Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi – povie autor listu Hebrejom. Skrze Krista a v ňom Boh naplno odhalil tajomstvo svojej milosrdnej lásky. Ježiš Kristus je vtelené Milosrdenstvo – píše sv. sestra Faustína. V jeho vtelení, živote, zázrakoch a učení, a predovšetkým v umučení, smrti a zmŕtvychvstaní tajomstvo Božieho milosrdenstva zažiarilo s plnou nádherou. Ježiš najmä spôsobom svojho života – zdôraznil Svätý Otec Ján Pavol II. – a svojimi skutkami ukázal, ako je prítomná láska v našom svete: tá láska, ktorá je činná, ktorá sa obracia na človeka a vzťahuje sa na všetko, čo patrí k ľudskej bytosti. Túto lásku možno skúsiť najmä vtedy, keď prichádza do styku s chorobou, krivdou, núdzou a vôbec s celým tým historickým „stavom človečenstva“, ktorý znamená rozličnú fyzickú i mravnú ohraničenosť a krehkosť človeka. Vzhľadom na spôsob a rozsah, akým sa táto láska prejavuje, v biblickej reči sa nazýva „milosrdenstvom“ (DM 3).
Zjavenie milosrdnej Božej lásky bolo jedným z hlavných prvkov Kristovho učenia. Hovoril o nej nielen v podobenstvách: o milosrdnom otcovi a márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32), milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 30-37) a nemilosrdnom sluhovi (Mt 18, 23-35), ale aj v učení, v ktorom odhaľoval rôzne aspekty tohto tajomstva (porov. napríklad Mt 18, 12-14; Mt 20, 1-15; Lk 15, 3-7). Kristus nielenže učil o milosrdnej Božej láske, ale predovšetkým ju sprítomňoval a urobil z nej podstatný obsah svojho spasiteľského poslania. Už na začiatku svojej činnosti, odkazujúc na slová proroka Izaiáša, povedal obyvateľom Nazareta, že bol poslaný, aby priniesol dobrú správu chudobným, väzňom slobodu a slepým zrak, aby vyslobodil utláčaných a vyhlásil milostivý rok Pána (porov. Lk 4, 18n). Na otázku učeníkov Jána Krstiteľa: Si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného (Lk 7, 19) – Ježiš odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium (Lk 7, 22n). Jedným slovom – sprítomňuje na svete Božie milosrdenstvo.
Najviac sa však Božia milosrdná láska odhalila skrze jeho Syna v hodinách jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Veľkonočné tajomstvo je vrcholom tohto zjavenia a uskutočňovania milosrdenstva, ktoré môže urobiť človeka spravodlivým a obnoviť samu spravodlivosť, nakoľko je ona totožná s tým poriadkom spásy, ktorý chcel Boh od počiatku uskutočniť v človekovi a skrze človeka vo svete (DM 7).