Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží“ (Mk 10, 2-12).

V ten istý deň, keď som bola v kostole a čakala na spoveď, uzrela som tie isté lúče, ktoré vychádzali z monštrancie a rozptýlili sa po celom kostole. Trvalo to počas celej pobožnosti. Po požehnaní [sa rozptýlili] na obidve strany a vrátili sa naspäť do monštrancie. Boli jasné a priezračné ako krištáľ. Prosila som Ježiša, aby ráčil zapáliť oheň svojej lásky vo všetkých ľahostajných dušiach. Pod tými lúčmi sa rozohreje srdce, hoci by bolo studené ako kus ľadu, hoci by bolo tvrdé ako skala, rozdrobí sa na prach (Den. 370).

➡ Poprosím Ježiša, aby zapálil oheň svojej lásky vo všetkých ľahostajných dušiach.