Pilát sa spýtal Ježiša: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18, 33b-37).

Keď sa ponáram do Pánovho umučenia, často vidím Pána Ježiša počas adorácie v takejto podobe: po bičovaní kati vzali Pána a strhli z neho jeho šaty, ktoré sa mu už prilepili na rany. Pri vyzliekaní sa mu rany obnovili. Vtedy hodili na Pána červený plášť, špinavý a potrhaný, na obnovené rany. Plášť na niektorých miestach sotva siahal po kolená. Pánovi rozkázali, aby si sadol na kus brvna. Z tŕnia mu uplietli korunu a položili na svätú hlavu. Do ruky mu dali trstinu a vysmievali sa z neho, klaňali sa mu ako kráľovi. Pľuvali mu do tváre, iní vzali trstinu a bili ho po hlave a ďalší mu palicami spôsobovali bolesť. Ešte iní mu zakryli tvár a bili ho päsťami. Ježiš to ticho znášal. Kto pochopí jeho bolesť? Ježiš hľadel do zeme, cítila som, čo sa vtedy odohrávalo v jeho najsladšom Srdci. Nech každá duša rozjíma, ako Ježiš v tej chvíli trpel. Opreteky potupovali Pána. Rozmýšľala som, odkiaľ sa berie v človeku taká zlosť. Príčinou je hriech – stretli sa Láska a hriech (Den. 408).

➡ V akého Kráľa verím? Taký som a budem pre teba, akého ma oslavuješ (Den. 1707).