby).
Oznámenie Svätej stolice verne prijala Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva ako aj iné centrá úcty k Božiemu milosrdenstvu, okrem iného v Stockbridge. V tom čase sa prestali šíriť všetky materiály súvisiace so životom a poslaním sestry Faustíny, ako sú knihy, obrázky, modlitbové knihy, brožúry, letáky, medailóniky atď. Úctu k Božiemu milosrdenstvu však podporovali laici, ktorí sa snažili o to, aby sa z kostolov neodstraňovali obrazy Milosrdného Ježiša, naďalej sa modlili korunku a iné modlitby k Božiemu milosrdenstvu nielen v súkromí, ale aj v chrámoch. Pokúšali sa uctievať milosrdenstvo prostredníctvom modlitby a skutkami milosrdenstva, ako sa uvádza v správach farských skupín ctiteľov Božieho milosrdenstva.
Obdobie oznámenia, ktoré trvalo 19 rokov, sa ukázalo ako požehnané obdobie, v ktorom o. prof. I. Różycki pre potreby procesu blahorečenia, na príkaz vtedajšieho metropolitu Krakova, kardinála K. Wojtyłu, vykonal dôkladnú teologickú analýzu spisov sestry Faustíny a položil silné základy pre úctu k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína. Poukázal na podstatu a formu tejto úcty, ktorú odlíšil spomedzi rôznych modlitieb zaznamenaných v Denníčku pomocou kritéria, akým sú Ježišove prisľúbenia súvisiace s touto úctou.
Na základe tohto kritéria sú novými formami úcty: obraz Krista s podpisom: Ježišu, dôverujem ti, Sviatok milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci, Korunka Božieho milosrdenstva a modlitba vo chvíli, keď Ježiš zomrel na kríži – Hodina milosrdenstva. Pán Ježiš spojil veľké prisľúbenia s každou formou tejto úcty pod podmienkou, že sa úcta bude autenticky praktizovať, čiže v duchu dôvery k Pánu Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Podstatou úcty k Božiemu milosrdenstvu je teda postoj dôvery k Bohu, ktorá sa prejavuje plnením jeho vôle, a postoj milosrdenstva voči blížnym, ktoré sa prejavuje skutkom, slovom alebo modlitbou z lásky k Ježišovi.
Obdobie oznámenia tiež prinieslo ďalšie štúdie poľských teológov venovaných tajomstvu Božieho milosrdenstva a poslaniu sestry Faustíny, ktoré boli predstavené na sympóziách, ktoré organizovali pallotíni v Ołtarzewe a Čenstochovej. Výsledky týchto štúdií boli publikované v dvoch zväzkoch pod názvom: „Evanjelium milosrdenstva“ a „Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“. V tom čase vyšli aj tri zväzky najväčšej práce o. Michała Sopoćku pod názvom: „Božie milosrdenstvo v jeho dielach“, v ktorej autor poukazuje na tajomstvo Božieho milosrdenstva v diele stvorenia, v živote, utrpení a zmŕtvychvstaní Krista ako aj vo svätej Cirkvi.
Po zrušení oznámenia v roku 1978 sa začala ďalšia etapa rozvoja apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktorej napomáhalo aj vydanie encykliky Jána Pavla II. „Dives in Misericordia“, blahorečenie a svätorečenie sestry Faustíny, návšteva Svätého Otca v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove ako aj početné svedectvá, ktoré hovoria o živom záujme o posolstvo milosrdenstva.
Centrom apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktoré stále viac vyžaruje do sveta, sa stalo Sanktuárium Božieho milosrdenstva v Krakove– Lagievnikoch s milostivým obrazom Milosrdného Ježiša a relikviami sv. sestry Faustíny, ktoré spočívali pod ním na oltári. Svätý Otec toto miesto nazval hlavným mestom úcty k Božiemu milosrdenstvu (1985). Odtiaľ prišlo posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré chcel sám Kristus priniesť našej generácii skrze blahoslavenú Faustínu – povedal počas svojej návštevy sanktuária 7. júna 1999.
Po zrušení oznámenia v Poľsku a vo svete obnovili svoju činnosť bývalé centrá úcty k Božiemu milosrdenstvu (okrem iného kláštory Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, marianisti v USA, pallotíni, sestry Milosrdného Ježiša). Vznikli aj nové kongregácie (okrem iného Pustovníci milosrdenstva na Slovensku, Služobnice Božieho milosrdenstva, Spoločenstvo bratov milosrdného Ježiša), asociácie, bratstvá, apoštoláty a farské spoločenstvá. Osobitnú úlohu v tomto hnutí z hľadiska rozsahu vplyvu a programovej formácie hrá Združenie apoštolov Božieho milosrdenstva „Faustínum“, ktoré združuje kňazov, zasvätené osoby a laikov z celého sveta. Erigoval ho krakovský metropolita, kardinál Franciszek Macharski v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove (1996).
