Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1, 1-5. 9-14).

 Ježišu, večná Láska, tebe žijem, tebe umieram a s tebou sa túžim spojiť. Vtom som uzrela Pána v nepochopiteľnej kráse. Láskavo na mňa pozrel a povedal mi: – Dcéra moja, a ja som z lásky k tebe zostúpil z neba, pre teba som žil, pre teba som zomrel a pre teba som stvoril nebesia. Ježiš si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal mi: – Už onedlho, buď pokojná, dcéra moja. Keď som zostala sama, v mojej duši sa rozhorela túžba trpieť až do chvíle, v ktorej Pán povie: dosť. A hoci by som mala žiť tisíc rokov, vo svetle Božom vidím, že je to iba jedna chvíľa (Den. 853).

Ó, večná Pravda, vtelené Slovo, ktorý si najvernejšie plnil vôľu svojho Otca. Hľa, dnes sa stávam mučenicou tvojich vnuknutí (Den. 497).

➡ Pomodlím sa trikrát Sláva Otcu z vďačnosti za narodenie Božieho Syna.