Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Mk 13, 24-32).

Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po týchto Pánových slovách moju dušu naplnila akási obava a strach. Nemohla som sa upokojiť. Zneli mi tieto slová: áno, v deň Božieho súdu sa mám zodpovedať nielen za seba, ale aj za iné duše. Tieto slová sa mi vryli hlboko do srdca. Keď som sa vrátila domov, vošla som k malému Ježiškovi, padla na tvár pred Najsvätejšou sviatosťou a povedala som Pánovi: „Urobím všetko, čo bude v mojej moci, ale prosím ťa, buď vždy pri mne a daj mi silu splniť tvoju svätú vôľu, lebo ty všetko môžeš, ale ja sama od seba nič” (Den. 154).

Svätá hostia, dôverujem ti, keď tvoj rozsudok zaznie nado mnou, vtedy dôverujem v more tvojho milosrdenstva (Den. 356).