V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu“ (Lk 3, 1-6).

Prežívam chvíle s najsvätejšou Matkou. Túžobne očakávam príchod Pána. Moje túžby sú veľké. Túžim, aby všetok ľud poznal Pána, túžim pripraviť všetky národy na prijatie vteleného Slova. Ó, Ježišu, daj, nech prameň tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľudstvo je veľmi choré, a tak viac ako inokedy potrebuje tvoje zľutovanie. Ty si nekonečným morom milosrdenstva voči nám hriešnym. Čím väčšia je naša úbohosť, tým máme väčšie právo na tvoje milosrdenstvo. Ty si prameň, ktorý obšťastňuje všetky stvorenia skrze svoje nekonečné milosrdenstvo (Den. 793).

Dieťa moje, ty si mojou rozkošou, ty si úľavou pre moje srdce. Udeľujem ti toľko milostí, koľko dokážeš uniesť. Vždy, keď mi budeš chcieť urobiť radosť, hovor svetu o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve (Den. 164).

➡ Pomodlím sa slovami sv. Faustíny: Ježišu, daj, nech prameň tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľudstvo je veľmi choré, a tak viac ako inokedy potrebuje tvoje zľutovanie.