Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Mk 13, 24-32).

Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po týchto Pánových slovách moju dušu naplnila akási obava a strach. Nemohla som sa upokojiť. Zneli mi tieto slová: áno, v deň Božieho súdu sa mám zodpovedať nielen za seba, ale aj za iné duše. Tieto slová sa mi vryli hlboko do srdca. Keď som sa vrátila domov, vošla som k malému Ježiškovi, padla na tvár pred Najsvätejšou sviatosťou a povedala som Pánovi: „Urobím všetko, čo bude v mojej moci, ale prosím ťa, buď vždy pri mne a daj mi silu splniť tvoju svätú vôľu, lebo ty všetko môžeš, ale ja sama od seba nič” (Den. 154).

➡ Svätá hostia, dôverujem ti, keď tvoj rozsudok zaznie nado mnou, vtedy dôverujem v more tvojho milosrdenstva (Den. 356).