Dynamický rozvoj úcty k Božiemu milosrdenstvu a púte do Sanktuária v Krakove-Lagievnikoch po blahorečení sestry Faustíny spôsobili, že krakovský metropolita kardinál Franciszek Macharski v roku 1996 založil nadáciu zameranú na výstavbu nového chrámu (pre 5 000 ľudí) a sociálnych zariadení pre pútnikov. O rok neskôr (7. júna 1997), počas návštevy lagievnického sanktuária Svätý Otec Ján Pavol II. posvätil základný kameň z Golgoty pre výstavbu kostola. Videl tiež model, ktorý ukazoval budúci vývoj tohto miesta a podpísal ho. Dňa 17. augusta 2002 počas poslednej púte do Poľska posvätil nový chrám a v ňom celý svet zasvätil Božiemu milosrdenstvu. Od 6. marca 2003 má chrám titul bazilika minor.

Bazilika postavená podľa projektu Witolda Cęckiewicza pripomína tvarom loď a je spojená s modernou „archou zmluvy“, v ktorej všetci, ktorí dúfajú v Božie milosrdenstvo, nachádzajú spásu. V presbytériu za veľkým kamenným oltárom sa nachádza svätostánok v tvare zemegule s načrtnutými kontinentmi, ktorú obklopuje krík kmásaný silným vetrom, ktorý symbolizuje moderný svet alebo človeka zmietaného rôznymi prúdmi. V tomto kríku nad svätostánkom je vpísaný obraz milosrdného Ježiša (maliara Jana Chrząszcza), ktorý nám pripomína, že v milosrdenstve svet nájde pokoj a človek šťastie – ako povedal Svätý Otec Ján Pavol II. Niektorí vo vybavení presbytéria vidia skôr symboliku horiaceho kríka, z ktorého Boh oslovil Mojžiša; rovnako ako Boh kedysi oslovil Mojžiša, tak v našej dobe prehovoril skrze sv. sestru Faustínu a odovzdal prorocké posolstvo milosrdenstva pre Cirkev a svet.

Na stenách oddeľujúcich presbytérium od lode je obraz Matky Božieho milosrdenstva Ostrobramskej (maliara Jana Chrząszcza) a na druhej strane fragment úkonu zasvätenia sveta Božiemu milosrdenstvu, ktorý vykonal v tejto bazilike Svätý Otec Ján Pavol II. (17. augusta 2002). Pri vstupe do baziliky sa nachádza základný kameň z Golgoty, ktorý posvätil Svätý Otec Ján Pavol II. a pamätná tabuľa pripomínajúca druhú púť Svätého Otca Jána Pavla II. do Lagievnikov a posvätenie baziliky (17. augusta 2002).

V dolnej časti baziliky sa nachádza päť krásnych kaplniek radiálne usporiadaných, ktorých výzdoba je darom cirkví z európskych krajín. V strede sa nachádza kaplnka sv. sestry Faustíny, ktorej výzdoba je darom talianskeho episkopátu (preto sa používa aj názov „talianska kaplnka“). V kaplnke za oltárom je svätostánok v tvare rozvíjajúceho sa kvetu, ktorý odkazuje na slová Apoštolky Božieho milosrdenstva o tom, že Božia láska je kvetom a milosrdenstvo je jeho ovocím (Denníček 949). Nad svätostánkom sa nachádza obraz sv. sestry Faustíny s Denníčkom od maliara Jána Chrząszcza vpísaný nad oltárom v podobe otvorenej knihy. Pred oltárom je časť relikvií sv. sestry Faustíny umiestnená v relikviári v tvare ruže. Oltár, ambona a podstavec relikviára sú vyrobené zo svetlého travertínu, steny sú vyložené doskami z poľského pieskovca, podlaha usporiadaná radiálne odkazuje na hornú časť baziliky a vo svojom ideovom význame odkazuje na lúče na obraze milosrdného Ježiša, ktoré sú symbolom všetkých milostí. Celá kaplnka je korunovaná kupolou. Slávnostné posvätenie tejto kaplnky pri príležitosti stého výročia krstu sv. sestry Faustíny a v deň uvedenia krakovského metropolitu kardinála Stanisława Dziwisza do wawelskej katedrály, 27. augusta 2005, vykonal kardinál Camillo Ruini, predseda talianskej biskupskej konferencie.