O dynamike rozvoja apoštolského hnutia Božieho Milosrdenstva svedčia teologické sympóziá a kongresy v Krakove, v Ríme a na všetkých kontinentoch, ako aj vznikajúce farnosti a sanktuáriá Božieho milosrdenstva. Stačí spomenúť, že počas života sestry Faustíny nebol v Poľsku ani jeden farský kostol zasvätený Božiemu milosrdenstvu. Dnes iba v Poľsku existuje viac ako 200 kostolov zasvätených Božiemu milosrdenstvu, Milosrdnému Ježišovi alebo sv. sestre Faustíne, z toho je 20 diecéznych sanktuárií. Podobný proces, hoci nie taký dynamický, prebieha aj v iných krajinách. Veľmi početné publikácie o sv. sestre Faustíne a posolstve milosrdenstva, neustále nové preklady Denníčka a obrovské náklady tohto diela v mnohých jazykoch, informácie v médiách, na internete, ako aj a možno predovšetkým osobná skúsenosť milosrdnej lásky Božej spôsobuje, že z roka na rok je stále viac ľudí fascinovaných tajomstvom Božieho milosrdenstva. Chcú v tomto duchu formovať svoj život a deliť sa o dar milosrdenstva s ostatnými. Svätý Otec Ján Pavol II. k tomu veľakrát povzbudzoval. Pred zasvätením sveta Božiemu milosrdenstvu v Sanktuáriu v Krakove–Lagievnikoch povedal, že chce, aby sa posolstvo o Božej milosrdnej láske, ktoré tu bolo ohlasované prostredníctvom sestry Faustíny, dostalo k všetkým obyvateľom zeme a naplnilo ich srdce nádejou. Nech sa toto posolstvo šíri z tohto miesta do celej našej milovanej vlasti a do celého sveta. Nech sa splní záväzné prisľúbenie Pána Ježiša, že odtiaľto má vyjsť „iskra, ktorá pripraví svet na môj druhý príchod“ (porov. Denníček 1732). Táto iskra Božej milosti sa musí roznecovať. Svetu sa musí ukazovať oheň milosrdenstva. V Božom milosrdenstve svet nájde pokoj a človek šťastie! Túto úlohu zverujem vám, drahí bratia a sestry, cirkvi v Krakove a Poľsku a všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva, ktorí sem prídu z Poľska i z celého sveta. Buďte svedkami milosrdenstva!
Zatiaľ čo prvá etapa rozvoja apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva (do roku 1959) bola charakterizovaná spontánnosťou a nedostatkom formálnych štruktúr združujúcich ctiteľov Božieho milosrdenstva, v druhej etape – po zrušení oznámenia Svätej stolice v roku 1978 – je možné pozorovať jasnú tendenciu vytvárať špecifické štruktúry, ako to dokazujú vznikajúce spolky, bratstvá, rôzne apoštoláty alebo farské skupiny ctiteľov Božieho milosrdenstva so súhlasom Cirkvi. Táto etapa rozvoja hnutia je tiež charakterizovaná hĺbkovou teologickou reflexiou ohľadom úcty k Božiemu milosrdenstvu, poslaniu sestry Faustíny vrátane identity apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktoré sa zrodilo z jej charizmy a mystických skúseností. V tejto fáze rozvoja hnutia je tiež viditeľná silná túžba po formácii v duchu milosrdenstva. Dnes mnohým apoštolom Božieho milosrdenstva nestačí pomodliť sa korunku, praktizovať dokonca všetky formy úcty odovzdané sestrou Faustínou. Nestačí apoštolská aktivita v dielach milosrdenstva a pri hlásaní posolstva milosrdenstva. Túžia po systematickej, prehĺbenej formácii, aby zdokonalili svoj duchovný život a plodne plnili apoštolské úlohy vyplývajúce z poslania sestry Faustíny.
Všade tam, kde sa praktizuje úcta k Božiemu milosrdenstvu, sa v rôznej miere plnia úlohy apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva. Dnes toto hnutie tvoria milióny ľudí s rôznymi povolaniami. Sú v ňom ľudia žijúci v pápežskej klauzúre, v činných ženských a mužských kongregáciách alebo v sekulárnych inštitútoch a tiež diecézni kňazi, pustovníci a laici.
V texte sa použil úryvok z referátu: Sr. M. Elżbieta Siepak ISMM, Apostolski Ruch Bożego Miłosierdzia: Stan aktualny, perspektywy. in: Być apostołem Bożego Miłosierdzia. Materiały z sympozjum, Krakov 2001 (Apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva: Aktuálny stav, perspektívy. in: Byť apoštolom Božieho milosrdenstva. Materiály zo sympózia. Krakov 2001).