Na pravej strane od vchodu do dolnej časti baziliky je kaplnka Communio Sanctorum, ktorú 9. októbra 2004 počas maďarskej púte posvätil prímas Maďarska kardinál. Péter Erdó a krakovský metropolita kardinál Franciszek Macharski. Výzdoba tejto kaplnky je darom maďarskej cirkvi, preto sa používa ľudový názov „maďarská kaplnka“. Na bočných stenách ju ozdobujú krásne mozaiky, ktoré zobrazujú vyše 60 svätých a blahoslavených z Maďarska, Poľska a ďalších európskych krajín, ktorí napísali najkrajšie strany v dejinách Cirkvi. Nasledujúce skupiny týchto postáv sprevádzajú texty ôsmich blahoslavenstiev, ktoré sú akoby komentárom k ich životom. Zástup svätých vedie Mária, Matka Božia. Nad mramorovým oltárom sa nachádza mozaika milosrdného Ježiša so sv. sestrou Faustínou, ktorá počúva jeho slová a na okraji v mnohých jazykoch sú slová: Ježiš, dôverujem ti. Pred oltárom v relikviári v tvare pravej ruky je časť relikvií sv. Štefana, uhorského kráľa. Autorom návrhu výzdoby kaplnky a jeho vykonávateľom je maďarský umelec, gréckokatolícky kňaz László Puskás so svojou manželkou.

Vpravo vedľa kaplnky Communio sanctorum sa nachádza kaplnka sv. Ondreja apoštola, ktorá je darom gréckokatolíckej cirkvi z Poľska a Ukrajiny. Ikonostas s obrazom sv. Ondreja, patróna východnej cirkvi, je dielom ukrajinského umelca Ľubomíra Medwida. Okrem toho kaplnku ozdobuje bohatá polychrómia v duchu východnej tradície obsahujúca posolstvo spojené s dejinami Cirkvi. Obrazy Timura Karima a Małgorzaty Dawidiukovej zobrazujú: katedrálu Bohorodičky, Krst Rusi (Ukrajiny), Najsvätejšiu Trojicu starozákonnú (Abrahámova pohostinnosť), Krista Acheiropoietosa (Mandylion, Abgarov závoj) a Povýšenie svätého kríža. Slávnostné posvätenie kaplnky 24. júna 2007 dokonal metropolita przemyšlský a varšavský arcibiskup Jan Martyniak a krakovský metropolita kardinál Stanisław Dziwisz.

Vľavo od vstupu do dolnej časti baziliky je kaplnka Svätého Kríža, na ktorej výzdobe sa podieľali veriaci z Nemecka, preto sa používa aj názov „nemecká kaplnka“. V jej presbytériu priťahuje pozornosť veriacich veľký kríž, na ktorom je umiestnená tŕňová koruna. Na stenách sú stanice Pánovho umučenia. Kríž a obrazy Ježišovho umučenia najviac hovoria o Božej milosrdnej láske k človeku.

Vľavo vedľa kaplnky Svätého Kríža je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorej výzdoba je darom slovenskej cirkvi, preto sa nazýva aj „slovenská kaplnka“. V jej interiéri, ktorý navrhol architekt Marian Sitarčík, dominuje krásna Pieta od tesára Jana Lesňáka. Steny zdobia fresky znázorňujúce sedem bolestí Matky Božej od maliara Petra Čambála a slová „Magnifikatu“ v liturgických jazykoch Cirkvi za čias slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda: v staroslovienčine, latinčine, gréčtine, hebrejčine a slovenčine. Za oltárom je stena zakrytá grafikou znázorňujúcou uloženie Pána Ježiša do hrobu a jeho zmŕtvychvstanie. Slávnostné posvätenie kaplnky počas národnej púte Slovákov 19. apríla 2008 vykonal predseda slovenského episkopátu biskup František Tondra, vladyka Ján Babjak, prešovský gréckokatolícky arcibiskup a krakovský metropolita Stanisław Dziwisz.

Vedľa baziliky je veža (76 metrov vysoká) zakončená krížom. Vo výške viac ako 40 metrov je vyhliadková plošina, z ktorej môžete vidieť panorámu Krakova a jeho okolia a za dobrej viditeľnosti dokonca aj Tatry. Dostanete sa k nej pešo (315 schodov) alebo výťahom. Nad vstupom do veže je pamätník Svätého Otca Jána Pavla II. (podľa návrhu Witolda Cęckiewicza), ktorý zobrazuje pápeža ako pútnika mieru (držiaceho holubicu v ruke) a nesúceho svetu dar posolstva milosrdenstva. Pamätník bol odhalený 27. mája 2006 počas púte Svätého Otca Benedikta XVI. do lagievnického sanktuária.

Pred bazilikou na múre je umiestnených 9 zvonov zvonkohry, ktoré nám melódiami pripomínajú Božie milosrdenstvo. Na zvonoch sú napísané mená Ježiša, sv. sestry Faustíny, Jána Pavla II. a svätých Krakova: sv. Stanislava, sv. Jacka, sv. Hedvigy, sv. Jána Kentského, sv. Rafala a sv. brata Alberta. Zvony posvätil krakovský metropolita kardinál Stanisław Dziwisz na Sviatok milosrdenstva v roku 2009.

sr. M. Elżbieta Siepak ISMM

Sanktuáriá/Lagievniky – hlavné mesto úcty k Božiemu milosrdenstvu